Úvodná stránka
SLOVAKENGLISH

Vtáčia chrípka

aktualizované dňa 17. júla 2019
Chronológia prípadov BSE
  • č.27. 20.05.2010
  • č.26. 29.07.2008
  • č.25. 27.11.2007
  • č.24. 18.10.2007
  • č.23. 18.11.2005
  • č.22. 06.04.2005
  • č.21. 06.04.2005
  • č.20. 15.11.2004
  • č.19. 09.09.2004
  • č.18. 03.09.2004
  • č.17. 23.08.2004
  • č.16. 15.04.2004
  • č.15. 04.03.2004
  • č.14. 11.02.2004
  • č.13. 14.04.2003
  • č.12. 28.03.2003
  • č.11. 21.08.2002
  • č.10. 03.07.2002
  • č.09. 29.03.2002
  • č.08. 22.03.2002
  • č.07. 21.03.2002
  • č.06. 28.02.2002
  • č.05. 13.12.2001
  • č.04. 22.11.2001
  • č.03. 11.11.2001
  • č.02. 29.10.2001
  • č.01. 27.09.2001
BSE
Počet prípadov: 27
Počet lab. vyšet. zvierat:
- Rok 2018 - 7894 zvierat
- Rok 2017 - 7516 zvierat
- Rok 2016 - 7674 zvierat
- Rok 2015 - 7969 zvierat
- Rok 2014 - 7461 zvierat
- Rok 2013 - 13581 zvierat
- Rok 2012 - 14166 zvierat
- Rok 2011 - 27293 zvierat
- Rok 2010 - 42816 zvierat
- Rok 2009 - 49712 zvierat
- Rok 2008 - 55200 zvierat
- Rok 2007 - 63735 zvierat
- Rok 2006 - 66345 zvierat
- Rok 2005 - 69224 zvierat
- Rok 2004 - 82949 zvierat
- Rok 2003 - 87010 zvierat
- Rok 2002 - 66798 zvierat
Scrapie u oviec
Počet prípadov: 169
Počet lab. vyšet. zvierat:
- Rok 2018 - 13118 zvierat
- Rok 2017 - 14184 zvierat
- Rok 2016 - 11565 zvierat
- Rok 2015 - 12493 zvierat
- Rok 2014 - 11657 zvierat
- Rok 2013 - 2541 zvierat
- Rok 2012 - 2911 zvierat
- Rok 2011 - 2998 zvierat
- Rok 2010 - 2014 zvierat
- Rok 2009 - 2167 zvierat
- Rok 2008 - 2566 zvierat
- Rok 2007 - 8358 zvierat
- Rok 2006 - 7526 zvierat
- Rok 2005 - 2629 zvierat
- Rok 2004 - 1893 zvierat
- Rok 2003 - 4535 zvierat
- Rok 2002 - 2003 zvierat
Scrapie u kôz
Počet prípadov: 0
Počet lab. vyšet. zvierat:
- Rok 2018 - 251 zvierat
- Rok 2017 - 280 zvierat
- Rok 2016 - 212 zvierat
- Rok 2015 - 162 zvierat
- Rok 2014 - 148 zvierat
- Rok 2013 - 64 zvierat
- Rok 2012 - 47 zvierat
- Rok 2011 - 47 zvierat
- Rok 2010 - 24 zvierat
- Rok 2009 - 25 zvierat
- Rok 2008 - 12 zvierat
- Rok 2007 - 83 zvierat
- Rok 2006 - 68 zvierat
- Rok 2005 - 105 zvierat
- Rok 2004 - 5 zvierat
- Rok 2003 - 4 zvierat
- Rok 2002 - 2 zvierat
Klasický mor ošípaných
Počet prípadov:
- Rok 2014 - 0 prípadov
- Rok 2013 - 0 prípadov
- Rok 2012 - 0 prípadov
- Rok 2011 - 0 prípadov
- Rok 2010 - 0 prípadov
- Rok 2009 - 0 prípadov
- Rok 2008 - 2 prípady
- Rok 2007 - 0 prípadov
- Rok 2006 - 0 prípadov
- Rok 2005 - 1 prípad
- Rok 2004 - 2 prípady
- Rok 2003 - 4 prípady

