Úvodná stránka
SLOVAKENGLISH

Africký mor ošípaných

aktualizované dňa 6. marca 2019
BSE
Počet prípadov: 27
Počet lab. vyšet. zvierat:
- Rok 2018 -  7894 zvierat
- Rok 2017 -  7516 zvierat
- Rok 2016 -  7674 zvierat
- Rok 2015 -  7969 zvierat
- Rok 2014 -  7461 zvierat
- Rok 2013 - 13581 zvierat
- Rok 2012 - 14166 zvierat
- Rok 2011 - 27293 zvierat
- Rok 2010 - 42816 zvierat
- Rok 2009 - 49712 zvierat
- Rok 2008 - 55200 zvierat
- Rok 2007 - 63735 zvierat
- Rok 2006 - 66345 zvierat
- Rok 2005 - 69224 zvierat
- Rok 2004 - 82949 zvierat
- Rok 2003 - 87010 zvierat
- Rok 2002 - 66798 zvierat
Scrapie u oviec
Počet prípadov: 169
Počet lab. vyšet. zvierat:
- Rok 2018 - 13118 zvierat
- Rok 2017 - 14184 zvierat
- Rok 2016 - 11565 zvierat
- Rok 2015 - 12493 zvierat
- Rok 2014 - 11657 zvierat
- Rok 2013 -   2541 zvierat
- Rok 2012 -   2911 zvierat
- Rok 2011 -   2998 zvierat
- Rok 2010 -   2014 zvierat
- Rok 2009 -   2167 zvierat
- Rok 2008 -   2566 zvierat
- Rok 2007 -   8358 zvierat
- Rok 2006 -   7526 zvierat
- Rok 2005 -   2629 zvierat
- Rok 2004 -   1893 zvierat
- Rok 2003 -   4535 zvierat
- Rok 2002 -   2003 zvierat
Scrapie u kôz
Počet prípadov: 0
Počet lab. vyšet. zvierat:
- Rok 2018 - 251 zvierat
- Rok 2017 - 280 zvierat
- Rok 2016 - 212 zvierat
- Rok 2015 - 162 zvierat
- Rok 2014 - 148 zvierat
- Rok 2013 - 64 zvierat
- Rok 2012 - 47 zvierat
- Rok 2011 - 47 zvierat
- Rok 2010 - 24 zvierat
- Rok 2009 - 25 zvierat
- Rok 2008 - 12 zvierat
- Rok 2007 - 83 zvierat
- Rok 2006 - 68 zvierat
- Rok 2005 - 105 zvierat
- Rok 2004 - 5 zvierat
- Rok 2003 - 4 zvierat
- Rok 2002 - 2 zvierat
Klasický mor ošípaných
Počet prípadov:
-
Rok 2014 - 0 prípadov
- Rok 2013 - 0 prípadov
- Rok 2012 - 0 prípadov
- Rok 2011 - 0 prípadov
- Rok 2010 - 0 prípadov
-
Rok 2009 - 0 prípadov
- Rok 2008 - 2 prípady
- Rok 2007 - 0 prípadov
- Rok 2006 - 0 prípadov
- Rok 2005 - 1 prípad
- Rok 2004 - 2 prípady
- Rok 2003 - 4 prípady
Bluetongue
- Rok 2014 -   2643 vyšetrení
- Rok 2013 - 19047 vyšetrení
- Rok 2012 - 16625 vyšetrení
- Rok 2011 - 14368 vyšetrení
- Rok 2010 - 15980 vyšetrení
- Rok 2009 - 33984 vyšetrení

Informácie o Africkom more ošípaných


Africký mor ošípaných (AMO)
je vírusová, vysoko kontagiózna infekcia domácich ošípaných, európskych diviakov, amerických diviakov a afrických divo žijúcich sviňovitých (prasa bradavičnaté, diviak štetinatý, diviak madagaskarský, diviak pralesný). Prejavuje sa rýchlym priebehom, s vysokými horúčkami, celkovou apatiou, slabosťou, inapetenciou, hnačkami, pneumóniou a krvácaninami rôznej veľkosti a tvaru v podkoží, na slizniciach , serózach a v tkanivách rôznych orgánov. Vyznačuje sa vysokou morbiditou a mortalitou (85 až 100%). AMO je veľkou hrozbou pre chov domácich ošípaných a výkon poľovníctva nielen u diviačej zveri. V prípade výskytu AMO sa v ohnisku nákazy usmrcujú všetky domáce ošípané a zastavuje resp. obmedzuje sa obchodovanie so živými ošípanými, spermou, vajíčkami, embryami, bravčovým mäsom a výrobkami z bravčového mäsa. Pri potvrdení choroby u diviačej zveri sa zastavuje resp. reguluje poľovania nielen na diviakov, ale aj ostatnú voľne žijúcu zver, obmedzuje sa pohyb v lese a zastavuje sa obchodovanie z mäsom od diviakov vrátane produktov.

