Úvodná stránka
SLOVAKENGLISH

Najčastejšie otázky o potravinách

aktualizované dňa 6.6.2022

Otázky a odpovede týkajúce sa uplatňovania nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom

Všeobecné označovanie - Čestné informačné postupy V článku 7 ods. 1 písm. d) nariadenia sa stanovuje, že „informácie o potravinách nesmú uvádzať do omylu poukazovaním na prítomnosť konkrétnej potraviny alebo zložky na základe vzhľadu, opisu alebo zobrazení, hoci v skutočnosti prirodzene prítomná zložka alebo bežne používaná zložka v tejto potravine sa nahradila inou zložkou“.

  • Otázka: Aký druh prípadov by indikatívne patril do pôsobnosti tohto ustanovenia? Ako sa v takom prípade majú správne označovať potravinové výrobky?

    Odpoveď: Príslušné ustanovenia: článok 2 ods. 2 písm. f), článok 7 ods. 1 písm. d), článok 13 ods. 2, príloha VI časť A bod 4
    Článok 7 ods. 1 písm. d) by sa uplatnil v prípade, keď sa usúdi, že by priemerný spotrebiteľ očakával, že sa konkrétna potravina bežne vyrába s určitou zložkou alebo že je určitá zložka prirodzene prítomná v danej potravine, hoci sa dané zložky nahradili inou zložkou.

    Možno uviesť tieto príklady:
    —potravina, v ktorej sa bežne používaná zložka v tejto potravine nahradila inou zložkou, napr. pizza, pri ktorej sa na základe obrázka na etikete očakáva prítomnosť syra, hoci syr sa nahradil iným výrobkom, ktorý sa nazýva inak a vyrába sa zo surovín používaných na účel nahradenia mlieka, či už úplne, alebo čiastočne,
    —potravina, v ktorej sa bežne používaná zložka v tejto potravine nahradila inou zložkou, napr. výrobok, ktorý vyzerá ako syr, v ktorom sa tuk mliečneho pôvodu nahradil tukom rastlinného pôvodu.

    Pokiaľ ide o označovanie v prípade potravín, pri ktorých sa vo výrobku používajú náhradné zložky, za názvom výrobku sa musia v tesnej blízkosti uviesť názvy náhradných zložiek vytlačené na obale alebo na etikete, a to takým spôsobom, aby sa zabezpečila jasná čitateľnosť, a s použitím veľkosti písma, ktorého stredná výška predstavuje najmenej 75 % strednej výšky názvu výrobku, pričom veľkosť tohto písma nemôže byť menšia ako 1,2 mm.

    Je na prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku, aby v súlade s pravidlami týkajúcimi sa názvu danej potraviny našiel vhodný názov pre takúto náhradnú potravinu.

    V prípade potreby je okrem toho potrebné dodržať ustanovenia platných právnych predpisov týkajúcich sa konkrétneho výrobku. Napríklad je zakázané použiť názov „napodobenina syra“, lebo názov syr je vyhradený výlučne pre mliečne výrobky.

Dostupnosť a umiestnenie povinných informácií o potravinách

  • Otázka:
    Ak ide o balené potraviny, povinné informácie o potravinách musia byť uvedené buď na obale alebo na pripojenej etikete. Aký druh etikiet sa môže použiť na účel pripojených etikiet?

    Odpoveď:
    Príslušné ustanovenia: článok 2 ods. 2 písm. i), článok 12
    Etikety nesmú byť ľahko odstrániteľné, aby sa tak neohrozila dostupnosť alebo prístupnosť povinných informácií o potravinách pre spotrebiteľa. Ak ide o odlepovacie etikety pripojené k obalu, musí sa v jednotlivých prípadoch vykonať posúdenie s cieľom zistiť, či sú splnené všeobecné požiadavky na dostupnosť, prístupnosť a umiestnenie povinných informácií. Môžu sa použiť všetky druhy etikiet, ktoré sa považujú za spĺňajúce uvedené kritériá.

Prezentácia povinných informácií o potravinách a čitateľnosť

  • Otázka: Ako sa určuje „najväčšia plocha“, najmä pokiaľ ide o plechovice alebo fľaše?

    Odpoveď: Príslušné ustanovenia: článok 13 ods. 3, článok 16 ods. 2, bod 18 prílohy V
    Ak ide o pravouhlé balenie alebo balenie škatuľového tvaru, určenie „najväčšej plochy“ je jednoduché, t. j. jedna celá strana príslušného balenia (výška x šírka).
    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013, časť ΙΙΙ prílohy VII, Ú. v. EÚ L 347 (20.12.2013, s. 671).
    C 196/2 SK Úradný vestník Európskej únie 8.6.2018

    Pri valcovitých tvaroch (napr. plechovice) alebo fľašových baleniach (napr. fľaše), ktoré majú často nerovný tvar, možno „najväčšiu plochu“ chápať ako plochu okrem vrchnej časti, spodnej časti, prehybov na hornej a dolnej časti plechovice, ramien a hrdla fliaš a uzatvárateľných pohárov.

    Orientačne sa možno riadiť medzinárodným odporúčaním 79 Medzinárodnej organizácie pre legálnu metronómiu , podľa ktorého sa plocha hlavného panela s označením balenia valcovitého alebo takmer valcovitého tvaru určuje ako 40 % výšky balenia výrobku x obvod okrem vrchnej časti, spodnej časti, prehybov na hornej a dolnej časti plechovice, ramien a hrdla fliaš a uzatvárateľných pohárov.
  • Otázka: Ako sa má stanoviť veľkosť písma pre veľké písmená a čísla?

    Odpoveď: Príslušné ustanovenia: Príloha IV
    Veľkosť veľkých písmen a čísel musí zodpovedať písmenu „A“, ktorým sa začína slovo „Appendix“, kde stredná výška písma je väčšia alebo sa rovná 1,2 mm.
  • Otázka: Vzťahuje sa povinná veľkosť písma stanovená v článku 13 ods. 2 aj na dodatočné povinné údaje vyžadované pre osobitné druhy alebo kategórie potravín, ako sú napríklad údaje uvedené v prílohe III?

    Odpoveď: Príslušné ustanovenia: článok 13 ods. 2, príloha III
    Minimálna veľkosť písma stanovená v článku 13 ods. 2 sa vzťahuje len na povinné údaje uvedené v článku 9 ods. 1 Ak sú dodatočné povinné údaje uvedené v prílohe III zobrazené takým spôsobom, že sú súčasťou názvu potraviny, uplatňuje sa povinná veľkosť písma stanovená v článku 13 ods. 2 V ostatných prípadoch sa povinná veľkosť písma neuplatňuje.
     
  • Otázka: Vzťahuje sa povinná veľkosť písma stanovená v článku 13 ods. 2 aj na povinné sprievodné údaje názvu potraviny, ako sú údaje uvedené v časti A prílohy VI (napr. „rozmrazené“, „údené“, „ožiarené“ a pod.)?

    Odpoveď: Príslušné ustanovenia: článok 13 ods. 2, časť A prílohy VI
    Áno, pretože tieto povinné údaje sa spájajú s názvom potraviny, na ktorý sa vzťahuje minimálna veľkosť písma stanovená v článku 13 ods. 2 Pokiaľ ide o časť A bod 4 prílohy VI, v nariadení sa vyžaduje veľkosť písma, ktorého stredná výška predstavuje najmenej 75 % strednej výšky názvu výrobku, pričom veľkosť tohto písma nemôže byť v žiadnom prípade menšia ako minimálna veľkosť písma stanovená v článku 13 ods. 2

Povinné údaje (článok 9 a oddiel 2 nariadenia) - Názov potraviny

  • Otázka: V ktorých prípadoch sa musí v názve potraviny uvádzať prítomnosť pridanej vody, ak voda tvorí viac ako 5 % hmotnosti hotového výrobku?

    Odpoveď: Príslušné ustanovenia: časť A bod 6 prílohy VI
    Ak voda tvorí viac ako 5 % hmotnosti hotového výrobku, prítomnosť pridanej vody sa musí uvádzať v názve potraviny v týchto prípadoch:
    —mäsové výrobky a mäsové prípravky, ktoré vyzerajú ako výsek, kus, plátok, porcia alebo jatočne upravené telo z mäsa,
    —produkty rybolovu a upravené produkty rybolovu, ktoré vyzerajú ako výsek, kus, plátok, porcia, fileta alebo celý produkt rybolovu.

    Medzinárodná organizácia pre legálnu metronómiu, medzinárodné odporúčanie R79 [vydanie 1997(E)]. https://www.oiml.org/en/files/pdf_r/r079-e15.pdf.

    8.6.2018 SK Úradný vestník Európskej únie C 196/3

    O otázke, či potravinový výrobok spĺňa tieto požiadavky, rozhodujú v jednotlivých prípadoch prevádzkovatelia potravinárskych podnikov. V tejto súvislosti je potrebné brať do úvahy vzhľad potraviny. Uvedené označenie sa indikatívne nevyžaduje v prípade potravín, ako sú klobásy (napr. mortadela, hot dog), krvavnice, sekaná, mäsová/rybacia paštéta, mäsové/rybacie guľky.

Zoznam zložiek

  • Otázka: Je potrebné uvádzať v zozname zložiek umelo vyrobené nanomateriály? Existujú nejaké výnimky?

    Odpoveď: Príslušné ustanovenia: článok 18 ods. 3 a článok 20
    Všetky umelo vyrobené nanomateriály použité ako zložky sa musia jasne uviesť v zozname zložiek. V článku 20 písm. b), c) a d) sa stanovujú výnimky zo zahrnutia do zoznamu zložiek pre prídavné látky v potravinách a potravinárske enzýmy a nosiče a látky. Tie isté výnimky sa uplatňujú aj vtedy, keď sú v podobe umelo vyrobených nanomateriálov.

Uvádzanie a označovanie zložiek

  • Otázka: Je možné na etikete uviesť tvrdenie:„čiastočne hydrogenovaný repkový alebo palmový olej“, ak výrobca mení zdroj rastlinného oleja?

    Odpoveď: Príslušné ustanovenia: články 7 a 18, časť A body 8 a 9 prílohy VII
    Nie, uvedené označenie by nebolo v súlade s nariadením. Na etikete nemožno uviesť informácie, ktoré nie sú presné alebo dostatočne konkrétne, pokiaľ ide o vlastnosti potraviny, na základe ktorých by spotrebiteľ mohol byť uvedený do omylu.

  • Otázka: Je označenie osobitného rastlinného pôvodu povinné v súvislosti so všetkými potravinami, ktoré obsahujú oleje alebo tuky rastlinného pôvodu, bez ohľadu na množstvo oleja alebo tuku v potravine?

    Odpoveď: Príslušné ustanovenia: článok 18, časť A body 8 a 9 prílohy VII
    Áno, je povinné bez ohľadu na množstvo oleja alebo tuku v príslušnej potravine.

