Potravinový kódex - Tretia časť 25. hlava - Nápoje
aktualizované dňa 11.6.2021
Tretia časť 25. hlava - Nápoje
25. HLAVA - Nápoje
aktualizované výnosom č. 1813/3/2003 - 100 z 9. júna 2003
- Príloha č.1 - Ukazovatele kvality stolovej vody, dojčenskej vody a minerálnej vody
- Príloha č.2 - Kontrolné ukazovatele kvality vody stolovej, dojčenskej, minerálnej...
- Príloha č.3 - Organoleptické požiadavky na nealko. nápoje a koncentráty na ich prípravu
- Príloha č.4 - Požiadavky na zloženie ovocných nektárov a zeleninových nektárov
- Príloha č.5 - Fyzikálne a chemické požiadavky na ovocné vína, sladové vína a medovinu
aktualizované výnosom č. 1813/3/2003 - 100 z 9. júna 2003
VÝNOS
Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky Ministerstva
zdravotníctva Slovenskej republiky z 10. augusta 2000 č.
2313/4/2000-100, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu Slovenskej
republiky upravujúca nápoje v znení výnosov Ministerstva
pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva
Slovenskej republiky z 9. júna 2003 č. 1813/3/2003 - 100,
Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstvo
zdravotníctva Slovenskej republiky podľa § 3 ods. 1 a § 30 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z.z. o potravinách:
TRETIA ČASŤ
OSOBITNÉ POŽIADAVKY
OSOBITNÉ POŽIADAVKY
D V A D S I A T A P I A T A H L A V A
N Á P O J E
Prvý diel
Pramenitá stolová voda, pramenitá dojčenská voda, prírodná minerálna voda, prírodná liečivá voda a balená pitná voda
Prvý oddiel
Všeobecné požiadavky
§ 1
Úvodné ustanovenia
Prvý diel
Pramenitá stolová voda, pramenitá dojčenská voda, prírodná minerálna voda, prírodná liečivá voda a balená pitná voda
Prvý oddiel
Všeobecné požiadavky
§ 1
Úvodné ustanovenia
(1) Tento diel tejto hlavy Potravinového kódexu Slovenskej
republiky (ďalej len "potravinový kódex") ustanovuje požiadavky na
získavanie, úpravu a dovoz pramenitej stolovej vody, pramenitej
dojčenskej vody, prírodnej minerálnej vody a prírodnej liečivej vody, na
manipuláciu s nimi a na ich uvádzanie do obehu.
(2) Tento diel tiež ustanovuje požiadavky na pitnú vodu1) balenú do spotrebiteľských obalov, na manipuláciu s ňou a na jej uvádzanie do obehu.
(3) Ak sa v tomto diele potravinového kódexu neustanovuje inak, vzťahujú sa na pramenitú stolovú vodu, pramenitú dojčenskú vodu, prírodnú minerálnu vodu, prírodnú liečivú vodu a balenú pitnú vodu ustanovenia prvej a druhej časti potravinového kódexu2).
(2) Tento diel tiež ustanovuje požiadavky na pitnú vodu1) balenú do spotrebiteľských obalov, na manipuláciu s ňou a na jej uvádzanie do obehu.
(3) Ak sa v tomto diele potravinového kódexu neustanovuje inak, vzťahujú sa na pramenitú stolovú vodu, pramenitú dojčenskú vodu, prírodnú minerálnu vodu, prírodnú liečivú vodu a balenú pitnú vodu ustanovenia prvej a druhej časti potravinového kódexu2).
§ 2
Vymedzenie pojmov
Vymedzenie pojmov
(1) Pramenitá stolová voda
(ďalej len "stolová voda") je vybraný druh kvalitnej prírodnej pitnej
vody z podzemného zdroja, ktorá vyhovuje podmienkam na trvalé a priame
požívanie.
(2) Pramenitá dojčenská voda (ďalej len "dojčenská voda") je vybraný druh kvalitnej prírodnej pitnej vody z podzemného zdroja, ktorá vyhovuje podmienkam na prípravu stravy a nápojov pre dojčatá a deti a na trvalé priame požívanie deťmi.
(3) Prírodná minerálna voda (ďalej len "minerálna voda") je zdravotne neškodná podzemná voda získaná z prirodzených alebo umelo navŕtaných schválených zdrojov minerálnej vody3) pôvodnej čistoty, obsahujúca zvýšené množstvo fyziologicky významných zložiek, ktorá svojím špecifickým fyzikálnym, chemickým a mikrobiologickým zložením a zmyslovými vlastnosťami je v obmedzenom množstve a občasnom požívaní vhodná ako nápoj.
(4) Prírodná liečivá voda (ďalej len "liečivá voda") je zdravotne neškodná voda z podzemného zdroja, ktorá vzhľadom na svoje chemické zloženie a fyzikálne vlastnosti má pre ľudské zdravie preukázateľné prospešné účinky.