Táto choroba bola prvotne rozšírená v krajinách subsaharskej Afriky a v súčasnosti sa na takmer celom kontinente vyskytuje endemicky. Do Európy bol AMO prvý krát zavlečený v 50-tych rokoch minulého storočia (Portugalsko, Španielsko neskôr aj Francúzsko, Belgicko, Holandsko) a jej zavlečenie bolo pravdepodobne spôsobené kuchynským odpadom z leteckej dopravy z afrických štátov. Z prvej infekčnej vlny zostal iba endemický výskyt AMO na Sardínii v Taliansku.

Druhá infekčná vlna v Európe sa začala v roku 2007 v Gruzínsku a jej zavlečenie bolo pravdepodobne spôsobené nedostatočnou likvidáciou kuchynských odpadov z lodnej a leteckej dopravy z afrických štátov. V priebehu dvoch rokov sa AMO rozšírilo v celom za kaukazskom regióne a v nasledujúcich rokoch 2008-2013 zasiahla infekcia AMO takmer celú európsku časť Ruskej federácie z východu na západ a postihla aj Ukrajinu a Bielorusko. K rýchlemu postupu infekcie z východu na západ prispela najmä slabá biologická bezpečnosť chovov ošípaných (voľne chované ošípané nechránené pred priamym kontaktom s diviačou zverou, kŕmenie kontaminovaným kuchynským odpadom), nekontrolované domáce zabíjačky, neexistujúca registrácia fariem a identifikácia zvierat, neznáma epidemiologická situácia v drobnochovoch a v populácii diviakov, nekontrolované premnoženie diviačej zveri, nedostatočná kontrola zdravotného stavu domácich ošípaných a diviakov, klinická diagnostika AMO bez laboratórnej diagnostiky vírusu afrického moru ošípaných, nedostatočné epidemiologické vysledovanie a nedostatočný systém odškodňovania chovateľov ošípaných a poľovníkov.

Na územie Európskej únie (Pobaltské krajiny a Poľsko) prenikol africký mor ošípaných v roku 2014 prostredníctvom infikovaných diviakov z územia Bieloruska a Ruskej federácie. Potvrdzovanie nových a nových prípadov do roku 2017 sa stalo prakticky bežným . V roku 2017 sa ku krajinám s výskytom AMO pridala Česká republika ( jún 2017, výskyt u diviakov) a Rumunsko ( júl 2017, domáce ošípané ).Pri hodnotení rizika zavlečenia nákazy je Slovenská republika už takmer „obkolesená“ krajinami, ktoré vírus na svojom území diagnostikovali a má jednu z najhorších pozícií z hľadiska prenosu nákazy z okolitých štátov- Česká republika, Poľsko, Ukrajina, Maďarsko. Podľa štatistík sa v roku 2017 diagnostikoval AMO u diviačej zveri v Českej republike u 202 prípadov, Estónsku 637 prípadov, Poľsku 741 prípadov, Lotyšsku 947 prípadov , Litve 1328 prípadov a u domácich ošípaných v Estónsku 3 ohniská, Poľsku 81 ohnísk, Lotyšsku 8 ohnísk, Litve 30 ohnísk a v Rumunsku 2 ohniská.

V roku 2018 ( apríl 2018) novo potvrdený výskyt u diviakov v Maďarsku, župa Heves, cca 35 km od južnej hranice so Slovenskom ako aj na východnej hranici Maďarska s Ukrajinou (župa Szabolcs-Szatmár-Bereg). Informácie o výskyte od maďarskej veterinárnej služby http://airterkep.nebih.gov.hu/aaijo/asp/asp.htm.