Uvádzanie netto množstva

V nariadení sa stanovuje, že „ak ide o glazúrovanú potravinu, uvádza sa jej netto hmotnosť bez glazúry“. To znamená, že v takých prípadoch bude netto hmotnosť potraviny rovnaká ako netto hmotnosť pevného podielu bez média.

  • Otázka: Je potrebné uvádzať na etikete aj „netto hmotnosť“, aj „netto hmotnosť pevného podielu bez média“?

    Odpoveď: Príslušné ustanovenia: bod 5 prílohy IX
    Ak ide o potravinu v pevnom stave, ktorá je prítomná v kvapalnom médiu, musí sa okrem netto hmotnosti/množstva uviesť aj netto hmotnosť pevného podielu potraviny bez tohto média. Na účely tohto bodu sa mrazená alebo hlbokozmrazená voda považuje za kvapalné médium, s čím súvisí povinnosť uvádzať na etikete informácie o netto hmotnosti, ako aj o netto hmotnosti pevného podielu bez média. Navyše v nariadení sa stanovuje, že ak ide o glazúrovanú mrazenú alebo hlbokozmrazenú potravinu, do netto hmotnosti sa nesmie zahrnúť samotná glazúra (netto hmotnosť bez glazúry). Netto hmotnosť glazúrovanej potraviny, ktorá sa uvádza na výrobku, je preto rovnaká ako netto hmotnosť pevného podielu bez média. Vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj na potrebu zabrániť zavádzaniu spotrebiteľa, je možné uvádzať tieto netto údaje:
    —dvojitý údaj:
    —netto hmotnosť: X g a
    —netto hmotnosť pevného podielu bez média: X g,
    —porovnávací údaj:
    —netto hmotnosť = netto hmotnosť pevného podielu bez média = X g,
    —jeden údaj:
    —netto hmotnosť (bez glazúry): X g.

    C 196/4 SK Úradný vestník Európskej únie 8.6.2018

Dátum „minimálna trvanlivosť do …“ alebo dátum spotreby

  • Otázka: Musí sa na jablkovom mušte uvádzať dátum minimálnej trvanlivosti „minimálna trvanlivosť do …“?

    Odpoveď: Príslušné ustanovenia: článok 24, bod 1 písm. d) prílohy X
    Nie, na jablkovom mušte získanom fermentáciou sa nemusí uvádzať dátum minimálnej trvanlivosti, pretože patrí do kategórie „vína, likérové vína, šumivé vína, aromatizované vína a podobné výrobky z iného ovocia ako hrozno a nápoje, ktoré patria pod kód KN 2206 00 a ktoré sa získavajú z hrozna alebo hroznového muštu“, ktorá jej od tejto povinnosti oslobodená. Výrobok získaný zmiešaním alkoholu s ovocnou šťavou by sa však nepovažoval za „podobné výrobky z iného ovocia ako hrozno“ patriace do uvedenej kategórie, a preto by bolo potrebné uviesť dátum minimálnej trvanlivosti „minimálna trvanlivosť do …“, pokiaľ výrobok neobsahuje 10 alebo viac objemových percent alkoholu (uvádzanie dátumu minimálnej trvanlivosti „minimálna trvanlivosť do …“ sa nevyžaduje pre nápoje obsahujúce 10 alebo viac objemových percent alkoholu).

Návod na použitie

  • Otázka: Môže prevádzkovateľ potravinárskeho podniku použiť v „návode na použitie“ symbol panvice alebo rúry na pečenie bez uvedenia slov „panvica“ alebo „rúra na pečenie“?

    Odpoveď: Príslušné ustanovenia: článok 9 ods. 2 a článok 27
    Nie, nie je to možné. Povinné údaje, napríklad v návode na použitie, sa musia uviesť slovami a číslami. Na vyjadrenie takýchto údajov sa piktogramy alebo symboly používajú len ako doplnkové prostriedky. Komisia však môže v budúcnosti prijať vykonávacie akty, na základe ktorých bude možné vyjadriť jeden alebo viac povinných údajov prostredníctvom piktogramov alebo symbolov namiesto slov alebo čísiel.

Dodatočné povinné údaje pre osobitné druhy alebo kategórie potravín  - Označovanie mrazených potravín

  • Otázka: Je povinné uvádzať dátum zmrazenia alebo dátum prvého zmrazenia v prípadoch, keď bol výrobok zmrazený viac ako raz, na etikete na nebalenom mrazenom mäse, mrazených mäsových prípravkoch a mrazených nespracovaných produktoch rybolovu?

    Odpoveď: Príslušné ustanovenia: príloha III
    Nie. Dátum zmrazenia sa musí uvádzať len na etikete na balenom mrazenom mäse, mrazených mäsových prípravkoch a mrazených nespracovaných produktoch rybolovu. Členské štáty sa môžu rozhodnúť rozšíriť túto požiadavku na nebalené výrobky.

  • Otázka: Ako sú vymedzené „nespracované produkty rybolovu“?

    Odpoveď: Medzi produkty rybolovu patria všetky morské alebo sladkovodné živočíchy (okrem živých lastúrnikov, živých ostnatokožcov, živých plášťovcov a živých morských ulitníkov a všetkých cicavcov, plazov a žiab), a to voľne žijúce alebo chované vrátane všetkých jedlých foriem, častí a výrobkov z týchto živočíchov. Nespracované produkty rybolovu sú produkty rybolovu, ktoré neprešli spracovaním a zahŕňajú výrobky, ktoré boli delené, rozkúskované, oddelené, nakrájané na plátky, vykostené, jemne rozomleté, zbavené kože, mleté, narezané, očistené, orezané, lúpané, drvené, chladené, mrazené, hlbokozmrazené alebo rozmrazené.

  • Otázka: Môže sa údaj „hlbokozmrazené [DÁTUM]“ používať na označenie dátumu zmrazenia na mrazenom mäse, mrazených mäsových prípravkoch a mrazených nespracovaných produktoch rybolovu?

    Odpoveď: Príslušné ustanovenia: bod 6 prílohy III a bod 3 prílohy X
    Nie, údaj „hlbokozmrazené …“ sa nemôže používať, pretože v prílohe X sa jasne stanovuje, že sa má použiť formulácia „zmrazené …“.(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004, bod 3.1 prílohy I (Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 55).(2)

    Na základe vymedzenia nespracovaných potravín stanoveného v článku 2 ods. 1 písm. n) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29. apríla 2004 o hygiene potravín (Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 1).

    8.6.2018 SK Úradný vestník Európskej únie C 196/5

Výživové údaje  - Používanie výživových údajov

  • Otázka: Vzťahujú sa pravidlá týkajúce sa výživových údajov stanovené v nariadení na všetky potraviny?

    Odpoveď: Príslušné ustanovenia: článok 29
    Uvedené pravidlá sa nevzťahujú na tieto potraviny, ktoré majú svoje vlastné pravidlá označovania výživovej hodnoty: —výživové doplnky —prírodné minerálne vody Pokiaľ ide o potraviny pre osobitné skupiny, nariadenie sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté pravidlá stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 609/2013 (3) alebo osobitné opatrenia podľa tohto rámca.

Povinné výživové údaje

  • Otázka: Čo je potrebné uvádzať?

    Odpoveď: Príslušné ustanovenia: články 13, 30, 32, 34 a 44, prílohy IV a XV
    Povinné výživové údaje musia obsahovať všetky tieto údaje: energetická hodnota a množstvo tuku, nasýtených mastných kyselín, sacharidov, cukrov, bielkovín a soli. Energetická hodnota musí byť uvedená v kJ (kilojouloch) aj v kcal (kilokalóriách). Najskôr musí byť uvedená hodnota v kilojouloch, za ktorou nasleduje hodnota v kilokalóriách. Môže sa použiť skratka kJ/kcal.

    Poradie uvedenia informácií musí byť takéto:
    energetická hodnota ,tuky , z toho nasýtené mastné kyseliny, sacharidy ,z toho cukry, bielkoviny, soľ

    Uvedené údaje sa prezentujú v podobe tabuľky s číslami pod sebou, ak to priestor dovoľuje. Ak priestor nedovoľuje uviesť informácie v podobe tabuľky, môžu sa uvádzať v riadkoch.

    Na výživové údaje sa uplatňujú ustanovenia týkajúce sa minimálnej veľkosti písma, pričom príslušné údaje sa musia vytlačiť písmom takej veľkosti, že stredná výška písma je väčšia ako 1,2 mm alebo sa rovná 1,2 mm. V prípade balení alebo nádob, ktorých najväčšia plocha je menšia ako 80 cm2, musí byť stredná výška písma minimálne 0,9 mm. Stredná výška písma je vymedzená v prílohe IV k nariadeniu.

    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/46/ES z 10. júna 2002 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa potravinových doplnkov (Ú. v. ES L 183, 12.7.2002, s. 51).

    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/54/ES z 18. júna 2009 o využívaní a uvádzaní na trh prírodných minerálnych vôd (Ú. v. EÚ L 164, 26.6.2009, s. 45). Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671.

    C 196/6 SK Úradný vestník Európskej únie 8.6.2018

    Od povinného označovania výživovej hodnoty sú oslobodené potraviny v baleniach alebo nádobách, ktorých najväčšia plocha je menšia ako 25 cm2 (bod 18 prílohy V, pozri časť 3.6.1) Ak je energetická hodnota alebo množstvo živín vo výrobku zanedbateľné, informácie o týchto prvkoch možno nahradiť tvrdením, ako napríklad „obsahuje zanedbateľné množstvá…“, ktoré sa uvádza v tesnej blízkosti výživových údajov (v súvislosti s pojmom „zanedbateľné množstvo“ pozri časť 3.2.2). Niektoré výrobky sú oslobodené od povinnosti uvádzať výživové údaje (pozri časť 3.6.1).

  • Otázka: Je v prípade, ak výrobok obsahuje zanedbateľné množstvo živín, pri ktorých sa vyžaduje povinné označenie, alebo ak má zanedbateľnú energetickú hodnotu, nevyhnuté uviesť tieto živiny alebo energetickú hodnotu v tabuľke výživovej hodnoty (článok 34 ods. 5)?

    Odpoveď: Príslušné ustanovenia: článok 34 ods. 5
    Nie, ak sú energetická hodnota alebo množstvo živín zanedbateľné, výživové údaje pre tieto živiny možno nahradiť tvrdením, ako napríklad „obsahuje zanedbateľné množstvá…“, ktoré sa uvádza v tesnej blízkosti výživových údajov.

  • Otázka: Kedy možno uviesť tvrdenie, že obsah soli je spôsobený výlučne prítomnosťou prirodzene sa vyskytujúceho sodíka?

    Odpoveď: Príslušné ustanovenia: článok 30 ods. 1
    Tvrdenie, v ktorom sa uvádza, že obsah soli je spôsobený výlučne prítomnosťou prirodzene sa vyskytujúceho sodíka, možno uviesť v tesnej blízkosti označenia výživovej hodnoty na potravinách, ku ktorým sa nepridala soľ, ako napríklad mlieko, zelenina, mäso a ryby. Toto tvrdenie nemožno uviesť, ak sa soľ pridala pri spracovaní alebo ak je obsah soli spôsobený pridaním zložiek obsahujúcich soľ, ako sú napríklad šunka, syr, olivy, sardely atď.