(5) Balená pitná voda je voda v jej pôvodnom stave alebo po úprave, ktorú možno používať na pitie, varenie, prípravu potravín a iné domáce účely; môže byť určená na hromadné alebo individuálne zásobovanie obyvateľstva.
(2) Pramenitá dojčenská voda (ďalej len "dojčenská voda") je vybraný druh kvalitnej prírodnej pitnej vody z podzemného zdroja, ktorá vyhovuje podmienkam na prípravu stravy a nápojov pre dojčatá a deti a na trvalé priame požívanie deťmi.
(3) Prírodná minerálna voda (ďalej len "minerálna voda") je zdravotne neškodná podzemná voda získaná z prirodzených alebo umelo navŕtaných schválených zdrojov minerálnej vody3) pôvodnej čistoty, obsahujúca zvýšené množstvo fyziologicky významných zložiek, ktorá svojím špecifickým fyzikálnym, chemickým a mikrobiologickým zložením a zmyslovými vlastnosťami je v obmedzenom množstve a občasnom požívaní vhodná ako nápoj.
(4) Prírodná liečivá voda (ďalej len "liečivá voda") je zdravotne neškodná voda z podzemného zdroja, ktorá vzhľadom na svoje chemické zloženie a fyzikálne vlastnosti má pre ľudské zdravie preukázateľné prospešné účinky.
(5) Balená pitná voda je voda v jej pôvodnom stave alebo po úprave, ktorú možno používať na pitie, varenie, prípravu potravín a iné domáce účely; môže byť určená na hromadné alebo individuálne zásobovanie obyvateľstva.
§ 3
Všeobecné ustanovenia
Všeobecné ustanovenia
(1) Na získavanie a úpravu stolovej vody, dojčenskej vody,
minerálnej vody a liečivej vody možno využívať len chránené prírodné
zdroje podzemných vôd, ktoré majú trvalo vysokú kvalitu a sú na to
určené na základe geologického a hydrogeologického prieskumu; tieto
zdroje musia byť správne zachytené, musia mať určené ochranné pásmo a
stálu výdatnosť.
(2) Na získavanie a úpravu minerálnej vody a liečivej vody možno využívať len zdroje, ktoré sú za takéto vyhlásené a sú chránené.
(3) Zariadenie na odber vody musí byť upravené tak, aby sa zamedzila kontaminácia vody a aby si voda zachovala všetky vlastnosti, ktoré má v ústí zdroja. Zdroj vody, ako aj zariadenie na odber vody v ústí zdroja vody musia byť chránené pred znečistením.
(4) Záchytné zariadenia, potrubia a vodojemy musia byť z materiálov, ktoré sú vhodné na dlhodobý styk s vodou a nespôsobia jej fyzikálne, chemické alebo mikrobiologické zmeny.
(5) V zariadeniach na získavanie a úpravu stolovej vody, dojčenskej vody, minerálnej vody a liečivej vody, na jej čerpanie a prepravu, na umývanie obalov a ich plnenie sa musí uplatňovať a zachovávať správna výrobná prax, udržiavať správny hygienický režim v záujme prevencie pred mikrobiologickou, chemickou a inou kontamináciou vody.
(6) Strojné zariadenie sa musí pravidelne a priebežne čistiť, aby nedošlo ku kontaminácii vody. V strojnom zariadení sa nesmú nachádzať zvyšky umývacích roztokov a preplachovacích roztokov; kontrola strojného zariadenia sa vykonáva po každom čistení a dezinfekcii. Strojné zariadenie musí vyhovovať požiadavkám podľa piatej hlavy druhej časti potravinového kódexu.
(7) Ak sa pri kontrole vody zistí, že pri jej čerpaní zo zdroja dochádza k jej fyzikálnemu, chemickému alebo mikrobiologickému znečisteniu, získavanie vody sa musí zastaviť dovtedy, kým znečistenie nebude odstránené.
(8) Ukazovatele kvality stolovej vody, dojčenskej vody a minerálnej vody sú uvedené v prílohe č. 1 k tejto hlave potravinového kódexu. Ukazovatele kvality liečivej vody určuje Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo zdravotníctva") osobitne pre každý zdroj vody určenej na jej uvádzanie do obehu.
(9) Na zdravotné zabezpečenie stolovej vody, dojčenskej vody a minerálnej vody možno používať fyzikálne prostriedky úpravy; chemické prostriedky možno používať iba na základe posudku príslušného orgánu na ochranu zdravia. Odstraňovať voľný oxid uhličitý z vody možno len fyzikálnymi metódami. Chlórové preparáty sa na zdravotné zabezpečenie vody nesmú používať.