Dňa 13.1.2019 maďarské autority potvrdili prítomnosť vírusu u diviaka nájdeného v župe Borsód – Abaúj- Zemplén susediacej s okresom Rimavská Sobota. Vzdialenosť od SK hranice je menej ako 1 km . Pre Slovensko ide o veľmi nepriaznivú situáciu na ktorú sa v zmysle národného kontrolného programu pre AMO v Slovenskej republike zvolaním expertnej skupiny zainteresovaných strán a odborníkov a prijatím nasledovných záverov

 
  • Slovensko je stále krajina bez výskytu AMO a proaktívne realizuje opatrenia pokiaľ ide o pripravenosť na nákazu. Na jej území sa t.č. neuplatňuje žiadne zónovanie v zmysle platnej EÚ legislatívy platné pre infikované oblasti
  • Vydávajú sa opatrenia na ochranu domácich chovov v nárazníkovej zóne ( príslušné RVPS) kde sa dôraz kladie na zabránenie možného zavlečenia nákazy a biologické opatrenia na ochranu chovov ( vrátane tzv. čierno/bieleho systému)
  • Vydanie opatrení pre pomenované poľovné revíry v blízkosti hranice s Maďarskom jasne definujúce o.i. postupy pokiaľ ide o znižovanie denzity diviačej populácie( čím nižšia denzita populácie, tým nižšie riziko prenosu vírusu medzi diviakmi) , narábania s telami diviakov, vyhľadávania uhynutých tiel diviačej zveri, systému laboratórnej diagnostiky, zákazu kŕmenia diviakov či odstraňovania vedľajších živočíšnych produktov
  • Pomenovanie systému registrácie fariem , kde sa bude chovať výhradne 1 ošípaná, umožnenie predaja ( jatočných ošípaných na domácu zabíjačku, resp. dochovanie) od registrovaných chovateľov( FO/PO); k daneé=mu sa vydáva usmernenie pre RVPS v SR a chovateľov ošípaných aby bol systém jednoduchý, jasný, zrozumiteľný a ľahko realizovateľný
  • Systém laboratórnej diagnostiky na referenčnom pracovisku VU Zvolen z hľadiska kapacít a rýchlosti vyšetrovania dodaných vzoriek na potvrdenie /vyvrátenie prítomnosti vírusu AMO u diviakov, od ktorých boli vzorky v zmysle stanoveného národného programu dohľadu odobraté
  • Posilnenie spolupráce a výmeny informácií medzi všetkými aktérmi , ktorých sa problematika boja s AMO týka
  • Určenie systému spolupráce s veterinárnym asanačným podnikom pokiaľ ide o neškodné odstraňovanie tiel uhynutých diviakov resp. VŽP
  • Zvyšovanie povedomia o nebezpečenstve nákazy a možnosti predchádzania zavlečenia resp. jej šírenia nákazy medzi chovateľmi ošípaných resp., poľovníkmi

Situácia vo výskyte AMO u domácich ošípaných a diviakov sa od začiatku roku 2018 zhoršuje najmä v Poľsku a na Ukrajine a výraznejšie aj v Rumunsku. V Taliansku (Sardínia), sa situácia hodnotí ako endemický výskyt.

Európska Komisia pravidelne v zmysle platnej legislatívy v spolupráci s členskými krajinami vyhodnocuje situáciu na pravidelnej báze na úrovni Stáleho výboru expertov pre zdravie a pohodu zvierat . V súlade s implementačným rozhodnutím komisie 2014/709/EC sú zadefinované pásma pokiaľ ide o výskyt AMO nasledovne: part I- časť 1- riziko zavlečenia AMO, part II- časť II- výskyt AMO u diviakov, part III- časť III- výskyt u domácich ošípaných, part IV – endemický výskyt.