  • Otázka: Množstvo „soli“ uvedené v povinnom označení výživovej hodnoty sa vypočíta pomocou vzorca: soľ = sodík × 2,5. Musí sa do tohto výpočtu započítať každé množstvo sodíka pochádzajúceho z ktorejkoľvek zložky, napr. sacharín sodný, askorban sodný atď.?

    Odpoveď: Príslušné ustanovenia: bod 11 prílohy I
    Áno, ekvivalent obsahu soli sa vždy odvodí z celkového obsahu sodíka v potravinovom výrobku pomocou vzorca: soľ = sodík × 2,5.

Dobrovoľné údaje

  • Otázka: Ktoré ďalšie živiny možno uviesť?

    Odpoveď: Príslušné ustanovenia: článok 30 ods. 2, články 32, 33 a 34, príloha XV
    Povinné výživové údaje možno takisto doplniť uvedením množstva jednej alebo viacerých z týchto látok:
    a)mononenasýtené mastné kyseliny;
    b)polynenasýtené mastné kyseliny;
    c)alkoholické cukry (polyoly);
    d)škrob;
    e)vláknina;
    f)vitamíny a minerálne látky.

    8.6.2018 SK Úradný vestník Európskej únie C 196/7

    Poradie uvedenia informácií musí byť v prípade potreby takéto: energetická hodnota, tuky,z toho, nasýtené mastné kyseliny, mononenasýtené mastné kyseliny, polynenasýtené mastné kyseliny, sacharidy, z toho cukry ,alkoholické cukry (polyoly),škrob, vláknina bielkoviny, soľ ,vitamíny a minerálne látky. Uvedené údaje sa musia prezentovať v podobe tabuľky s číslami pod sebou, ak to priestor dovoľuje. Ak priestor nedovoľuje uviesť informácie v podobe tabuľky, môžu sa uvádzať v riadkoch.

    Tieto živiny sa uvádzajú v gramoch g) (1) na 100 g alebo 100 ml a môžu sa dodatočne uvádzať na porciu alebo konzumnú jednotku výrobku.

  • Otázka: Ak látka, na ktorú sa vzťahuje výživové alebo zdravotné tvrdenie, nie je súčasťou výživových údajov, ako sa majú uviesť tieto informácie?

    Odpoveď: Príslušné ustanovenia: články 30 a 49
    Ak je živina, na ktorú sa vzťahuje výživové alebo zdravotné tvrdenie, súčasťou výživových údajov, dodatočné označenie na etikete sa nevyžaduje. Ak živina alebo iná látka, na ktorú sa vzťahuje výživové alebo zdravotné tvrdenie, nie je súčasťou výživových údajov, množstvo živiny alebo inej látky sa musí uviesť na etikete v tom istom zornom poli, napr. v tesnej blízkosti výživových údajov (pozri aj časť 3.3.5).

  • Otázka: Ak sa na nebalenej potravine uvedie množstvo vlákniny (alebo akéhokoľvek iného výživového prvku uvedeného v článku 30 ods. 2), aké ďalšie výživové prvky je potrebné uviesť?

    Odpoveď: Príslušné ustanovenia: článok 30 ods. 1, 2, 5 a článok 49
    Ak má prevádzkovateľ potravinárskeho podniku záujem uviesť množstvo vlákniny výrobku alebo množstvo akejkoľvek inej živiny uvedenej v článku 30 ods. 2, musia sa uviesť všetky výživové údaje. Položka zahŕňa :energetickú hodnotu amnožstvo tuku, nasýtených mastných kyselín, sacharidov, cukrov, bielkovín a soli.(1)

    Pozri aj osobitné merné jednotky pre vitamíny a minerálne látky uvedené v časti A bode 1 prílohy XIII.

    C 196/8 SK Úradný vestník Európskej únie 8.6.2018

    Ak sa výživové alebo zdravotné tvrdenie vzťahuje na akúkoľvek živinu uvedenú v článku 30 ods. 2, vo výživových údajoch sa musí uviesť aj množstvo tejto živiny.

  • Otázka: Je možné uviesť na etikete obsah vlákniny ako percentuálny podiel referenčného príjmu, aj keď v nariadení nie je pre vlákninu stanovený harmonizovaný referenčný príjem?

    Odpoveď: Príslušné ustanovenia: článok 30 ods. 2 a článok 35 ods. 1 písm. e)
    Nie. Jediné živiny, ktorých množstvo možno vyjadriť ako percentuálny podiel referenčného príjmu, sú tie, ktorých referenčné príjmy sú stanovené v prílohe XIII, a to aj v prípade, ak sa používajú ďalšie formy vyjadrenia a prezentácie výživových údajov.

  • Otázka: Je možné uvádzať na etikete obsah zložiek nepovinných živín ako „omega 3 mastné kyseliny“ ako zložky polynenasýtených kyselín?

    Odpoveď: Príslušné ustanovenia: článok 30
    Nie. Výživové údaje tvoria uzavretý zoznam energetickej hodnoty a živín a nemožno ho doplniť o ďalšie informácie o výživovej hodnote (pozri však aj časť 3.3.2).

  • Otázka: Ktoré informácie o výživovej hodnote možno opakovane uvádzať na obale?

    Odpoveď: Príslušné ustanovenia: článok 30 ods. 3, článok 32 ods. 2, článok 33 a článok 34 ods. 3
    Niektoré povinné informácie o výživovej hodnote možno zopakovať na obale, v hlavnom zornom poli (bežne známom ako „predná strana balenia“), s použitím jedného z týchto formátov: energetická hodnota alebo energetická hodnota a množstvo tuku, nasýtených mastných kyselín, cukrov a soli.

    Na toto opakované uvádzanie informácií sa uplatňujú pravidlá o minimálnej veľkosti písma (článok 13 ods. 2, príloha IV, pozri aj časť 3.2.1).

    Pri opakovanom uvádzaní výživových údajov sa tieto údaje uvádzajú v podobe zoznamu s vymedzeným a obmedzeným obsahom. Vo výživových údajoch, ktoré sú uvedené v hlavnom zornom poli, sa nesmú uvádzať žiadne ďalšie informácie.

    Pri opakovanom uvádzaní sa výživové údaje môžu vyjadriť len na porciu/konzumnú jednotku (pod podmienkou, že v tesnej blízkosti výživových údajov je uvedené množstvo porcie/konzumnej jednotky a na obale je uvedený počet porcií/konzumných jednotiek). Okrem toho sa však musí uvádzať takisto energetická hodnota na 100 g alebo 100 ml.

  • Otázka: Ak sa v hlavnom zornom poli („predná strana balenia“) opakovane uvádzajú informácie o výživovej hodnote v podobe percentuálneho podielu referenčných príjmov, je potrebné tieto informácie uviesť v rámci povinných výživových údajov („zadná strana balenia“)?

    Odpoveď: Príslušné ustanovenia: článok 30 ods. 3, článok 32 ods. 4, článok 33, príloha XIII
    Ak sa informácie o výživovej hodnote dobrovoľne opakovane uvádzajú v hlavnom zornom poli („predná strana balenia“), musia sa uvádzať len informácie o energetickej hodnote alebo o energetickej hodnote a tukoch, nasýtených mastných kyselinách, cukroch a soli. Tieto informácie sa musia uvádzať aj v rámci povinných výživových údajov („zadná strana balenia“). Tieto informácie z prednej strany balenia je však možné vyjadriť ako percentuálny podiel referenčných príjmov (dodatočne k absolútnym hodnotám), aj keď sa táto forma vyjadrenia nepoužíva v rámci povinných výživových údajov.

  • Otázka: Je možné zopakovať výživové údaje raz v podobe jednoduchého uvedenia energetickej hodnoty a druhýkrát v podobe uvedenia energetickej hodnoty spolu s množstvom tuku, nasýtených mastných kyselín, cukrov a soli?

    Odpoveď: Príslušné ustanovenia: článok 30 ods. 3 a článok 34 ods. 3
    Výživové údaje možno zopakovať len ako energetickú hodnotu alebo ako energetickú hodnotu spolu s množstvom tuku, nasýtených mastných kyselín, cukrov a soli. Je takisto možné zopakovať túto informáciu viac ako raz. Tieto nepovinné dodatočné výživové údaje musia byť uvedené v hlavnom zornom poli a musia spĺňať ustanovenia týkajúce sa minimálnej veľkosti písma.

    8.6.2018 SK Úradný vestník Európskej únie C 196/9

  • Otázka: Možno na etikete na prednej strane balenia uvádzať obsah jednej živiny, napr. X % tuku?

    Odpoveď: Príslušné ustanovenia: článok 30 ods. 3
    V rámci nepovinného zopakovania výživových údajov nie je možné uvádzanie jednej živiny na etikete, pretože uvádzanou informáciou by musela byť buď len energetická hodnota, alebo energetická hodnota spolu s množstvom tuku, nasýtených mastných kyselín, cukrov a soli.

    Na etikete však možno uviesť obsah jednej živiny, keď si to vyžaduje zákon, napr. obsah tuku v: niektorých konzumných mliekach uvedených v časti IV ods. III pododseku 1 prílohy VII k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 (1), ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami ,niektorých roztierateľných tukoch uvedených v časti VII ods. I a dodatku II prílohy VII k nariadeniu (EÚ) č. 1308/2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami.

    Takisto by bolo možné uviesť na etikete údaje ako „s nízkym obsahom tuku“ alebo „obsah tuku < 3 %“ za predpokladu, že spĺňajú podmienky používania takéhoto tvrdenia a ďalších príslušných ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 (2) o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách, a za predpokladu, že sú takisto splnené požiadavky článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1169/2011.

  • Otázka: Možno v prípade výrobkov určených na predaj vo viac ako jednej krajine popri výživových údajoch, ktoré spĺňajú požiadavky nariadenia, uvádzať aj výživové údaje vo formáte, ktorý sa vyžaduje v USA a Kanade?

    Odpoveď: Príslušné ustanovenia: články 30, 34 a 36, prílohy XIV a XV
    Nie. Výživové údaje vo formáte, ktorý sa vyžaduje v USA a Kanade, nie je v súlade s požiadavkami EÚ, keďže aj povinné, aj nepovinné informácie musia byť v súlade s pravidlami stanovenými v nariadení. Také označovanie by okrem toho mohlo uvádzať spotrebiteľa do omylu, keďže v USA sa na výpočet energetickej hodnoty a množstva živín používajú odlišné konverzné koeficienty.

Formy vyjadrenia a prezentácie výživových údajov

  • Otázka: Aké sú formy vyjadrenia povinných prvkov vo výživových údajoch?

    Odpoveď: Príslušné ustanovenia: články 32, 33, prílohy XIII a XV
    Množstvo tuku, nasýtených mastných kyselín, sacharidov, cukrov, bielkovín a soli sa musí uvádzať v gramoch g) na 100 g alebo 100 ml a energetická hodnota v kilojouloch (kJ) a kilokalóriách (kcal) na 100 g alebo 100 ml potraviny.