(10) Získavanie a úprava stolovej vody, dojčenskej vody, minerálnej vody, liečivej vody a balenej pitnej vody, vrátane plnenia do obalov, musí prebiehať tak, aby sa vylúčila možnosť kontaminácie vody. Pred začatím plnenia musí byť zariadenie prepláchnuté vodou, ktorej kvalita je totožná s kvalitou vody určenej na plnenie. Z každej výrobnej dávky sa musí odobrať vzorka vody a musia sa zabezpečiť jej laboratórne skúšky podľa prílohy č. 2 k tejto hlave potravinového kódexu.
(11) Prepravu stolovej vody, dojčenskej vody , minerálnej vody a liečivej vody od zdroja na miesto jej plnenia a balenia možno uskutočňovať len zdravotne neškodným potrubím, ktoré bolo na tento účel schválené orgánom na ochranu zdravia. Preprava vody potrubím nesmie nepriaznivo ovplyvniť jej kvalitu.
(12) Úpravu technických zariadení zdrojov minerálnej vody a liečivej vody možno vykonávať len na základe povolenia ministerstva zdravotníctva3).
(13) Stolová voda a dojčenská voda sa nesmie získavať z verejných rozvodov vody určených na hromadné zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou.
(14) Balená pitná voda musí vyhovovať biologickým, mikrobiologickým, fyzikálnym, chemickým a rádiologickým požiadavkám na pitnú vodu na hromadné zásobovanie.
(15) Dátum výroby stolovej vody, dojčenskej vody, minerálnej vody, liečivej vody a balenej pitnej vody je dátum ich plnenia do obalov.
(16) Dátum najneskoršej spotreby stolovej vody, dojčenskej vody, minerálnej vody, liečivej vody a balenej pitnej vody určuje výrobca podľa podmienok výroby, skladovania a prepravy a podľa spôsobu ich balenia tak, aby sa zaručilo, že do uvedeného dátumu si tieto zachovajú svoju kvalitu.
(17) Balenú pitnú vodu získanú z chráneného prírodného zdroja podzemných vôd možno označovať týmto jej pôvodom, len ak jej výrobca, dovozca alebo distribútor tento jej pôvod preukáže.
(2) Na získavanie a úpravu minerálnej vody a liečivej vody možno využívať len zdroje, ktoré sú za takéto vyhlásené a sú chránené.
(3) Zariadenie na odber vody musí byť upravené tak, aby sa zamedzila kontaminácia vody a aby si voda zachovala všetky vlastnosti, ktoré má v ústí zdroja. Zdroj vody, ako aj zariadenie na odber vody v ústí zdroja vody musia byť chránené pred znečistením.
(4) Záchytné zariadenia, potrubia a vodojemy musia byť z materiálov, ktoré sú vhodné na dlhodobý styk s vodou a nespôsobia jej fyzikálne, chemické alebo mikrobiologické zmeny.
(5) V zariadeniach na získavanie a úpravu stolovej vody, dojčenskej vody, minerálnej vody a liečivej vody, na jej čerpanie a prepravu, na umývanie obalov a ich plnenie sa musí uplatňovať a zachovávať správna výrobná prax, udržiavať správny hygienický režim v záujme prevencie pred mikrobiologickou, chemickou a inou kontamináciou vody.
(6) Strojné zariadenie sa musí pravidelne a priebežne čistiť, aby nedošlo ku kontaminácii vody. V strojnom zariadení sa nesmú nachádzať zvyšky umývacích roztokov a preplachovacích roztokov; kontrola strojného zariadenia sa vykonáva po každom čistení a dezinfekcii. Strojné zariadenie musí vyhovovať požiadavkám podľa piatej hlavy druhej časti potravinového kódexu.
(7) Ak sa pri kontrole vody zistí, že pri jej čerpaní zo zdroja dochádza k jej fyzikálnemu, chemickému alebo mikrobiologickému znečisteniu, získavanie vody sa musí zastaviť dovtedy, kým znečistenie nebude odstránené.
(8) Ukazovatele kvality stolovej vody, dojčenskej vody a minerálnej vody sú uvedené v prílohe č. 1 k tejto hlave potravinového kódexu. Ukazovatele kvality liečivej vody určuje Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo zdravotníctva") osobitne pre každý zdroj vody určenej na jej uvádzanie do obehu.
(9) Na zdravotné zabezpečenie stolovej vody, dojčenskej vody a minerálnej vody možno používať fyzikálne prostriedky úpravy; chemické prostriedky možno používať iba na základe posudku príslušného orgánu na ochranu zdravia. Odstraňovať voľný oxid uhličitý z vody možno len fyzikálnymi metódami. Chlórové preparáty sa na zdravotné zabezpečenie vody nesmú používať.
(10) Získavanie a úprava stolovej vody, dojčenskej vody, minerálnej vody, liečivej vody a balenej pitnej vody, vrátane plnenia do obalov, musí prebiehať tak, aby sa vylúčila možnosť kontaminácie vody. Pred začatím plnenia musí byť zariadenie prepláchnuté vodou, ktorej kvalita je totožná s kvalitou vody určenej na plnenie. Z každej výrobnej dávky sa musí odobrať vzorka vody a musia sa zabezpečiť jej laboratórne skúšky podľa prílohy č. 2 k tejto hlave potravinového kódexu.
