Úvodná stránka
SLOVAKENGLISH

Vtáčia chrípka u iných druhov ako sú vtáky

 

Národný kontaktný bod v Poľsku 27. júna 2023 informoval Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO) o nezvyčajných úmrtiach mačiek v celej krajine. K 11. júlu bolo laboratórne testovaných 47 vzoriek od 46 mačiek a jedného karakala chovaného v zajatí, z ktorých 29 (62%) bolo pozitívnych na vtáčiu chrípku (H5N1). Uvádza sa, že štrnásť mačiek bolo utratených a ďalších 11 uhynulo, pričom posledný úhyn bol hlásený 30. júna.

Neznámy zdroj infekcie

Zdroj infekcie mačiek vírusom H5N1 je v súčasnosti neznámy a prebiehajú epizootologické vyšetrovania. Existuje niekoľko možností pre zdroj infekcie: priamy alebo nepriamy kontakt mačiek s infikovanými vtákmi alebo prostredím, v ktorom sa vyskytujú, konzumácia infikovaných vtákov alebo potravy kontaminovanej vírusom. Úrady vyšetrujú všetky potenciálne zdroje a dodnes žiadny nevylúčili. Z 25 mačiek, o ktorých sú dostupné informácie dve žili vonku, 18 žilo v domácnostiach s prístupom na balkón, terasu alebo dvor a päť žilo v domácnostiach bez prístupu do vonkajšieho prostredia.

Symptómy

U niektorých mačiek sa vyvinuli závažné symptómy vrátane ťažkostí s dýchaním, krvavé hnačky a neurologické príznaky, s rýchlym zhoršením stavu a v niektorých prípadoch úhynom. Celkovo malo 20 mačiek neurologické príznaky, 19 malo respiračné príznaky a 17 malo neurologické aj respiračné príznaky. Pitvou bol u niektorých mačiek zistení zápal pľúc.

WHO naďalej monitoruje situáciu a úzko spolupracuje so sektorom zdravia zvierat a verejného zdravia, regionálnymi agentúrami, Organizáciou Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), Svetovou organizáciou pre zdravie zvierat (WOAH) a partnerskými organizáciami v Poľsku a na celom svete.

Epidemiológia H5N1

K 12. júlu nebol potvrdený kontaktom s pozitívnymi mačkami žiadny prenos vtačej chrípky H5N1 na človeka.

Od konca roku 2021 bol celosvetovo hlásený bezprecedentný počet ohnísk H5N1 medzi hydinou a voľne žijúcimi vtákmi. Od júna 2023 sa vírus stal dominantným v Ázii, Európe, Amerike a Afrike. Okrem infekcií voľne žijúceho vtáctva a domácej hydiny došlo k zvýšenému zisteniu u iných ako vtáčích druhov, vrátane voľne žijúcich suchozemských (loviacich vtáky) a morských cicavcov a príležitostne aj u chovaných alebo zajatých druhov cicavcov. K nakazeniu došlo pravdepodobne prostredníctvom kontaktu s infikovanými živými alebo mŕtvymi vtákmi alebo ich prostredím.

Od roku 2020 bolo WHO hlásených 12 zistených prípadov vírusu vtáčej chrípky H5N1, z ktorých štyri boli závažné a osem bolo miernych alebo asymptomatických. Nie je jasné, či detekcia vírusu v miernych alebo asymptomatických prípadoch bola výsledkom infekcie alebo dočasnej kontaminácie nosových priechodov. Väčšina ľudí infikovaných vírusom H5N1 mala priamy alebo nepriamy kontakt s infikovanou živou alebo mŕtvou hydinou.

Na základe aktuálnych informácií je riziko pre ľudí na regionálnej úrovni hodnotené ako nízke, a to z dôvodu:

  • aktivít dohľadu nad vtáčou chrípkou u zvierat v Európe od septembra 2022, keď bezprecedentný geografický rozsah (postihnutých 37 európskych krajín) viedol k zabitiu 50 miliónov hydiny v postihnutých zariadeniach; a
  • V súčasnosti nie sú hlásené žiadne prípady ľudskej infekcie vírusom A(H5N1) získaným od mačiek, hoci infekcia A(H5N1) u domácich mačiek bola potvrdená v Poľsku.