Informácie o Vtáčej chrípke

Vtáčia chrípka je infekčné ochorenie spôsobené vírusom z čeľade Orthomyxoviridae. Vyskytuje sa hlavne u moriek, kačiek, husí, kury domácej, perličiek, prepelíc, holubov, bažantov, jarabíc, labutí, kormoránov, čajok, hrdličiek, škorcov, drozdov, lastovičiek, vrabcov, u predstaviteľov nadradu Bežce ( pštrosy, emu ).  Ochorenie sa môže preniesť aj na iné cicavce, hlavne ošípané. Podrobnejšie informácie v informatívnom materiál pre chovateľov hydiny formát PDF

Čo spôsobuje vtáčiu chrípku?

Pôvodca chrípky vtákov je vírus patriaci do čeľade Orthomyxoviridae, rodu Influenzavirus A. Na základe prítomnosti povrchových antigénov, ako je hemaglutinín (H) a neuraminidáza (N) sa tieto vírusy delia na podtypy, pričom existuje 16 známych typov proteínu H a 9 typov proteínu N. Tieto subtypy sa v prírode vyskytujú v rôznych kombináciách, vznikajú nové vírusy. 

Prenos

Vírus sa z organizmu vylučuje sekrétmi horných dýchacích ciest–kvapôčkami, kašľom, kýchaním a trusom. Vírus sa v chove šíri horizontálne po kontakte s chorými vtákmi, prostredníctvom ošetrovateľov, kontaminovanými predmetmi, dopravnými prostriedkami, krmivom a vodou a vertikálne násadovými vajcami a infikovaným semenom pri inseminácii. V populácii voľne žijúcich vtákov sa vírus šíri ako oro- fekálna infekcia. 

Priebeh ochorenia

Priebeh ochorenia je akútny a v prípade vysokovirulentných kmeňov perakútny. Inkubačná doba sa pohybuje od niekoľko hodín do 3 dní u individuálnych vtákov a viac ako 14 dní v kŕdli v závislosti na množstve vírusu, ciest infekcie, druhovej vnímavosti, virulencie vírusu.

Klinické príznaky

Hlavnými klinickými príznakmi je strata plachosti, znížená aktivita a príjem krmiva, postihnuté jedince sa zhlukujú pod tepelným zdrojom, majú našuchorené perie, nosnice častejšie kvokajú, klesá znáška. Objavujú sa aj respiračné príznaky ako sú kašeľ, kýchanie, chrapot, nadmerné slzenie, opuchy hlavy, viečok, výtok z nosových otvorov. Ďalej sa vyskytujú aj poruchy tráviaceho (hnačky) a nervového systému (kŕče, poruchy pohybu, strata plachosti). Tieto príznaky sa vyskytujú ojedinele alebo v kombinácii.

Odolnosť vírusu

Vírus v truse prežíva 30 dní pri teplote 4 ºC, alebo 7 dní pri 20 ºC, pri izbovej teplote na slame 28 dní a na vajcovej škrupine 8 dní. Vírus je schopný nejaký čas prežiť aj vo vode. Je stabilný pri pH 7-8, ale kyslé prostredie ho ničí. Je citlivý na éter, jód, amónne soli a tukové rozpúšťadlá. Doba termálnej inaktivácie vírusu pri 56 ºC sa pohybuje od 15 minút do 6 hodín. Z dezinfekčných prostriedkov účinných proti vírusu vtáčej chrípky sú: 2-4 % lúh sodný, 2-4 % chlórové vápno, 4-8% chloramin B a môže sa použiť aj formalín v 10% koncentrácii.