(11) Prepravu stolovej vody, dojčenskej vody , minerálnej vody a liečivej vody od zdroja na miesto jej plnenia a balenia možno uskutočňovať len zdravotne neškodným potrubím, ktoré bolo na tento účel schválené orgánom na ochranu zdravia. Preprava vody potrubím nesmie nepriaznivo ovplyvniť jej kvalitu.
(12) Úpravu technických zariadení zdrojov minerálnej vody a liečivej vody možno vykonávať len na základe povolenia ministerstva zdravotníctva3).
(13) Stolová voda a dojčenská voda sa nesmie získavať z verejných rozvodov vody určených na hromadné zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou.
(14) Balená pitná voda musí vyhovovať biologickým, mikrobiologickým, fyzikálnym, chemickým a rádiologickým požiadavkám na pitnú vodu na hromadné zásobovanie.
(15) Dátum výroby stolovej vody, dojčenskej vody, minerálnej vody, liečivej vody a balenej pitnej vody je dátum ich plnenia do obalov.
(16) Dátum najneskoršej spotreby stolovej vody, dojčenskej vody, minerálnej vody, liečivej vody a balenej pitnej vody určuje výrobca podľa podmienok výroby, skladovania a prepravy a podľa spôsobu ich balenia tak, aby sa zaručilo, že do uvedeného dátumu si tieto zachovajú svoju kvalitu.
(17) Balenú pitnú vodu získanú z chráneného prírodného zdroja podzemných vôd možno označovať týmto jej pôvodom, len ak jej výrobca, dovozca alebo distribútor tento jej pôvod preukáže.
§ 4
Balenie
Balenie
(1) Do obehu možno uvádzať len stolovú vodu, dojčenskú vodu,
minerálnu vodu a liečivú vodu balenú do spotrebiteľských obalov, okrem
minerálnej vody a liečivej vody, ktoré sú v mieste ich zdroja využívané
na liečebné účely.
(2) Na balenie stolovej vody, dojčenskej vody, minerálnej vody, liečivej vody a balenej pitnej vody možno používať sklenené fľaše a iné zdravotne neškodné a funkčne vyhovujúce obaly.
(3) Pri plnení spotrebiteľských obalov sú prípustné tieto odchýlky od deklarovaného množstva:
(4) Väčší ako deklarovaný objem vody v obaloch je prípustný.
(5) Spotrebiteľský obal, ktorý sa používa na balenie stolovej vody, dojčenskej vody, minerálnej vody, liečivej vody a balenej pitnej vody musí mať uzáver, ktorý zabraňuje manipulácii s vodou a jej kontaminácii. Spotrebiteľský obal na balenie dojčenskej vody väčší ako 0,33 l musí mať uzáver na opakované uzatváranie obalu; uzáver musí byť zabezpečený plombou alebo odtrhovacou páskou.
(6) Minerálnu vodu a liečivú vodu možno baliť do spotrebiteľských obalov o objeme najviac 2 000 ml.
(2) Na balenie stolovej vody, dojčenskej vody, minerálnej vody, liečivej vody a balenej pitnej vody možno používať sklenené fľaše a iné zdravotne neškodné a funkčne vyhovujúce obaly.
(3) Pri plnení spotrebiteľských obalov sú prípustné tieto odchýlky od deklarovaného množstva:
Veľkosť obalu | Odchýlka | ||||||||||||
|
|
(4) Väčší ako deklarovaný objem vody v obaloch je prípustný.
(5) Spotrebiteľský obal, ktorý sa používa na balenie stolovej vody, dojčenskej vody, minerálnej vody, liečivej vody a balenej pitnej vody musí mať uzáver, ktorý zabraňuje manipulácii s vodou a jej kontaminácii. Spotrebiteľský obal na balenie dojčenskej vody väčší ako 0,33 l musí mať uzáver na opakované uzatváranie obalu; uzáver musí byť zabezpečený plombou alebo odtrhovacou páskou.
(6) Minerálnu vodu a liečivú vodu možno baliť do spotrebiteľských obalov o objeme najviac 2 000 ml.
§ 5
Preprava a skladovanie
Preprava a skladovanie
(1) Balená stolová voda, balená dojčenská voda, balená minerálna
voda, balená liečivá voda a balená pitná voda sa skladujú v tmavých,
čistých a dobre vetraných skladoch. Pri preprave a pri skladovaní sa
musia chrániť pred priamym slnečným žiarením. Vystavovanie balenej
stolovej vody, balenej dojčenskej vody, balenej minerálnej vody a
balenej liečivej vody vo výkladoch je neprípustné.