    Dodatočne sa môžu uviesť na porciu/konzumnú jednotku potraviny. Porciu alebo konzumnú jednotku musí spotrebiteľ ľahko rozpoznať, množstvo porcie alebo konzumnej jednotky musí byť uvedené na etikete v tesnej blízkosti výživových údajov a na etikete sa musí uvádzať počet porcií alebo konzumných jednotiek v balení.

    Navyše sa takisto môže vyjadriť energetická hodnota a množstvo tuku, nasýtených mastných kyselín, sacharidov, cukrov, bielkovín a soli, a to ako percentuálny podiel referenčných príjmov uvedených v nasledujúcej tabuľke na 100 g alebo 100 ml. Dodatočne k forme vyjadrenia podielu na 100 ml alebo 100 g alebo namiesto nej možno uviesť percentuálny podiel referenčných príjmov na porciu/konzumnú jednotku.

    Ak sú percentuálne podiely referenčných príjmov vyjadrené na 100 g alebo 100 ml, výživové údaje musia obsahovať toto tvrdenie: „Referenčný príjem priemerného dospelého (8 400 kJ/2 000 kcal)“. V prípade nebalených potravín sa výživové údaje môžu vyjadriť len na jednu porciu alebo konzumnú jednotku.

  • Otázka: Môže sa na etiketách potravín používať skratka RP pre referenčný príjem?

    Odpoveď: Príslušné ustanovenia: články 32 a 33
    Skratku RP pre referenčný príjem možno používať na etiketách potravín za predpokladu, že je na obale vysvetlená v plnom znení a spotrebitelia ju môžu jednoducho nájsť. Tvrdenie „Referenčný príjem priemerného dospelého (8 400 kJ/2 000 kcal)“ nemožno upravovať.

  • Otázka: Možno používať pojem odporúčaná denná dávka (Guideline Daily Amount) alebo jeho skratku GDA?

    Odpoveď: Príslušné ustanovenia: články 32 a 33
    Cieľom nariadenia je harmonizovať obsah, vyjadrenie a prezentáciu informácií o výživovej hodnote, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom, vrátane nepovinných informácií. Vzhľadom na tento cieľ nie je možné používať pojem odporúčaná denná dávka (Guideline Daily Amount) ani jeho skratku GDA v rámci uplatňovania článkov 32 a 33 nariadenia (pozri aj časť 3.4.2). Takisto je potrebné uviesť, že pojem referenčný príjem sa odlišuje od pojmu odporúčaná denná dávka, keďže pojem „referenčný príjem“ na rozdiel od pojmu „odporúčaná denná dávka“ nezahŕňa odporúčanie týkajúce sa výživovej hodnoty. Neexistuje odporúčanie týkajúce sa výživovej hodnoty skonzumovať napríklad 20 g nasýtených mastných kyselín denne a spotrebitelia by sa nemali domnievať, že to je minimálne množstvo potrebné na zachovanie zdravia.

  • Otázka: Je potrebné uvádzať dodatočné oznámenie: „Referenčný príjem priemerného dospelého (8 400 kJ/2 000 kcal)“ v tesnej blízkosti každého výživového údaja?

    Odpoveď: Príslušné ustanovenia: články 32 a 33
    Áno, ak sú informácie vyjadrené ako percentuálny podiel referenčných príjmov na 100 g alebo 100 ml.
    Nie, ak sú vyjadrené na porciu.

  • Otázka: Referenčné príjmy energie a živín sú stanovené pre dospelých. Možno energetickú hodnotu a množstvo živín vyjadriť dobrovoľne ako percentuálny podiel referenčných príjmov pre deti namiesto percentuálneho podielu referenčných príjmov pre dospelých alebo okrem neho?

    Odpoveď: Príslušné ustanovenia: článok 32 ods. 4, článok 36 ods. 3, článok 43, príloha XIII
    Nie. Dobrovoľné uvádzanie referenčných príjmov pre osobitné skupiny obyvateľstva je dovolené, len ak boli prijaté ustanovenia Únie alebo vnútroštátne predpisy, ak ustanovenia Únie neexistujú.

    Energetickú hodnotu a množstvo živín možno okrem ich vyjadrenia v absolútnych hodnotách vyjadriť len ako percentuálny podiel referenčných príjmov pre dospelých. V nariadení sa však požaduje, aby Komisia prijala vykonávacie akty týkajúce sa uvádzania referenčných príjmov pre osobitné skupiny obyvateľstva na doplnenie referenčných príjmov stanovených pre dospelých, a v budúcnosti môžu byť k dispozícii referenčné príjmy pre deti. Keďže uvedené ustanovenia Únie ešte neboli prijaté, členské štáty môžu prijať vnútroštátne predpisy stanovujúce vedecky podložené referenčné príjmy pre uvedené skupiny obyvateľstva. Používanie referenčných príjmov pre iné osobitné skupiny obyvateľstva, ako sú napríklad deti, nie je povolené pre výrobky umiestnené na trh alebo označené od 13. decembra 2014, pokiaľ sa v predpisoch Únie alebo vnútroštátnych predpisoch neustanovia vedecky podložené referenčné príjmy pre uvedené skupiny.

    8.6.2018 SK Úradný vestník Európskej únie C 196/11

  • Otázka: Čo je konzumná jednotka? Možno na označenie porcie použiť piktogramy? Možno na označenie počtu porcií v balení použiť symbol ≈ alebo ~ s významom „približne“?

    Odpoveď: Príslušné ustanovenia: článok 33
    „Konzumná jednotka“ je jednotka, ktorú musí spotrebiteľ ľahko rozpoznať, a znamená jednotku, ktorá sa môže konzumovať samostatne. Jedna konzumná jednotka nemusí nevyhnutne predstavovať porciu.

    Napríklad jeden dielik tabuľky čokolády by mohol byť konzumnou jednotkou, ale porcia je viac ako jeden dielik čokolády.

    Na vymedzenie porcie alebo konzumnej jednotky možno používať symboly alebo piktogramy. V nariadení sa vyžaduje len to, aby konzumná jednotka alebo porcia bola na etikete ľahko rozpoznateľná a aby sa uvádzalo jej množstvo. Ak sa používajú symboly alebo piktogramy, ich význam musí byť spotrebiteľovi jasný a nesmie ho uvádzať do omylu.

    Prostredníctvom vhodných symbolov pred počtom porcií alebo konzumných jednotiek možno označiť malé odchýlky v počte konzumných jednotiek alebo porcií vo výrobku.

Ďalšie formy vyjadrenia a prezentácie

  • Otázka: Možno na znázornenie živín a/alebo energetickej hodnoty použiť namiesto slov len ikony?

    Odpoveď: Príslušné ustanovenia: článok 34, príloha XV
    Nie. Povinné a nepovinné informácie o výživovej hodnote sa musia uvádzať v určitom formáte, ktorý si vyžaduje, aby sa energetická hodnota a živiny uvádzali na etikete slovami. Všeobecná zásada, že povinné informácie sa musia uvádzať slovami a číslami, sa uplatňuje aj na prípady, keď sa informácie o výživovej hodnote uvádzajú dobrovoľne. Dodatočne možno použiť piktogramy a symboly.

  • Otázka: Možno energetickú hodnotu uviesť len v kcal, ak sa označenie výživovej hodnoty dobrovoľne opakovane uvádza v hlavnom zornom poli?

    Odpoveď: Príslušné ustanovenia: článok 32 ods. 1, príloha XV
    Nie. Informácie o energetickej hodnote sa musia uvádzať systematicky – všade sa uvádzajú v kJ (kilojouloch) aj kcal (kilokalóriách).

Špecifické výrobky

  • Otázka: Mali by v prípade potravín balených s kvapalinou výživové údaje zodpovedať pevnému podielu výrobku (bez kvapaliny) alebo celému výrobku (s kvapalinou)?

    Odpoveď: Príslušné ustanovenia: článok 31 ods. 3
    Potravina v pevnom stave môže byť prítomná v kvapalnom médiu, ako sa stanovuje v odseku 5 prílohy IX (napr. v náleve, ovocnej šťave), alebo iných kvapalinách (napr. v oleji). Niektorí spotrebitelia jedia celé takéto výrobky, kým iní jedia len pevný podiel výrobkov. Vzhľadom na to by sa výživové údaje mali vypočítavať skôr pre celkový obsah potravinového výrobku, potravinu v pevnom stave a kvapalinu spolu, keď je pravdepodobné, že sa skonzumuje celý výrobok. Tieto informácie možno nepovinne doplniť výživovými údajmi pre pevný podiel výrobku. Pri iných výrobkoch, v prípade ktorých sa nepredpokladá, že sa bude konzumovať aj kvapalina, sa zdá vhodnejšie uviesť informácie založené na netto hmotnosti pevného podielu. Vo výživových údajoch je v každom prípade potrebné jasne uviesť, či sa vzťahujú na pevný podiel výrobku alebo na celý výrobok.


Otázky k označovaniu potravín

  • Otázka: Pripravujeme nové etikety a nie je nám jasné, od kedy je povinné uvádzať výživové údaje?

    Odpoveď: Nariadenie (EÚ) č. 1169/2011 nadobudlo účinnosť 12.12.2011 a uplatňuje sa od 13.12.2014 s výnimkou článku 9 ods. 1 písm. l) označenie výživovej hodnoty. Povinnosť uvádzať výživové údaje na obale potravín podľa nariadenia je až od 13.12.2016.

  • Otázka: V súvislosti s nariadením (EÚ) č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom by som Vás chcela poprosiť o objasnenie článku 54 Prechodné ustanovenia, kde sa uvádza nasledovné: „Potraviny umiestnené na trh alebo označené pred 13.12.2014, ktoré nespĺňajú požiadavky tohto nariadenia, sa môžu uvádzať na trh až do vyčerpania zásob." V praxi to znamená, že produkty dovezené pred dátumom 13.12, ktoré ešte nebudú označené v súlade s nariadením, môžu byť prepustené do distribučnej siete a predávané do vyčerpania zásob? Musia byť tieto potraviny prepustené u distribútora na ďalšiu distribúciu alebo je postačujúce ak ich budeme skladovať v našom konsignačnom sklade u distribútora? Akým spôsobom sa vysvetľuje pojem „označené pred 13.12.2014“? Je potrebné, aby na obale výrobku bol uvedený dátum výroby? V prípade, ak je na výrobku uvedený iba dátum minimálnej trvanlivosti a výrobok je vyrobený a označený pred 13.12.2014, ale dovezený by bol až po tomto dátume, akým spôsobom je možné deklarovať jeho označenie pred dátumom 13.12.2014? Je dostačujúce, ak bude dátum výroby uvedený v sprievodnej dokumentácii a nie priamo na obale výrobku?