Diagnostikované v roku 2019 ku dňu 25.2.2019 boli v štátoch EÚ ohniská ako u domácich ošípaných –Rumunsko (56); Poľsko (1, IT (1) u diviakov spolu 1218: Belgicko (197), Estónsko (40), Maďarsko(198), Taliansko (16), Lotyšsko (109), Litva (103), Poľsko (441), Rumunsko (109), Bulharsko (1) + Ukrajina ako krajina mimo EÚ 6 prípadov

Výskyt afrického moru ošípaných je aj v západnej časti Európy- Dňa 13.9.2018 bol potvrdený africký mor ošípaných (AMO) u uhynutého diviaka v Belgicku. Infikovaná oblasť sa nachádza na hraniciach Belgicka, Francúzska a Luxemburska v ardénskej oblasti. Belgicko a Európska komisia prijali nevyhnutné veterinárne opatrenia na zabránenie šírenia AMO v súlade s platnou európskou legislatívou (SMERNICA RADY 2002/60/ES, VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE KOMISIE 2014/709/EÚ). V infikovanej oblasti evidujú belgické autority do 18.2.2019 spolu z celkového počtu 1307 vyšetrených 543 pozitívnych.


Interaktívny nástroj EK na vyhľadávanie oblastí, ktoré sú zaradené do zón v zmysle platnej legislatívy (Príloha vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ o opatreniach na kontrolu zdravia zvierat v súvislosti s africkým morom ošípaných v určitých členských štátoch) si môžete overovať/vyhľadávať tu:
https://eu-commission.maps.arcgis.com/apps/webappviewer/index.html?id=3db65168d4ad4d829a38560d7f868ace


 
Vyšetrenia diviakov v SR: ku dňu 26.2.2019 zaznamenané podľa evidencie ŠVPS SR: 912 záznamov o vyšetreniach uhynutých diviakov – všetky výsledky doposiaľ negatívne.

Geografická distribúcia vzoriek diviakov v rámci pasívneho surveillance (uhynuté diviaky) na prítomnosť vírusu AMO za časové obdobie rok 2018
Geografická distribúcia vzoriek diviakov v rámci pasívneho surveillance (uhynuté diviaky) na prítomnosť vírusu AMO za časové obdobie 1.1.2019 do 14.2.2019 ( nárazníková zóna Maďarsko )

Prezentáciu Slovenska o pripravenosti na nákazu na rokovaní PAFF výboru ( Stáleho výboru pre rastliny, zvierat, potraviny a krmivá- sekcie zdravia a ochrany zvierat) prezentovanú v Bruseli dňa 25.2.2019 si môžete pozrieť tu  https://ec.europa.eu/food/sites/food/files/animals/docs/reg-com_ahw_20190225_asf_svk.pdf

Zdravotné a ekonomické riziká afrického moru ošípaných a diviakov

  • Zdrojom nákazy sú infikované domáce a divo žijúce sviňovité. Najčastejší spôsob šírenia nákazy je priamy kontakt s infikovaným biologickým materiálom (krv, sekréty, mäso, mäsové výrobky, kontaminované chovateľské prostredie, krmivo, dopravné prostriedky, ľudia, atď). Šírenie infekcie aerosólom je málo pravdepodobné. Vírus AMO je schopný cirkulácie v krvi nakazeného zvieraťa (virémia) až 60 dní. Inkubačná doba sa zvyčajne pohybuje v rozpätí 3 (akútna forma) až 15 dní. V prípade, že je infekčná dávka vysoká, inkubačná doba môže byť aj kratšia ako 3 dni.
  • Vysoká odolnosť vírusu v prostredí a tepelne neopracovaných mäsových výrobkoch – v krvi ošípaných pri 4 ˚C si zachová infekčnosť až 18 mesiacov, vo výkaloch pri 20 ˚C 11 dní, v surovom bravčovom mäse 15 týždňov, v iberijskej a seranskej šunke až 140 dní a v parmskej šunke až 399 dní. Avšak žiadny infekčný vírus nebol nájdený vo varených alebo konzervovaných šunkách spracovaných pri minimálne 70 ˚C.
  • Schopnosť vírusu perzistovať v prostredí: napriek dopadu na populácie diviakov v niektorých oblastiach s mortalitou 90% a zdanlivého vymiznutia vírusu, pôvodca AMO sa napriek prijatým rôznym prísnym stratégiám eradikácie po roku v oblastiach objavil znovu.
  • Špecifiká diagnostiky AMO u ulovených diviakov – percento pozitívnych ulovených diviakov v infikovaných oblastiach v roku 2014 korelovalo od 0,2% v Poľsku až po 1% pozitívnych ulovených diviakov z celkového počtu ulovených diviakov v Lotyšsku (zdroj EFSA 2015). Naopak percento pozitívnych uhynutých diviakov sa pohybuje rádovo v desiatkach percent – napr. takmer 80 % pozitívnych uhynutých z celkového počtu nájdených uhynutých diviakov bolo v infikovanej oblasti v Českej republike. Z tohto dôvodu sa všetka naša pozornosť sústreďuje popri zastrelených diviakov hlavne na monitoring uhynutých diviakov. To isté platí pre monitoring domácich ošípaných – po vniknutí vírusu AMO do „panenského“ chovu predpokladáme akútny 100% úhyn infikovaných ošípaných s takmer nulovou prežívateľnosťou infikovaných zvierat a následná 100% depopulácia zvierat v chove.
  • Vakcína proti AMO v súčasnosti vo svete nie je k dispozícii a preto ochrana zvierat spočíva napr. v dodržiavaní chovateľských podmienok- biologická ochrana chovov, regulácii poľovania, kontrole obchodovania so živými zvieratami a ich produktami, atď.
  • Vzdialenosť ostatných prípadov infikovaných diviakov od slovenskej hranice je 27 km na českej strane a 12 km na ukrajinskej strane. Keďže prakticky nie je možné zamedziť pohybu diviakov na hraniciach a taktiež v tejto oblasti nie sú žiadne prírodné resp. umelé a ostatné obmedzenia pohybu diviakov musíme byť na Slovensku pripravení vopred na eradikáciu nákazy AMO .