(2) Balená stolová voda, balená dojčenská voda, balená minerálna voda, balená liečivá voda a balená pitná voda podávané na priamu spotrebu, okrem ambulantného predaja, môžu mať teplotu najviac 12 °C.
(2) Balená stolová voda, balená dojčenská voda, balená minerálna voda, balená liečivá voda a balená pitná voda podávané na priamu spotrebu, okrem ambulantného predaja, môžu mať teplotu najviac 12 °C.
§ 6
Falšovanie
Falšovanie
Za falšovanie balenej stolovej vody, balenej dojčenskej vody,
balenej minerálnej vody, balenej liečivej vody a balenej pitnej vody sa
považuje
- miešanie vôd navzájom alebo s inými druhmi vôd, okrem miešania podľa § 15 ods. 2,
- označenie iným obchodným názvom, ako je ten, ktorý zodpovedá kritériám podľa obchodného názvu, uvedeného v § 2,
- plnenie do iných ako schválených obalov alebo využitie iného ako schváleného zdroja vody pre určený druh balenej vody,
- uvádzanie do obehu pod viacerými obchodnými názvami z toho istého prameňa,
- označovanie údajmi predstierajúcimi znaky, ktoré voda podľa svojho pôvodu a podľa svojho zloženia nemá.
(1) Stolová voda je číra, bezfarebná tekutina, bez sedimentu,
prirodzenej chuti pitnej vody.
(2) Stolová voda musí vyhovovať biologickým, mikrobiologickým, fyzikálnym a chemickým požiadavkám, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 tab. č. 1 a 2 k tejto hlave potravinového kódexu a rádiologickým požiadavkám4).
(3) Ak stolová voda spĺňa požiadavky podľa § 10 ods. 2, možno ju používať aj na prípravu dojčenskej stravy a označiť ju ako dojčenskú vodu.
(2) Stolová voda musí vyhovovať biologickým, mikrobiologickým, fyzikálnym a chemickým požiadavkám, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 tab. č. 1 a 2 k tejto hlave potravinového kódexu a rádiologickým požiadavkám4).
(3) Ak stolová voda spĺňa požiadavky podľa § 10 ods. 2, možno ju používať aj na prípravu dojčenskej stravy a označiť ju ako dojčenskú vodu.
§ 8
Technologické požiadavky
Technologické požiadavky
Stolovú vodu možno upravovať iba fyzikálnymi postupmi alebo
ozonizáciou, ktoré nemenia jej základné charakteristické zloženie;
chlórovanie vody je zakázané.
§ 9
Označovanie a uvádzanie do obehu
Označovanie a uvádzanie do obehu
(1) Na spotrebiteľskom obale balenej stolovej vody musia byť
uvedené aj tieto údaje:
- miesto a názov zdroja, z ktorého bola voda získaná a plnená do obalu,
- požiadavky na skladovanie v priestoroch bez priameho slnečného žiarenia,
- fyzikálny postup podľa § 8, ktorým bola stolová voda upravená.
(1) Dojčenská voda je číra, bezfarebná tekutina, bez sedimentu s
prirodzenou chuťou pitnej vody.
(2) Dojčenská voda nesmie obsahovať choroboplodné a podmienečne choroboplodné mikroorganizmy; musí vyhovovať biologickým, mikrobiologickým, fyzikálnym a chemickým požiadavkám, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 tab. č. 1 a 2 k tejto hlave potravinového kódexu a rádiologickým požiadavkám4).
(3) Dojčenskú vodu možno uvádzať do obehu iba po vykonaní skúšky jej zdravotnej neškodnosti podľa § 3 ods. 10.
(4) Dátum najneskoršej spotreby dojčenskej vody môže byť najviac šesť mesiacov od dátumu balenia.
(2) Dojčenská voda nesmie obsahovať choroboplodné a podmienečne choroboplodné mikroorganizmy; musí vyhovovať biologickým, mikrobiologickým, fyzikálnym a chemickým požiadavkám, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 tab. č. 1 a 2 k tejto hlave potravinového kódexu a rádiologickým požiadavkám4).
(3) Dojčenskú vodu možno uvádzať do obehu iba po vykonaní skúšky jej zdravotnej neškodnosti podľa § 3 ods. 10.
(4) Dátum najneskoršej spotreby dojčenskej vody môže byť najviac šesť mesiacov od dátumu balenia.
§ 11
Technologické požiadavky
Technologické požiadavky
(1) Úprava vlastností dojčenskej vody, vrátane chlórovania, je
neprípustná. Zdravotné zabezpečenie dojčenskej vody možno vykonávať iba
ultrafiltráciou alebo UV - C žiarením.
(2) Vzorky každej výrobnej dávky sa musia kontrolovať podľa prílohy č. 2 k tejto hlave potravinového kódexu a uskladniť u výrobcu na čas, ktorý sa rovná dvojnásobku lehoty najneskoršej spotreby.