Opatrenia pri výskyte

Ak by sa nákaza vyskytla v chove hydiny bude nariadené usmrtiť všetku hydinu v chove, uhynutá alebo usmrtená hydina a všetky vajcia musia byť zneškodnené tak, aby sa znížilo riziko šírenia choroby na minimum; . ´ďalej bude nevyhnutné zneškodniť alebo vhodne ošetriť všetok materiál a všetky odpady, ktoré môžu byť kontaminované. Taktiež sa zrealizuje vyhľadanie a zničenie hydinového mäsa pochádzajúceho zo zvierat z príslušného chovu a násadových vajec znesených v období predpokladanej inkubačnej doby. Po týchto činnostiach bude následne urobená očista a dezinfekciu budov využívaných na ustajnenie hydiny, ich okolia, dopravných prostriedkov a všetkého materiálu, ktorý môže byť kontaminovaný. Zároveň sa okolo infikovaného chovu určí ochranné pásmo s minimálnym polomerom 3 km a pásmo dohľadu s minimálnym polomerom 10 km, kde budú stanovené ďalšie ochranné opatrenia ako sú napr. použitie vhodných dezinfekčných prostriedkov pri vstupoch a výstupoch z chovov; pravidelné kontroly všetkých chovov hydiny; kontrolu činnosti osôb, ktoré manipulujú s hydinou; zákaz odsunu hydiny a násadových vajec z chovov; zákaz vyvážania alebo rozhadzovania použitej podstielky a hnoja hydiny bez povolenia a ďalšie. V prípade potvrdenia výskytu u voľne žijúcich vtákov sa realizujú opatrenia taktiež v pásmach 3km a 10 km od miesta výskytu.

Prevencia

V chovoch hydiny je mimoriadne dôležité zabrániť priamemu a nepriamemu kontaktu voľne žijúcich vtákov, zvlášť vodného vtáctva s hydinou; zabezpečiť prísne oddelenie vodnej hydiny od ostatnej; novo nakúpenú hydinu umiestniť do priestorov, ktoré boli vopred vyčistené a dezinfikované; hydinu vo voľnom výbehu kŕmiť a napájať v uzavretom priestore alebo pod prístreškom, ktorý dostatočne bráni prilietavaniu voľne žijúcich vtákov a zamedzuje kontakt voľne žijúcich vtákov s krmivom a vodou určenou pre hydinu; bezodkladne oznamovať príslušnému orgánu veterinárnej správy akékoľvek klinické príznaky vtáčej chrípky u hydiny či zákaz chov hydiny u zamestnancov registrovaných fariem v domových hospodárstvach.

U ľudí je dôležité pri nájdení uhynutých vtákov nedotýkať sa kadáveru a túto skutočnosť nahlásiť kompetentným pracovníkom; správne používať osobné ochranné pomôcky; dodržiavať hygienické návyky.


Manipulácia s voľne uhynutými vtákmi v prírode SR

Na základe niekoľkých rokovaní so Spoločnosťou pre ochranu vtáctva na Slovensku ( SOVS) bol dohodnutý nasledovný postup pri náleze uhynutých vtákov nasledovne:
  • Pri náleze kadávera ohlásiť túto skutočnosť koordinátorovi SOVS resp. RVPS; kadávera sa nedotýkať
  • inšpektor RVPS vykoná obhliadku kadávera a posúdi, či uhynutý vták je vhodný na odber vzorky na testovanie na AI; pri týchto nálezoch budú odborníci odoberať kloakálne výtery , resp. celé telo uhynutého zvieraťa, ktoré budú následne zaslané na vyšetrenie ( inšpektor RVPS v prípade , že materiál je vhodný na testovanie odoberie vzorku, zabalí a dopraví na zberné miesto ŠVÚ Zvolen)
  •  inšpektor RVPS zabezpečí odoslanie celého tela ako vzorky; resp. neškodné odstránenie kadáveru na mieste alebo odvoz do kafilérie
  • v prípade potvrdenia ochorenia sa bude postupovať podľa prijatého pohotovostného plánu 
pre doplnenie: bolo na základe rokovaní dohodnuté i tzv. odchyt a krúžkovanie voľne žijúceho vtáctva ornitológmi, kde bude o tejto akcii ( akciách ) informovaná aj príslušná RVPS s tým, že priamo budú realizované odbery vzoriek zo živých zvierat a zaslané na laboratórne vyšetrenie.



Ďalšie dokumenty a usmernenia

Základné posolstvá

Základné posolstvá o nákaze si môžete prečítať v tomto dokumente TU


Plán prieskumu aviárnej influenzy u hydiny a voľne žijúcich vtákov na Slovensku

Štátna veterinárna a potravinová správa každoročne vypracováva a aktualizuje tento ktorého cieľom je ( výber z plánu prieskumu)
Pre rok 2019
U hydiny: získať informácie o cirkulácii vírusu aviárnej influenzy v chovoch hydiny prostredníctvom aktívneho sledovania týkajúceho sa:

  • nízkopatogénnej aviránej influenzy (LPAI) podtypov H5 a H7 u kurovitých vtákov (t. j. kurčatá, morky, perličky, bažanty, jarabice a prepelice) a vtákov z nadradu bežce, čím sa doplnia iné exitujúce systémy včasného zisťovania;
  • nízkopatogénnej aviárnej influenzy (LPAI) podtypov H5 a H7 a vysokopatogénnej aviárnej influenzy (HPAI) u domácej vodnej hydiny (t.j. kačice, husi a farmový chov divých kačíc určené na zazverenie).