    Odpoveď: Nariadenie nadobudlo účinnosť 12.12.2011 a uplatňuje sa od 13.12.2014. Trojročné prechodné obdobie bolo určené výrobcom na prípravu nových receptúr, strojného zariadenia a úpravy etikiet a obalov v súlade s receptúrou. Definícia pojmu „umiestnenie na trhu“ je uvedená v čl. 3 nariadenia (ES) č. 178/2002 - podľa nej umiestnenie na trhu znamená skladovanie, uchovávanie potravín na účely predaja, vrátane ponúkania na predaj alebo akúkoľvek inú formu prevodu, či už bezplatnú alebo nie a predaj, distribúciu a iné formy prevodu samy o sebe. Preto výrobcovia môžu používať a baliť potraviny do obalov s označením podľa pôvodnej legislatívy do 24,00 hod. 12.12.2014. Z distribučných skladov výrobcov, iných distribútorov, prepravcov, logistických centier je možné distribuovať potraviny označené podľa pôvodnej legislatívy aj po 13.12.2014, pretože už boli umiestnené na trhu. Potraviny v obchode označené podľa pôvodnej legislatívy sa môžu predávať do vyčerpania zásob. Potraviny majú rôznu trvanlivosť a nikto neočakáva, že v noci z 12. na 13.12.2014 budú všetky potraviny označené podľa starej legislatívy nahradené potravinami označenými podľa nového nariadenia. Potraviny balí a označuje výrobca (dáva si robiť obaly, stanovuje dátum trvanlivosti, uvádza zloženie atď.), preto je v nariadení uvedené „umiestnené na trh alebo označené pred 13.12.2014“. Legislatíva nepožaduje uvádzať dátum výroby potraviny.

  • Otázka: Sme malá remeselná pekáreň. Obchod od nás žiada uvádzanie výživových údajov. Musíme už od 13.12.2014 na balených pekárskych výrobkoch uvádzať výživové hodnoty?

    Odpoveď: Podľa nariadenia je povinnosť uvádzať výživové údaje od 13.12.2016. Podľa prílohy č. V nariadenia, bod 19. „potraviny vrátane remeselne vyrábaných potravín, ktoré výrobca malých množstiev výrobkov priamo dodáva konečnému spotrebiteľovi alebo miestnym maloobchodným zariadeniam priamo dodávajúcich konečnému spotrebiteľovi sú vyňaté z požiadavky na povinné označenie výživovej hodnoty“. Nariadenie nevyžaduje ani po 13.12.2016 uvádzanie výživových údajov na potravinách od výrobcov malých množstiev a malých remeselných prevádzkovateľov.

  • Otázka: Najväčšia plocha na obale nami vyrábanej potraviny má 20 cm2. Musíme uvádzať výživové údaje, keď sa na obal nevmestia?

    Odpoveď: Podľa prílohy V k nariadeniu bod 18. sú „potraviny v obaloch alebo nádobách, ktorých najväčšia plocha je menšia ako 25 cm2 vyňaté z požiadavky na povinné označenie výživových hodnôt“.

  • Otázka: Podľa článku 9 ods. 1 písmeno h) nariadenia medzi povinné údaje patrí „meno alebo obchodné meno a adresa prevádzkovateľa potravinárskeho podniku“. Je postačujúce uviesť internetovú adresu, z ktorej sa ľahko vyčíta obchodné meno prevádzkovateľa?

    Odpoveď: Nie, internetová adresa nie je postačujúca. Je potrebné uviesť obchodné meno, ulicu, číslo a mesto prevádzkovateľa potravinárskeho podniku (ďalej len PPP). Ak je v kompletnej adrese uvedený aj názov členského štátu, toto sa nepokladá za dobrovoľné uvedenie krajiny pôvodu podľa článku 26 ods. 3. nariadenia. Názov členského štátu je súčasťou adresy PPP.

  • Otázka: Pripravujeme nove etikety na potraviny na osobitné medicínske účely. Údaje uvedené na etiketách budú dvojjazyčne - slovenské a české. Vzhľadom na túto skutočnosť a aj vzhľadom na to, že je potrebné dodŕžať predpísanú veľkosť písma u povinných údajov máme problém s umiestnením všetkých povinných údajov na etiketu. Ako riešenie, ktoré by nám ušetrilo nejaké miesto, sa nám javí uviesť výživové údaje v riadkoch za sebou, nie v tabuľke. Nariadenie v čl. 34 (2) uvádza, že údaje uvedené v článku 30 ods. 1 a 2 sa prezentujú v podobe tabuľky s číslami pod sebou, ak to priestor dovoľuje. Ak to priestor nedovoľuje, údaje sa uvádzajú v riadkoch. A v čl. 37 sa uvádza, že nepovinné informácie o potravinách sa nesmú zobrazovať na úkor priestoru, ktorý je k dispozícii pre povinné informácie o potravinách. Na obale máme minimum nepovinných údajov, na zadnej strane uvádzame číslo na našu infolinku a EAN kód, predná strana slúži na uvedenie loga a obchodného názvu výrobku. Porušíme v tomto prípade nariadenie, ak uvedieme výživové údaje na etikete v riadkoch za sebou a nie v tabuľke?

    Odpoveď: Povinné údaje nesmú byť na úkor nepovinných, ale ak to priestor nedovoľuje, výživové údaje môžu byť uvedené v riadku. Je potrebné dať si pozor, aby spotrebiteľ vedel ľahko a správne priradiť číselnú hodnotu k živine. V slovensko – českej jazykovej mutácii by to snáď nebol problém, mnohé slová sú rovnaké. Je možné uplatniť čl. 34 (2) nariadenia č. 1169/2011.

  • Otázka: Podľa článku 37 Nariadenia nepovinné informácie o potravinách sa nesmú zobrazovať na úkor priestoru, ktorý je k dispozícii pre povinné informácie o potravinách. Podľa článku 13 ods. 1 Nariadenia bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne opatrenia prijaté podľa článku 44 ods. 2, povinné údaje o potravinách sa uvádzajú na nápadnom mieste tak, aby boli ľahko viditeľné, jasne čitateľné a v prípade potreby nezmazateľné. Žiadnym spôsobom ich nemožno skrývať, zakrývať, odvádzať od nich pozornosť ani ich nemožno narušiť iným textom alebo obrázkami, či iným rušivým materiálom. Podľa článku 13 ods. 2 Nariadenia bez toho, aby boli dotknuté osobitné predpisy Únie uplatniteľné na konkrétne potraviny, ak sú uvedené na balení alebo na pripojenej etikete, povinné údaje uvedené v článku 9 ods. 1 musia byť vytlačené na balení alebo na etikete tak, aby bola zaistená jednoznačná čitateľnosť, písmom takej veľkosti, že stredná výška písma vymedzená v prílohe IV je väčšia alebo sa rovná 1,2 mm. Je potrebné citované ustanovenia vykladať v tom zmysle, že povinné údaje musia byť vždy uvedené väčším písmom a výraznejšie ako nepovinné údaje? Bude porušením ustanovenia čl. 37, ak povinné údaje budú uvedené písmom väčším ako 1,2 mm (splnená podmienka podľa č. 13 ods. 2), pričom nepovinné údaje budú uvedené písmom väčším ako povinné údaje?

    Odpoveď: Nariadenie upravuje veľkosť písma len pre povinné údaje, na obale musia byť uvedené všetky povinné údaje a nepovinné údaje nesmú byť na úkor povinných údajov. Povinné údaje môžu byť uvedené na obale aj písmom väčším ako 1,2 mm. V prípade, ak je na obale dostatok miesta, môžu sa uviesť nepovinné údaje. Ich uvádzanie nariadenie nerieši. Článok 44 nariadenia dáva splnomocnenie členským štátom na vydanie národnej legislatívy pre nebalené potraviny.

  • Otázka: Podľa článku 8 ods. 1 Nariadenia za informácie o potravine je zodpovedný ten prevádzkovateľ potravinárskeho podniku, pod ktorého menom alebo obchodným menom sa potravina umiestňuje na trh, alebo ak tento prevádzkovateľ nie je usadený v Únii, dovozca na trh Únie.
    Podľa článku 8 ods. 2 Nariadenia prevádzkovateľ potravinárskeho podniku zodpovedný za informácie o potravine zabezpečí prítomnosť a presnosť informácií o potravine v súlade s uplatniteľným potravinovým informačným právom a požiadavkami príslušných vnútroštátnych predpisov.
    Podľa článku 8 ods. 3 Nariadenia prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, ktorí neovplyvňujú informácie o potravinách, nedodávajú potraviny, o ktorých vedia, alebo na základe informácií, ktoré majú ako odborníci, predpokladajú, že nie sú v súlade s uplatniteľným potravinovým informačným právom či s príslušnými vnútroštátnymi predpismi.
    Podľa článku 8 ods. 4 Nariadenia prevádzkovatelia potravinárskych podnikov v rámci svojej podnikateľskej činnosti nesmú meniť informácie priložené k potravine, ak by táto zmena uviedla konečného spotrebiteľa do omylu alebo inak znížila úroveň ochrany spotrebiteľa a možnosti konečného spotrebiteľa rozhodovať sa o výbere na základe informácií, pričom prevádzkovatelia potravinárskych podnikov sú zodpovední za všetky zmeny informácií o potravine, ktoré potravinu sprevádzajú, ktoré vykonajú.
    Podľa článku 8 ods. 5 Nariadenia bez toho, aby boli dotknuté odseky 2 až 4, prevádzkovatelia potravinárskych podnikov v rámci svojej podnikateľskej činnosti musia zabezpečiť plnenie požiadaviek potravinového informačného práva a príslušných vnútroštátnych predpisov, ktoré sú relevantné pre ich činnosti, a overia, či sú takéto požiadavky splnené.
    V prípade, že potravina bola vyrobená v EÚ a na trh v SR umiestnená distribútorom so sídlom v SR ale pod obchodnou značkou výrobcu (na etikete je uvedený len výrobca), je za informácie o potravine zodpovedný výrobca alebo distribútor? V prípade, že zodpovedným PPP je výrobca usadený v členskom štáte EÚ, ktorý PPP z celého „obchodného reťazca“ (od výrobcu z iného členského štátu cez distribútora, ktorý potravinu ako prvý uvedie na trh v SR, PPP prevádzkujúceho „veľkoobchod“ až po PPP, ktorý ponúka potravinu na predaj konečnému spotrebiteľovi) bude v prípade porušenia ustanovení Nariadenia postihovaný slovenskými orgánmi potravinového dozoru?