Oznam pre chovateľov ošípaných v nárazníkovej zóne

  1. v prípade úhynu domácej ošípanej je majiteľ zvieraťa povinný tento úhyn ihneď nahlásiť príslušnej Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe a príslušnému súkromnému veterinárnemu lekárovi,
  2. povinnosť nahlásenia úhynu zvieraťa a podozrenie z nákazy vyplýva chovateľovi zo Zákona č.39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a následných právnych predpisov,
  3. pri nedodržaní týchto povinností hrozí chovateľovi sankcia v zmysle platnej legislatívy a to vo výške od 400 do 1000 eur v prípade fyzickej osoby a od 10 000 do 160 000 eur v prípade fyzickej osoby podnikateľa alebo právnickej osoby,
  4. Chovateľ je povinný okrem toho podľa § 23 ods. 1 citovaného zákona oznámiť na príslušnú RVPS v SR aj dátum a čas vykonania domácej zakáľačky minimálne jeden pracovný deň vopred.

Opatrenia – nárazníkové zóny – diviačia zver

 
  1. Celoročný intenzívny lov diviačej zveri za účelom monitoringu AMO a znižovania denzity diviačej zveri v poľovnom revíri,
  2. Opatrenia na zníženie denzity diviačej zveri a dosiahnutie normovaných kmeňových stavov,
  3. Sanáciu uhynutej diviačej zveri a vedľajších živočíšnych produktov z ulovenej zveri,
  4. Dodržiavanie opatrení pri manipulácii s ulovenými diviakmi, ich zvyškami ako aj s uhynutými diviakmi zabraňujúce šíreniu AMO,
  5. Opatrenia na odber a predkladanie vzoriek na vyšetrovanie všetkej ulovenej zveri (a nájdenej uhynutej diviačej zveri),
  6. Vykonávanie monitoringu u diviačej zveri a odber vzoriek iba osobami vyškolenými na prehliadku zveri po ulovení na mieste alebo osobami vyškolenými regionálnou veterinárnou a potravinovou správou na odber vzoriek na KMO,
  7. Vedenie evidencie užívateľom poľovného revíru o každom ulovenom, uhynutom diviakovi a rozdelení diviny,
  8. Možnosť uvádzať na trh ulovené diviaky a premiestniť mimo poľovný revír (PR) až po obdŕžaní negatívneho laboratórneho výsledku na AMO,
  9. Možnosť premiestňovania živo odchytených diviakov mimo poľovný revír len do zverníc v rámci nárazníkovej oblasti a so súhlasom príslušnej RVPS,
  10. Predkladať mesačne príslušnému odboru pozemkového a lesného okresného úradu hlásenia o love a úhyne diviačej zveri podľa ich usmernenia.

Nárazníková zóna AMO s platnosťou k 11.5.2018



Nárazníková zóna AMO

Dokumenty