(3) Dojčenskú vodu možno stabilizovať takým množstvom oxidu uhličitého, ktoré nespôsobí pokles pH v nej pod hodnotu päť.
(2) Vzorky každej výrobnej dávky sa musia kontrolovať podľa prílohy č. 2 k tejto hlave potravinového kódexu a uskladniť u výrobcu na čas, ktorý sa rovná dvojnásobku lehoty najneskoršej spotreby.
(3) Dojčenskú vodu možno stabilizovať takým množstvom oxidu uhličitého, ktoré nespôsobí pokles pH v nej pod hodnotu päť.
§ 12
Označovanie a uvádzanie do obehu
Označovanie a uvádzanie do obehu
(1) Na spotrebiteľskom obale dojčenskej vody musia byť uvedené aj
tieto údaje:
- miesto a názov prameňa, z ktorého sa získava a plní do obalov,
- požiadavky na skladovanie v chladných priestoroch bez priameho slnečného žiarenia,
- upozornenie: "Použite až po odstránení oxidu uhličitého varom", ak bol tento použitý na jej stabilizáciu .
(1) Minerálna voda je číra, bezfarebná až nažltlá voda so slabým
zákalom; na dne a stenách obalu môže vytvárať jemný sediment. Minerálna
voda nesmie obsahovať mechanické nečistoty, chuť a pach musia byť
charakteristické pre príslušný prírodný zdroj; nesmie mať netypické
zmyslové vlastnosti, musí mať stále chemické zloženie, stále fyzikálne
vlastnosti; nesmie sa vyznačovať výraznejšími farmakologickými účinkami.
(2) Minerálna voda musí vyhovovať mikrobiologickým, fyzikálnym a chemickým požiadavkám, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 tab. č. 3 a 4 k tejto hlave potravinového kódexu a rádiologickým požiadavkám4).
(2) Minerálna voda musí vyhovovať mikrobiologickým, fyzikálnym a chemickým požiadavkám, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 tab. č. 3 a 4 k tejto hlave potravinového kódexu a rádiologickým požiadavkám4).
§ 14
Technologické požiadavky
Technologické požiadavky
(1) Úpravu minerálnej vody možno vykonávať postupmi, ktoré
zachovávajú jej fyzikálne, chemické a mikrobiologické ukazovatele;
prípustné je prevzdušňovanie, separácia nestabilných látok filtráciou
alebo dekantáciou, odstraňovanie alebo dopĺňanie úbytku prírodného oxidu
uhličitého. Tieto postupy nesmú ovplyvniť vlastnosti základných zložiek
minerálnej vody.
(2) Zdravotné zabezpečenie minerálnej vody je prípustné iba postupom, ktorý zásadným spôsobom nepriaznivo neovplyvní prírodné zloženie minerálnej vody; používanie chemických dezinfekčných prostriedkov je zakázané.
(3) Minerálnu vodu možno získavať len priamo z prírodného zdroja podzemných vôd, ktorý bol vyhlásený za takýto a je chránený.
(2) Zdravotné zabezpečenie minerálnej vody je prípustné iba postupom, ktorý zásadným spôsobom nepriaznivo neovplyvní prírodné zloženie minerálnej vody; používanie chemických dezinfekčných prostriedkov je zakázané.
(3) Minerálnu vodu možno získavať len priamo z prírodného zdroja podzemných vôd, ktorý bol vyhlásený za takýto a je chránený.
§ 15
Označovanie a uvádzanie do obehu
Označovanie a uvádzanie do obehu
(1) Na spotrebiteľskom obale minerálnej vody musia byť
uvedené aj tieto údaje:
(3) V obchodnom názve minerálnej vody sa musí uvádzať slovo "prírodná".
(4) Je zakázané uvádzať do obehu minerálnu vodu získanú z jedného a toho istého prameňa pod viacerými obchodnými názvami.
(5) Uvádzať údaje o tom, že balená minerálna voda môže mať význam pri prevencii alebo liečbe chorôb ľudí, je zakázané; na spotrebiteľskom obale možno uviesť len jej podporný účinok, napr. "podporuje trávenie".
(6) Uvádzať do obehu balenú minerálnu vodu pod iným označením, ako to vyplýva z jej fyzikálnych, chemických a zmyslových vlastností, je zakázané.
- miesto a názov prameňa, z ktorého sa voda získava a plní do spotrebiteľských obalov,
- označenie, ktoré charakterizuje jej klasifikáciu,
- minerálne zloženie prameňa alebo minerálne zloženie zmesi minerálnej vody, ak je čerpaná z viacerých prameňov v jednom mieste,
- použité postupy na jej zdravotné zabezpečenie podľa § 14 ods. 2,
- obmedzenie používania, ak to vyplýva z jej zloženia,
- výsledky chemickej skúšky s uvedením názvu laboratória, ktoré skúšku vykonalo a dátum vykonania skúšky,
- celková mineralizácia a obsah plynov,
- informácie o zvýšenom množstve s uvedením množstva niektorých významných látok, ako sú fluoridy, horčík, sodík alebo chloridy.