    Odpoveď: Z predchádzajúceho vyplýva, že zodpovednosť je na každom stupni potravinového reťazca. Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov majú medzi sebou dodávateľsko - odberateľské zmluvy a svoje obchodné vzťahy si riešia na základe týchto zmlúv. Kompetentné autority, v tomto prípade národné autority úradnej kontroly potravín, majú územnú pôsobnosť len na území vlastného členského štátu EÚ. Národné autority sú auditované Potravinovým a veterinárnym úradom DG SANCO, či vo svojom členskom štáte správne implementujú európsku legislatívu. Pri týchto auditoch sa vykonávajú aj kontroly na mieste, to znamená u prevádzkovateľov potravinárskych podnikov na všetkých stupňoch a kontrolovaní sú aj inšpektori úradnej kontroly potravín pri výkone kontroly, či postupujú v súlade s potravinovým právo EÚ. V celej EÚ kompetentné autority úradnej kontroly potravín sankcionujú toho prevádzkovateľa potravinárskeho podniku v potravinovom reťazci, u ktorého zistili porušenie právnych predpisov. Podľa všeobecného potravinového práva každý prevádzkovateľ musí mať vysledovateľnosť a ak on nezavinil porušenie predpisov, rieši to v rámci dodávateľsko odberateľských vzťahov. Podľa nariadenia (ES) č. 882/2004 o úradných kontrolách, kompetentné autority si vymieňajú informácie o PPP, spolupracujú a môžu po vzájomnej dohode vykonať u PPP spoločnú úradnú kontrolu potravín. Odseky 3, 4 a 5 článku 8 nariadenia sú mierené na obchod, ktorý môže potravinu od výrobcu rozbaliť, nakrájať na menšie časti a zabalenú a označenú podľa nariadenia ponúkať spotrebiteľom.

  • Otázka: Podľa článku 14 ods. 1 Nariadenia bez toho, aby boli dotknuté požiadavky na informácie ustanovené v článku 9, ak ide o balené potraviny ponúkané na predaj prostriedkami komunikácie na diaľku:
    a) povinné informácie o potravinách okrem údajov uvedených v článku 9 ods. 1 písm. f) sú k dispozícii pred uskutočnením kúpy a uvádzajú sa v materiáloch podporujúcich predaj na diaľku alebo sa poskytujú inými vhodnými prostriedkami, ktoré jasne určí prevádzkovateľ potravinárskeho podniku. Ak sa použijú iné vhodné prostriedky, povinné informácie o potravinách sa poskytujú bez toho, aby prevádzkovateľ potravinárskeho podniku účtoval spotrebiteľovi dodatočné náklady;
    b) všetky povinné údaje musia byť k dispozícii pri dodaní.
    Vzťahuje sa táto povinnosť výlučne len na tzv. e-shopy, teda v prípadoch, keď je možné potravinu priamo objednať, alebo sa povinné údaje musia uvádzať i v propagačných katalógoch, letákoch (ktoré sú konečným spotrebiteľom ponúkané priamo v predajniach, vhadzované do schránok, vložené do časopisov, ...), alebo na propagačných webových stránkach (výrobcov, distribútorov – veľkoobchodov, maloobchodov), cez ktoré sa potravina nedá priamo zakúpiť (neobsahujú e-shop) ?


    Odpoveď: Tieto požiadavky nariadenia sa vzťahujú výlučne na ponuku tovarov prostredníctvom internetu, telefonické objednávky, písomné objednávky podľa katalógu a následné zaslanie tovaru poštou, alebo iným sprostredkovateľom doručenia tovaru objednávateľovi, teda zásielkový predaj, internetový predaj a podobne. Z toho dôvodu bol novelizovaný aj zákon o potravinách, aby sa zaviedol pojem „predaj na diaľku“, ktorý zahŕňa rôzne formy predaja tovarov bez prítomnosti kupujúceho v miestnosti, kde môže tovar vidieť a byť o ňom ústne informovaný. Aby sa kupujúci mohol kvalifikovane rozhodnúť o kúpe, potrebuje pravdivé a kompletné informácie o tovare. Nákup sa vykonáva pomocou prostriedkov modernej komunikácie na diaľku.

  • Otázka: Chcela by som Vás požiadať o vyjadrenie k opakovaniu živín na etikete potravín a to konkrétne opakované uvedenie bielkovín a tuku na prednej strane etikety. Výživové údaje sú uvedené podľa nariadenia č. 1169/2011 na zadnej strane etikety. Nariadenie č. 1169/2011 upravuje opakovanie živín takto:
    3. Ak sa na označení balených potravín uvádza povinné označenie výživovej hodnoty uvedené v odseku 1, môžu sa na ňom opakovať tieto informácie:
    a) energetická hodnota alebo
    b) energetická hodnota spolu s množstvami tuku, nasýtených mastných kyselín, cukrov a soli.
    Ak by uviedli na prednú stranu len bielkoviny a tuky bude to v súlade s nariadením č. 1169/2011?


    Odpoveď: Nie, nie je to podľa nariadenia. Môžete si vybrať buď 3. a) alebo 3. b). Iná možnosť nie je.

  • Otázka: Mám na Vás otázky ohľadne označovania výrobkov v súvislosti s Vyhláškou MPRV SR č. 24/2014. Doteraz sme uvádzali na etiketách napríklad názov - Chlieb čierny chlieb pšenično - ražný toto označenie ostáva alebo sa to ruší? Pretože vo vyhláške je podskupina chleba zrušená. A čo sa týka pečiva napríklad názov - Moravský koláč jemné pečivo z kysnutého cesta. Toto zaradenie ostáva, alebo sa ruší a budeme označovať po novom iba - pečivo jemné?

    Odpoveď: V znení Vyhlášky MPRV SR č. 24/2014 § 3 ods. 1 sa musí uviesť u pekárskych výrobkov ich začlenenie podľa prílohy č. 1 tabuľky č. 1, t. j. druh tovaru, skupina a podskupina. Nakoľko každému spotrebiteľovi je jasné, že sa jedná o pekársky výrobok a z textu paragrafu vypadlo bližšie špecifikovanie, ktorý zo stĺpcov tabuľky sa má v názve pekárskeho výrobku uviesť, nebudeme vyžadovať uvádzanie prvého stĺpca, t. j. druh tovaru. Pri chlebe nie je uvedená podskupina, preto bude postačujúci názov – „Chlieb čierny" a v zložení chleba uvediete % pšeničnej múky (vo vyhláške je uvedené hlavnej mlynskej zložky) a na dobrovoľnosti je uvedenie % ražnej múky (nakoľko spotrebitelia si to žiadajú).
    Podľa novej vyhlášky je postačujúce názov „Moravský koláč" a pod tým „jemné pečivo". Čiže je postačujúce uviesť podskupinu a skupinu z tabuľky č. 1 prílohy č. 1. Každý vie, že sa jedná o pekársky výrobok a je potrebné šetriť s miestom na etikete, alebo na cenovke pri nebalených výrobkoch, pretože nepovinné údaje nesmú byť na úkor povinných údajov a od decembra musí byť dodržaná stredná veľkosť písma použitá pri označovaní potravín.

  • Otázka: V súvislosti s Vyhláškou č. 24/2014 Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky z 23. januára 2014 o pekárskych výrobkoch, cukrárskych výrobkoch a cestovinách by som sa chcela informovať, ako budete pri kontrolách pristupovať k požadovaným zmenám v zarazení, označovaní, atď. pekárskych výrobkov vzhľadom k predtlačeným obalom a etiketám. Bude umožnené dočerpať staré zásoby obalov a etikiet? Existuje nejaké prechodné obdobie pre aplikáciu požiadaviek tejto vyhlášky?

    Odpoveď: K uvedenému môžeme konštatovať, že Vyhláška č. 24/2014 platí od 1. apríla 2014, v zbierke zákonov bola uverejnená 7.2.2014. Vyhláška bola dvakrát na notifikácii a začala sa pripravovať širokou diskusiou so všetkými zainteresovanými stranami už v roku 2011. Pred druhou notifikáciou bola v lete 2013 na pripomienkovaní na Slovenskom zväze pekárov, cukrárov a cestovinárov a aj na Cechu pekárov a cukrárov. Z toho dôvodu sa nepredpokladalo uvedenie prechodného obdobia na spracovanie vytlačených obalov. Pekárske výrobky majú krátku trvanlivosť a vysokú obrátkovosť. Vo vyhláške prišlo k zjednodušeniu a zjednoteniu označovania, preto informácie nad rámec vyhlášky budú považované ako údaje naviac.

  • Otázka: Neviem či sa správne obraciam na vás, ale mám takúto otázku: Keď do obchodu dodávame darčekový kôš s rôznymi výrobkami (potravinami sladkého a slaného charakteru) vnútri, aké sú podmienky na označovanie týchto výrobkov vnútri? Musí byť na každom jednom slovenský text a dátum spotreby? A čo ak sú tam pre dekoráciu vložené jednotlivo balené bonbóny, na ktorých nie je text a teda ani DMT? Ku konečnému zákazníkovi sa dostane kôš ako finálny výrobok, je určený na domácu spotrebu. Aké údaje musia byť na vonkajšej etikete uvedené?

    Odpoveď: V tomto prípade je potrebne aplikovať § 12 ods. (3) Vyhlášky č. 127/2012 o označovaní potravin - Ak je balená potravina alebo skupina balených potravin prebalená vonkajším obalom a takto uvádzaná na trh konečnému spotrebiteľovi, musia byt informácie uvedene na prebale alebo byť dobre čitateľne cez prebal.
    T. j. ak tam bude zabalených viacero výrobkov tak, že označenie na jednotlivých výrobkoch nebude môcť spotrebiteľ prečítať, je potrebne poskytnúť mu kompletnú informáciu o jednotlivých výrobkoch v slovenskom jazyku na vonkajšom prebale tak, aby mal spotrebiteľ v momente kúpy k dispozícii všetky povinne informácie. V prípade, že nechcete uvádzať jednotlivé dátumy minimálnej trvanlivosti na vonkajšom prebale, budeme tolerovať, ak bude na vonkajšom prebale uvedený iba jeden dátum minimálnej trvanlivosti – v tom prípade to ale musí byť dátum potraviny s najkratšou dobou trvanlivosti vo vnútri balenia!
    Toto sa týka aj vložených bonbónov – pokiaľ nie sú označené jednotlivé kusy – musí byť informácia zahŕňajúca ich názov, zloženie, hmotnosť a DMT uvedená na vonkajšom prebale. Pre lepšiu informovanosť spotrebiteľov odporúčame vyhnúť sa tomu, aby na jednotlivých potravinách chýbalo označenie v slovenskom jazyku. Ak to však nie je možné, je potrebne na vonkajšom obale na tuto skutočnosť spotrebiteľa upozorniť s tým, aby si pre prípad potreby uchoval označenie na vonkajšom prebale. Pokiaľ ide o jednotlivé výrobky, tie musia byť v takomto prípade na základe informácii na vonkajšom prebale pre spotrebiteľa ľahko identifikovateľné a nezameniteľné (to je dôležité napríklad z hľadiska obsahu alergénov). Platí tiež, že označenie má byť k darčekovému košu pripevnené tak, aby sa nedalo ľahko oddeliť a skupinové balenie musí byť také, aby nemohlo bez poškodenia prísť k jeho otvoreniu alebo zámene obsahu.

  • Otázka: Názov výrobku je celozrnné zázvorky a keď sa pozriete na zloženie tak výrobok obsahuje len 9% pšeničnej celozrnnej múky. Myslím si, že je to vedomé zavádzanie zákazníkov, pretože ak sa niečo volá celozrnné, tak by tam nemalo byť len 9% celozrnnej múky a nakoniec zákazník zaplatí za niečo, čo vôbec nedostane. Inak to sa týka všetkých výrobkov podobného typu od daného výrobcu.