U voľne žijúcich vtákov: virologickým vyšetrovaním aviárnej influenzy u voľne žijúcich vtákov je včasné zistenie vysokopatogénneho kmeňa aviárnej influenzy (HPAI) subtypu H5N1 s cieľom chrániť hydinu v chovoch hydiny a zabezpečiť veterinárne aspekty týkajúce sa verejného zdravia.


Plán prieskumu na rok 2019 preložený hlavným veterinárnym lekárom SR a schválený podpredsedníčkou vlády SR a ministerkou pôdohospodárstva a rozvoja vidieka si môžete pozrieť TU


Hodnotenie roka 2018

Sérologickým vyšetrením bolo vyšetrených spolu 117 chovov hydiny (aktívny monitoring), z každého chovu bolo vyšetrených 5 – 10 vzoriek krvi (z chovov vodnej hydiny 20 vzoriek). Všetky vyšetrené vzorky odobraté v rámci monitoringu boli negatívne Metódou detekcie vírusu vtáčej chrípky (PCR) bolo v roku 2018 vyšetrených 86 vzoriek pochádzajúcich od voľne žijúcich vtákov (pasívny monitoring). Vyšetrené vzorky od 3 voľne žijúcich vtákov boli pozitívne na vírus aviárnej influenzy, z toho u jedného bolo možné určiť subtyp H5N6, ( vid´ výskyt AI na Slovensku) u dvoch pre nízku koncentráciu vírusu nebolo možné určiť subtyp. Jednalo sa o čajky smejivé v okrese Galanta.


Výskyty

Mapa výskytu prípadov AI v roku 2019 vypracovaná EK : https://ec.europa.eu/food/sites/food/files/animals/docs/ad_control-measures_hapai_chrono_map_2019-q1.pdf
Výskyt AI v druhom polroku 2018( zdroj EK) : https://ec.europa.eu/food/sites/food/files/animals/docs/ad_control-measures_hapai_chrono_map_2018-d2.pdf


Prehľad monitorovania AI u uhynutých voľne žijúcich vtákov v I. polroku 2019: tabuľka PDF


Pravidlá biologickej ochrany a opatrenia na zníženie rizika prenosu nákazy na hydinu – podporené na Stálom výbore pre zvieratá, rastliny a krmivá všetkými členskými štátmi EÚ
https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:32018D1136&from=EN ( VRK 2018/1136 o zmierňovaní rizika a posilnených opatreniach biologickej bezpečnosti a systémoch včasného zisťovania v súvislosti s rizikami, ktoré predstavujú voľne žijúce vtáky z hľadiska prenosu vysokopatoénnych vírusov aviárnej influenzy na hydinu )


Mimoriadne núdzové opatrenia vydané hlavným veterinárnym lekárom platné od roku 2010 : https://www.svps.sk/zvierata/mno_4373_05.asp


Výskyt nákazy na Slovensku

U voľne žijúceho vtáctva:- marec 2018 : https://www.svps.sk/zvierata/AI_01_2018.asp


AI v rokoch 2016-2017

Chovy hydiny- –výskyt subtyp H5N8: spolu 11 ohnísk ( 9 ohnísk drobnochov + 2 ohniská vtáky chované v zajatí v období december 2016- marec 2017 ), u voľne žijúceho vtáctva 58 pozitívnych prípadov ( 5.1.2017-21.2.2017) viď mapa

svps vtaky

Deklarácia

Deklarácia – samodeklarácia Slovenska ako krajiny bez výskytu AI u hydiny


http://www.oie.int/fileadmin/Home/eng/Animal_Health_in_the_World/docs/pdf/Self-declarations/Archives/ENG_archive_2000_July_2019.pdf