(3) V obchodnom názve minerálnej vody sa musí uvádzať slovo "prírodná".
(4) Je zakázané uvádzať do obehu minerálnu vodu získanú z jedného a toho istého prameňa pod viacerými obchodnými názvami.
(5) Uvádzať údaje o tom, že balená minerálna voda môže mať význam pri prevencii alebo liečbe chorôb ľudí, je zakázané; na spotrebiteľskom obale možno uviesť len jej podporný účinok, napr. "podporuje trávenie".
(6) Uvádzať do obehu balenú minerálnu vodu pod iným označením, ako to vyplýva z jej fyzikálnych, chemických a zmyslových vlastností, je zakázané.
(1) Liečivá voda je voda číra, bezfarebná až nažltlá, môže mať
slabý zákal; na dne a stenách obalu môže vytvárať jemný sediment. Nesmie
obsahovať mechanické nečistoty a chuť a pach musia byť charakteristické
pre príslušný prírodný liečivý zdroj.
(2) Liečivá voda musí vyhovovať fyzikálnym, chemickým, mikrobiologickým a rádiologickým požiadavkám, ktoré sú určené osobitne pre každý druh tejto vody ministerstvom zdravotníctva3).
(3) Liečivá voda musí mať stále chemické zloženie, stále fyzikálne vlastnosti a obsahovať farmakologicky významné komponenty; vzhľadom na svoje vlastnosti môže mať liečivé účinky na ľudský organizmus.
(4) Liečivú vodu z viacerých prameňov v jednom mieste jej územného výskytu možno uvádzať do obehu pod jedným názvom, napr. Korytnica, len ak podľa chemického zloženia ide o rovnaký druh vody, pričom celkový obsah rozpustených tuhých látok v jednotlivých prameňoch nevykazuje ich celkový rozdiel väčší ako 10 percent.
(5) Vzájomné miešanie liečivej vody z viacerých prameňov podľa odseku 4 nesmie narušiť jej chemickú a fyzikálnu stabilitu v spotrebiteľskom obale, a to až do dátumu jej najneskoršej spotreby.
(2) Liečivá voda musí vyhovovať fyzikálnym, chemickým, mikrobiologickým a rádiologickým požiadavkám, ktoré sú určené osobitne pre každý druh tejto vody ministerstvom zdravotníctva3).
(3) Liečivá voda musí mať stále chemické zloženie, stále fyzikálne vlastnosti a obsahovať farmakologicky významné komponenty; vzhľadom na svoje vlastnosti môže mať liečivé účinky na ľudský organizmus.
(4) Liečivú vodu z viacerých prameňov v jednom mieste jej územného výskytu možno uvádzať do obehu pod jedným názvom, napr. Korytnica, len ak podľa chemického zloženia ide o rovnaký druh vody, pričom celkový obsah rozpustených tuhých látok v jednotlivých prameňoch nevykazuje ich celkový rozdiel väčší ako 10 percent.
(5) Vzájomné miešanie liečivej vody z viacerých prameňov podľa odseku 4 nesmie narušiť jej chemickú a fyzikálnu stabilitu v spotrebiteľskom obale, a to až do dátumu jej najneskoršej spotreby.
§ 17
Technologické požiadavky
Technologické požiadavky
(1) Úpravu liečivej vody možno vykonávať postupmi, ktoré
zachovávajú jej fyzikálne, chemické a mikrobiologické ukazovatele;
úpravu možno vykonávať len na základe povolenia ministerstva
zdravotníctva.
(2) Zdravotné zabezpečenie liečivej vody je prípustné iba postupom, ktorý nepriaznivo neovplyvní zloženie liečivej vody; používanie chemických dezinfekčných prostriedkov je neprípustné.
(3) Liečivú vodu možno získavať iba priamo, a to len z vyhláseného prírodného liečivého zdroja.
(2) Zdravotné zabezpečenie liečivej vody je prípustné iba postupom, ktorý nepriaznivo neovplyvní zloženie liečivej vody; používanie chemických dezinfekčných prostriedkov je neprípustné.
(3) Liečivú vodu možno získavať iba priamo, a to len z vyhláseného prírodného liečivého zdroja.
§ 18
Označovanie a uvádzanie do obehu
Označovanie a uvádzanie do obehu
(1) Na spotrebiteľskom obale liečivej vody musia byť uvedené aj
tieto údaje:
- názov a miesto prírodného liečivého zdroja,
- označenie charakterizujúce klasifikáciu liečivej vody,
- chemické zloženie, a to len množstvo farmakologicky významných iónov v zostupnom poradí vyjadrený v metrických jednotkách v 100 ml liečivej vody alebo v celom objeme balenia,
- celkovú mineralizáciu a množstvo plynov v metrických jednotkách v 100 ml liečivej vody alebo v celom objeme balenia,
- použité postupy podľa § 17 ods. 1 a 2,
- zloženie zmesi vody, ak je čerpaná z viacerých prameňov,
- obmedzenie používania, ak to vyplýva z jej zloženia a informáciu o tom, pre akú skupinu užívateľov je určená,
- odporúčanie používania pri prevencii a liečbe chorôb.