    Odpoveď: Názov výrobku: Celozrnné sušienky plnené so zázvorovou náplňou (38%).
    Pri trvanlivom pečive nie je legislatíva, ktorá by usmerňovala, kedy sa môže nazvať „celozrnné“. Pri označovaní trvanlivého pečiva – sušienok, platí všeobecná legislatíva o označovaní potravín a to Vyhláška MPRV SR č. 127/2012. Podľa tejto vyhlášky, ak sa zložka potraviny uvedie v názve pod ktorým sa uvádza na trh, potom v zložení potraviny – výrobku sa musí uviesť množstvo tejto zložky v hmotnostných percentách (§ 9 ods. 8 a). Túto požiadavku v označení výrobca splnil. Teda uviedol % celozrnnej múky aj % zázvorovej náplne. Spotrebiteľ dostal pravdivú informáciu a je na výbere spotrebiteľov, či mu takéto zloženie výrobku vyhovuje a uvedené sušienky si kúpi, alebo nekúpi.

  • Otázka: Pri nákupoch v jednom z obchodných reťazcov som sa stretol s nasledovným výrobkom: Názov výrobku: Chlieb ražný, 100% ražnej múky Zloženie výrobku: ...ražná múka (52%) + ďalšie zložky....... Chcem sa opýtať nasledovné:
    1. Je toto označenie výrobku správne? Ak áno, podľa akého zákonného predpisu je možné takto označiť výrobok?
    2. Ak vyrobím ražný chlieb so 70% - ným obsahom raže z celkového množstva mlynských výrobkov, môžem ho označiť na etikete podobným spôsobom? V názve: Chlieb ražný, 70% ražnej múky a v zložení: ...ražná múka /36%/,pšeničná múka + ďalšie zložky......


    Odpoveď: Označenie výrobku nie je správne. Od 1.4.2014 platí nová Vyhláška MPRV SR pre pekárske výrobky a v súlade s touto vyhláškou Vám odporúčame výrobok označiť „Chlieb ražný“ a v zložení uviesť „... pšeničná múka xx%, ražná múka 36% a ďalšie zložky všetky v klesajúcom poradí. Označenie 100% ražnej múky nie je pravdivé, je zavádzajúce. 13. hlava tretej časti PK SR bola zrušená a preto sa nemáte možnosť odvolávať na definíciu pre ražný chlieb a ražno – pšeničný chlieb uvedené v tomto Výnose. Vo vyhláške č. 24/2014 prišlo k zjednoteniu uvádzania % zastúpenia múky k mlynským výrobkom v názve pekárskeho výrobku a % zastúpenia jednotlivých zložiek v zložení pekárskeho výrobku.

  • Otázka: Prosím o usmernenie v označovaní výrobkov. V zložení uvádzame všetky zložky, ktoré sa použili pri výrobe. Na konci pripájame vetu o možných alergénoch: Výrobok môže obsahovať orechy a pšenicu. Náš odberateľ v Českej republike má však voči tejto formulácií výhrady. Konzultovali to s Ministersvím zemědeľství ČR. Výsledok: formulácia pre CZ: Může obsahovat skořápkové plody a pšenici - nie je prípustná. Požiadali nás o zmenu : Může obsahovat stopy skořápkových plodů a pšenice. Pre SR nám bolo odporúčané slovo stopy nepoužívať.

    Odpoveď: Pri krížovej kontaminácii odporúčame i naďalej uvádzať „Môže obsahovať ...“. Stopy nie sú v legislatíve definované. Výrobca pri dodržiavaní HACCP má zabrániť krížovej kontaminácii. Ani v národnej a ani v európskej legislatíve nie je označenie krížovej kontaminácie upravené. Česká republika berie do úvahy obe označenia rovnako s tým, že obsah alergénu vo výrobku pri krížovej kontaminácii nesmie prekročiť 10 násobok detekovateľnej hodnoty. Ak obsah alergénu prekročí túto hodnotu a alergén nie je uvedený v zložení a ani v názve výrobku, je to považované za falšovanie a zavádzanie spotrebiteľov.

  • Otázka: Dovolím si Vás požiadať o informáciu ohľadne používania niektorých skratiek pri označovaní výživových údajov a obsahov vitamínov a minerálnych látok vo výživových doplnkoch. Môžeme v prípade označovania výživových doplnkov namiesto skratiek GDA a ODD použiť skratku RI pre Referenčný denný prijem v zmysle Nariadenia č. 1169/2011? Vzhľadom na tvorbu nových obalov by sme potrebovali aktualizovať údaje na etikete podľa platnej legislatívy a táto informácia je pre nás veľmi dôležitá.

    Odpoveď: Neodporúčame používať GDA a ODD. Bude slovenský spotrebiteľ vedieť, čo je to RI? V nariadení je uvedené „Referenčný príjem“ alebo „Denný referenčný príjem“. Ak použijete skratku, mala by byť na obale vysvetlená a skratka má vychádzať zo slovenského znenia nariadenia.

  • Otázka: Pri distribúcii tovarov si môžem údaje na etikete preloziť aj sama (taliansky aj anglicky ovládam ), alebo zákon stanovuje, kto je oprávnený etiketu preloziť? Aký je minimálny rozmer etikety?

    Odpoveď: Legislatíva nestanovuje kto ma etiketu preloziť, môžete to urobiť aj Vy. Avšak označenie musí byť v súlade s požiadavkami legislatívy na označovanie (napr. správne uvedené názvy pridávnych látok a pod.). Nie je stanovená ani požiadavka na minimálny rozmer etikety, ale čl. 13 Nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 hovorí o minimálnej veľkosti písma vzhľadom na veľkosť obalu a o tom, že písmo ma byť jasne čitateľne a nezmazateľné.

  • Otázka: Dovoľujem si obrátiť sa na Vás v otázke názvu výrobku. Čo je správne: tvarohová večka, alebo večka s tvarohovou náplňou? Osobne som toho názoru, že je to jedno. Dôležité je uviesť v zložení percento tvarohovej náplne. Je takýto názov dôvodom na sankcionovanie? A ak áno, podľa akej legislatívy? Objavujú sa totiž podnety od reťazcov, že názov tvarohová večka nie je správny.

    Odpoveď: Správne po slovensky je „Večka s tvarohovou náplňou". Máme zákon o štátnom jazyku a musíme ho dodržiavať. V zložení je uvedené % náplne, ktorú zvyčajne netvorí len tvaroh. Tvarohová večka by mala byť celá z tvarohu. Nie je jasné, že je tam tvaroh ako náplň. V tvarohovej náplni zvyčajne nie je len tvaroh, ale je pridaný cukor, vajcia, hrozienka a pod.

  • Otázka: Aké povinnosti prinesie vyhláška pre predajcov pečiva? Čo budú musieť označovať?

    Odpoveď: Ustanovenia § 3 ods. 4 a ods. 5 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 24/2014 o pekárskych výrobkoch, cukrárskych výrobkoch a cestovinách určujú označenie určitých výrobkov v mieste ponuky na predaj
    - slovom „rozmrazené“ ( nebalený pekársky výrobok, ktorý prevádzkovateľ v hotovom stave zmrazil ale spotrebiteľovi sa ponúka v rozmrazenom stave),
    - slovami „vyrobené dopečením z chladeného polotovaru“ alebo „vyrobené dopečením zo zmrazeného polotovaru“ (pekársky výrobok vyrábaný inde ako v pekárni dopečením z predpečeného chladeného alebo zmrazeného polotovaru ).
    Ustanovenie § 3 ods. 7 určuje označenie pre nebalený pekársky výrobok určený na predaj, kde ako informácia pre spotrebiteľa musí byť na dostupnom mieste uvedené zloženie a členenie takéto výrobku podľa prílohy č. 1 tabuľky č. 1.
    Upozorňujeme, že okrem toho musia byť nebalené pekárske výrobky označené ďalšími povinnými údajmi, ktoré vyplývajú z ustanovenia §14 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 127/2012 o označovaní potravín (napr. hmotnosť výrobku, alergény).

  • Otázka: Ako delí vyhláška jednotlivé druhy pečiva a teda akými „podnázvami" majú byť označené?

    Odpoveď: Vyhláška MPRV SR č. 24/2014 Z. z. o pekárskych výrobkoch, cukrárskych výrobkoch a cestovinách podľa prílohy č. 1 tabuľky č. 1 vyhlášky začleňuje pekárke výrobky do skupín:
    - chlieb,
    - pečivo,
    - ostatné pekárske výrobky.
    Tieto skupiny sa ďalej členia na podskupiny a to v prípade pečiva na
    - bežné pečivo,
    - jemné pečivo,
    - trvanlivé pečivo.
    V prípade ostatných pekárskych výrobkov sú podskupinou napríklad strúhanka, suchár, tyčinky, parené výrobky. Všetky pekárske výrobky (balené aj nebalené) musia mať v názve uvedené ich začlenenie podľa prílohy č. 1 tabuľky č. 1 vyhlášky. Príklady názvov: „rožok bežné pečivo“ „vianočka jemné pečivo“ „strúhanka, ostatný pekársky výrobok“ „chlieb ražný“.
    Ak sa doteraz uvádzal názov „Chlieb ražný“ je to v poriadku, nie je potrebné to prepisovať na názov „Pekársky výrobok chlieb ražný “.

  • Otázka: Ako bude v praxi vyzerať označovanie? V texte vyhlášky sa uvádza, že musia byť viditeľne označené.

    Odpoveď: V praxi to bude vyzerať tak, že v blízkosti nebalených pekárskych výrobkov, vrátane výrobkov dopečených, alebo rozmrazených budú viditeľne označené informácie pre spotrebiteľa či už na regáloch alebo iným vhodným spôsobom, tak aby tieto výrobky boli označené viditeľne pre zákazníka a podávali mu jasnú informáciu o výrobku.
    Viditeľné označenie v mieste ponuky na predaj znamená, že tento údaj musí byť uvedený v blízkosti pekárskeho výrobku tak, aby spotrebiteľ mohol túto informáciu prijať ako jednoznačnú viažucu sa k príslušnému druhu pekárskeho výrobku. Teda najvhodnejším spôsobom je uviesť tento údaj tak, aby ho spotrebiteľ nemusel hľadať v iných tlačivách. Takýmto miestom je napríklad cenovka, kde je priestor na uvedenie povinných údajov o výrobku dosť veľký, aby predávajúci umiestnil na regále alebo inde v blízkosti všetky informácie o výrobku aj s postačujúcou veľkosťou písma.
    Nebalené pekárske výrobky musia byť označené ďalšími povinnými údajmi, ktoré vyplývajú z ustanovenia §14 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 127/2012 o označovaní potravín (napr. hmotnosť výrobku, alergény). Domnievame sa, že na tomto štítku, kde je uvedený názov výrobku je dostatočné miesto aj na uvedenie alergénov (napríklad za slovom „Obsahuje“ alebo zvýraznené v zložení výrobku), pretože uvádzať to na letákoch alebo v brožúrach je voči spotrebiteľovi neseriózne. Prečo by spotrebiteľ mal listovať, hľadať a porovnávať popis príslušného druhu v brožúrach, keď tieto informácie sú základné pri jeho rozhodovaní o kúpe potraviny.
    Príklad označenia nebaleného pekárskeho výrobku – kaiserky, ktoré bude uvedené na štítku/cenovke na regáli:
    Kaiserka 50g, bežné pečivo, zloženie: pšeničná múka, voda, tuk...obsahuje alergény:.. V prípade zvýraznenia alergénov, nemusia byť uvedené za zložením.
    V prípade, že sa jedná o dopekaný výrobok, tak aj informácia „vyrobené dopečením z chladeného polotovaru“ alebo „vyrobené dopečením zo zmrazeného polotovaru“ podľa typu polotovaru.