Nízke riziko prenosu H5N1 z mačiek na človeka

Riziko prenosu H5N1 z mačiek na človeka hodnotí WHO pre bežnú populáciu ako nízke a pre majiteľov mačiek a osoby, ktoré sú v zamestnaní vystavené mačkám infikovaným H5N1 (ako sú napr. veterinári) bez použitia vhodných osobných ochranné vybavenie ako nízke až stredné.

Hodnotenie rizika prenosu sa môže pri nepriaznivom vývoji epidemiologickej situácie zmeniť.

WHO odporúča, aby všetky osoby, ktoré boli v kontakte s infikovanou hydinou, infikovaným voľne žijúcim vtáctvom alebo inými infikovanými zvieratami boli zaregistrované a dôkladne monitorované miestnymi zdravotníckymi orgánmi. Ak je u osoby podozrenie, že má zoonotickú chrípku, musia byť o tom informované svetové a národné zdravotnícke organizácie a mala by sa zabezpečiť vhodná liečba klinických prípadov.

Orgány verejného zdravia a zdravia zvierat by mali úzko spolupracovať v oblastiach zdieľania informácií, spoločného hodnotenia rizika a reakcie na prepuknutie zoonotickej chrípky na rozhraní človek - zviera, pričom by sa mali držať prístupu „Jedno zdravie“. FAO (Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo), WHO a WOAH (Svetová organizácia pre zdravie zvierat) vydali spoločnú situačnú analýzu a poradenstvo krajinám v súvislosti s prebiehajúcimi epidémiami vtáčej chrípky u zvierat a rizikom pre ľudské zdravie.

FAO, WHO a WOAH naďalej skúmajú situáciu, monitorujú rýchlo sa vyvíjajúcu povahu vírusu a aktualizujú odporúčania na obmedzenie jeho šírenia, okrem spolupráce s krajinami v oblasti pripravenosti a reakcie a uľahčovania spolupráce medzi krajinami a sektormi.

Šírenie vírusu na päť kontinentov hovorí o potrebe globálnej spolupráce a ostražitosti pri ochrane zvierat, ľudí a ekonomík.

WHO v súčasnosti neodporúča žiadne obmedzenia týkajúce sa cestovania a/alebo obchodu s Poľskom.
Okrem mačiek v Poľsku bola potvrdená infekcia vírusom H5N1v južnej Amerike u uškatcov, ktorá vyvolala hromadný úhyn týchto morských cicavcov

V Taliansku u piatich psov a jednej mačky sa zistilo, že sú sérologicky pozitívne na H5N1 v Taliansku, u týchto zvierat neboli zistené žiadne klinické príznaky.

Odporúčania EÚ cicavce:

  • Zvýšený dohľad nad vírusom HPAI u voľne žijúcich a voľne sa pohybujúcich domácich mäsožravcov v oblastiach s rozsiahlym rozšírením vírusu vtáčej chrípky v populácii voľne žijúcich vtákov (napr.úmrtnosti) a epidémie u hydiny (vrátane vyšetrenia chorôb).
  • Odporúča sa včasná detekcia a hlásenie zistení vírusov u cicavcov
  • Domáce cicavce so špecifickými klinickými príznakmi (napr. akútne neurologické príznaky, paralýza, epilepsia a úmrtnosť), ako aj spolužijúce domáce cicavce dôkladne monitorovať a testovať na infekciu vírusom HPAI, najmä v oblastiach s rozsiahlym šírením vírusu u voľne žijúcich vtákov.
  • Zabrániť kontaktu domácich mačiek a psov a vo všeobecnosti mäsožravých domácich zvierat s mŕtvymi alebo chorými zvieratami (cicavce a vtáky) a vyhýbať sa kŕmeniu surovým mäsom hydiny z voľne žijúcich vtákov
  • Rozšírený dohľad u voľne žijúcich cicavcov (najmä uhynuté mäsožravce) a chované cicavce (najmä norok americký a domáce ošípané) v rizikových oblastiach s výskytom vtáčej chrípky u voľne žijúcich vtákov a hydiny ko
  • Stratégia pripravenosti a prevencie predovšetkým v oblastiach s vysokou hustotou hydiny
  • V SR nebol doteraz výskyt vtáčej chrípky H5N1 u mačiek ani iných zvierat zaznamenaný.