  • Otázka: Tieto pravidlá značenie platia na všetky obchody, nielen na reťazce? Tzn. aj menšie prevádzky, nezačlenená pod veľkú sieť, ktoré dopekajú, musia značiť pečivo?

    Odpoveď: Vyhláška sa vzťahuje na všetky prevádzkarne umiestňujúce na trh pekárske výrobky, cukrárske výrobky a cestoviny. Na prevádzkarne, ktoré dopekajú pekárske výrobky z predpečeného chladeného alebo mrazeného polotovaru platí ustanovenie § 3 odsek 5 vyhlášky.

  • Otázka: Podľa vyhlášky sa povinnosť označovania nevzťahuje na dovezené pečivo? Prečo a čo to v praxi znamená?

    Odpoveď: Národný predpis nesmie brániť voľnému pohybu tovarov v rámci EÚ, t. j. na trh SR nesmie byť odmietnutý výrobok vyrobený v inej členskej krajine EÚ, pokiaľ spĺňa požiadavky európskej potravinovej legislatívy a národnej legislatívy členského štátu EÚ, v ktorom bol výrobok vyrobený. Toto je zakotvené aj v zákone o potravinách č. 152/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o potravinách“) v § 7 ako tzv. klauzula vzájomného uznávania. V praxi to znamená, že na trh SR nesmie byť odmietnutý pekársky výrobok z inej členskej krajiny EÚ avšak len ak spĺňa vyššie uvedené požiadavky. Toto však nemení nič na povinnosti predajcu, ktorý na predajni v SR dopeká výrobky, že ich musí označiť v mieste predaja údajom o dopečení výrobku. Obdobne platí aj povinnosť predajcu označiť v mieste ponuky na predaj rozmrazené pekárske výrobky. Z európskej legislatívy, ktorá bola premietnutá v podmienkach SR do vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 127/2012 o označovaní potravín taktiež vyplýva povinnosť označiť nebalené pekárske výrobky povinnými údajmi v zmysle ustanovenia §14 (napr. názov výrobku, hmotnosť výrobku, alergény...)
    Príklady:
    - Predpečená žemľa vyrobená v Rakúsku, ktorú Billa dovezie a vo svojej predajni na Slovensku len dopečie a predáva ako nebalený pekársky výrobok, musí Billa ako predajné miesto označiť takýto výrobok v mieste ponuky na predaj údajmi podľa § 3 ods. 4 a ods. 5 vyhlášky č. 24/2014 Z. z. a § 14 vyhlášky č. 127/2012 Z. z.
    - Zmrazené upečené pečivo, ktoré je vyrobené v Maďarsku, ale slovenský obchodník ho dovezie a predáva na Slovensku rozmrazené ako nebalený pekársky výrobok, taktiež musí byť označené v zmysle § 3 ods. 4 vyhlášky č. 24/2014 Z. z. a § 14 vyhlášky č. 127/2012 Z. z.

  • Otázka: Kde má výrobca označiť dátum spotreby nebalených cukrárskych výrobkov, ktoré majú trvanlivosť viac ako 24 hodín (napríklad 3 dni) a sú dodávané odberateľom v cukrárskych prepravkách? Znamená to, že podľa novej vyhlášky musí výrobca dodávať takéto výrobky len zabalené v uzatvorených obaloch, ktoré sú osobitne označené?

    Odpoveď: Cukrárske výrobky a cukrárske polotovary, ktoré majú trvanlivosť viac ako 24 hodín, môžu byť balené alebo nebalené:
    - v prípade, že sa jedná o balené výrobky, tak dátum spotreby bude uvedený na obale výrobku, čo ustanovuje aj §6 ods. 2 vyhlášky MPRV SR č. 24/2014 Z. z.
    - v prípade, že sa jedná o uvádzanie dátumu spotreby pri nebalených výrobkoch, tak je potrebné dodržať požiadavky na označovanie nebalených potravín uvedené v §14 vyhlášky MPRV SR č. 127/2012 Z. z. To znamená, že v prípade uvádzania dátumu spotreby u nebalených výrobkov, ktoré sú naukladané v neuzatvorených cukrárskych prepravkách je postačujúce, ak dátum spotreby výrobca uvedie v sprievodných dokladoch. Povinnosť uvádzania dátumu spotreby u nebalených výrobkov platí aj pre predajcu, to znamená, že predajca nebalených cukrárskych výrobkov uvedie na predajnom mieste informáciu pre spotrebiteľa o dátume spotreby a to vhodným spôsobom napr. na výveske v blízkosti názvu výrobku.
    Prevádzkovateľ musí zabezpečiť jasné označenie výrobkov, ich jednoznačnú identifikáciu, ich vysledovateľnosť a dodržať hygienu prepravy a skladovania tak, aby nedošlo k ich kontaminácii.

  • Otázka: Ako sa budú po novom musieť označovať „pekárne“, ktoré majú obchody priamo v prevádzke, ale v skutočnosti len dopekajú?

    Odpoveď: Podľa ustanovenia §2 písm. b) vyhlášky sa pekárňou rozumie potravinárska prevádzkareň, ktorá umožňuje vykonávať všetky technologické operácie potrebné na výrobu pekárskych výrobkov, najmä miesenie, tvarovanie, kysnutie a tepelnú úpravu cesta, t. j. celý výrobný proces. To znamená napríklad, že predajne potravín, ktoré majú pece, v ktorých mrazené alebo chladené pekárske polotovary len dopekajú, tieto nie je možné považovať za pekárne.

  • Otázka: Plánujete sa v najbližších týždňoch pri kontrolách v obchodných sieťach zamerať na kontrolu dodržiavania § 3 vyhlášky č. 24/2014 Z. z.? Aké sankcie hrozia za nedodržanie označovania pečiva?

    Odpoveď: Kontroly sa budú vykonávať podľa plánu kontrol a na základe upozornení spotrebiteľov. Nové požiadavky vo vyhláške sú len rozšírením kritérií vykonávaných kontrol. Za nedodržanie povinnosti označenia pekárskych výrobkov, že ide o dopekané výrobky bude podnikateľovi, ktorý zanedbal túto povinnosť udelená pokuta od 100 do 100 000 eur, ako za každé porušenie uvedené v § 28 odsek 2. Za opätovné porušenie do jedného roka to je pokuta vo výške dvojnásobku udelenej pokuty.


Otázky k potravinám všeobecne

  • Otázka: Naša spoločnosť používa spôsob predbaleného pečiva, ktoré nie je uzavreté. Označenie pečiva je zabezpečené výveskou v mieste predajnej ceny k nahliadnutiu našich zákazníkov. Predbalené pečivo sme zvoli z hygienických dôvodov, nakoľko takýto servis je z nášho pohľadu najhygienickejší, tzn. spotrebiteľ nesiaha rukou (bohužiaľ niektorí spotrebitelia aj napriek ponuke nepoužívajú jednorazové rukavice) na pečivo. Prosím Vás vedeli by ste nás usmerniť, či náš koncept, ktorý prezentujeme ako nebalené pekárenské výrobky môžeme ponúkať k predaju bez zariadenia s ochranným krytom, tzn. hygienické dôvody spomínané vo vyhláške nahradili predbalením pekárskych výrobkov a tým dostali výnimku k §5 bod 3 vyhlášky 24/2014 platnej od 1.4.?

    Odpoveď: Požiadali ste nás o informáciu k predaju nebalených pekárskych výrobkov, ktoré dopekáte z mrazených polotovarov a následne ich vkladáte do obalov – vrecúšok, ktoré sa nezatvárajú. V prípade, že dopekané pekárske výrobky budete vkladať do obalov tak, že budú celé do nich vložené je to možné a nie je potrebné chrániť pekárske výrobky vložené do obalov zariadením s ochranným krytom v zmysle §5 ods. 3 Vyhlášky MPRV SR č. 24/2014. V prípade, že by ste vkladali dopekané pekárske výrobky zo zmrazených polotovarov do obalov, ktoré by úplne nezakrývali výrobky (pokrytie obalu je iba do polovice, prípadne ¾ pekárskeho výrobku) musí sa dodržať §5 ods. 3 Vyhlášky MPRV SR č. 24/2014 a umiestniť tieto výrobky do zariadení s ochranným krytom. V oboch prípadoch sa musia dodržať aj ďalšie paragrafy dotýkajúce sa nebalených pekárskych výrobkov a to §3 ods. 5 a § 3 ods. 7 Vyhlášky MPRV SR č. 24/2014.

  • Otázka: Obraciam na Vás s problémom, ktorý vznikol pri vstupe do platnosti Vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky z 23.januára 2014 o pekárskych výrobkoch, cukrárskych výrobkoch a cestovinách od 1.4.2014. Naši odberatelia zakázali krájať voľný chlieb na žiadosť zákazníka na polovičky prípadne štvrťky. Takto si vysvetlili § 5 odsek (1) Vyhlášky. Týka sa tento paragraf krájania voľných chlebov na predajni?

    Odpoveď: Tento paragraf sa rozkrojeniu chleba na požiadanie zákazníka na predajni netýka. Predavačka môže i naďalej hygienickým spôsobom rozkrojiť chleba na polovicu, alebo na štvrťky, ak si to zákazník vyžaduje a zabalí mu ho. Paragraf 5 ods. 1 sa týka krájaných chlebov na krajíčky.

  • Otázka: Nová vyhláška o pekárskych výrobkoch hovorí, že krájané pekárske výrobky sa musia umiestňovať na trh balené. Čo to znamená? Nesmie už predajca rozkrojiť chlieb zákazníkovi a predať mu polovičku?

    Odpoveď: Ustanovenie §5 vyhlášky č. 24/2014 Z. z. sa vzťahuje na krájané výrobky, ktoré výrobca ešte vo svojej výrobni nakrája a aj zabalí a označí podľa platnej legislatívy. Tieto výrobky sa predávajú balené. Toto ustanovenie vyhlášky sa nevzťahuje na nebalené pekárske výrobky. Znamená to, že predajca môže na požiadanie zákazníka prekrojiť nebalený chlieb (za dodržania hygienických podmienok) a predať mu napr. polovicu.