(1) Tento diel tejto hlavy potravinového kódexu ustanovuje
požiadavky na výrobu a dovoz nealkoholických nápojov a koncentrátov na
ich prípravu, na manipuláciu s nimi a na ich uvádzanie do obehu.
(2) Ak sa v tomto diele tejto hlavy potravinového kódexu neustanovuje inak, vzťahujú sa na výrobu a dovoz nealkoholických nápojov a koncentrátov na ich prípravu, na manipuláciu s nimi a na ich uvádzanie do obehu ustanovenia prvej a druhej časti potravinového kódexu2).
(2) Ak sa v tomto diele tejto hlavy potravinového kódexu neustanovuje inak, vzťahujú sa na výrobu a dovoz nealkoholických nápojov a koncentrátov na ich prípravu, na manipuláciu s nimi a na ich uvádzanie do obehu ustanovenia prvej a druhej časti potravinového kódexu2).
§ 20
Vymedzenie pojmov
Vymedzenie pojmov
(1) Nealkoholické nápoje
sú nápoje, ktoré neobsahujú alkohol alebo obsahujú alkohol v množstve
najviac 0,5 objemového percenta a sú vyrobené z ovocnej, zeleninovej
alebo inej rastlinnej zložky, pitnej vody alebo z minerálnej vody,
sladidiel, látok určených na aromatizáciu potravín, alebo sú vyrobené
kombináciou uvedených zložiek. Nealkoholické nápoje možno sýtiť oxidom
uhličitým.
(2) Sódová voda je nápoj pripravený z pitnej vody nasýtením oxidom uhličitým; je určená na pitie; možno ju používať aj ako surovinu na prípravu iných nápojov.
(3) Limonáda je nealkoholický nápoj na báze vody, vyrobený z pitnej vody, nápojových koncentrátov alebo ich zložiek, spravidla sýtený oxidom uhličitým.
(4) Ovocný nápoj alebo zeleninový nápoj je nealkoholický nápoj na báze ovocnej šťavy alebo zeleninovej šťavy, vyrobený z ovocnej šťavy alebo zeleninovej šťavy alebo ich koncentrátov a ďalších surovín uvedených v odseku 1, v ktorom množstvo ovocnej sušiny alebo zeleninovej sušiny v prepočte na použité množstvo ovocnej šťavy alebo zeleninovej šťavy tvorí najmenej jednu štvrtinu hmotnostného podielu určeného pre nektáre podľa prílohy č. 4 k tejto hlave potravinového kódexu.
(5) Nektár je nápoj z ovocnej šťavy alebo zeleninovej šťavy alebo z ich koncentrátov, vody, s možným prídavkom cukru podľa § 23 ods. 5, náhradných sladidiel alebo medu. Najmenší podiel ovocnej šťavy alebo zeleninovej šťavy na výrobu nektárov je uvedený v prílohe č. 4 k tejto hlave potravinového kódexu.
(6) Ovocná šťava a zeleninová šťava je nápoj, vyrobený zo šťavy, získanej mechanickými postupmi z ovocia alebo zeleniny alebo z ich koncentrátov, s možným prídavkom cukru alebo náhradných sladidiel podľa § 23 ods. 3 a 4, v ktorých množstvo ovocnej sušiny alebo zeleninovej sušiny zodpovedá po prepočte najmenej pôvodnému množstvu ovocnej šťavy alebo zeleninovej šťavy; ak sa pridá k ovocnej šťave alebo zeleninovej šťave akákoľvek zložka, okrem antioxidantov, v označení sa nesmie uvádzať údaj, že ide o 100 percentnú šťavu.
(7) Ovocný koncentrát a zeleninový koncentrát je šťava zahustená fyzikálnym odstránením určitej časti vody; ak je určený na priamu spotrebu, množstvo vody možno znížiť najviac o 50 percent z pôvodného objemu ovocnej šťavy alebo zeleninovej šťavy.
(8) Nápojový koncentrát je zahustená zmes jednotlivých surovín, ochucujúcich alebo iných prídavných látok, konzervovaná cukrom alebo chemickými konzervačnými prostriedkami, alebo tepelným ošetrením. Ak ide o nápojový koncentrát s prevažujúcim podielom cukru alebo náhradných sladidiel možno použiť názov sirup.
(9) Nápoj v prášku je nápojový koncentrát vyrobený ako zmes suchých zložiek na prípravu šumivých nealkoholických nápojov alebo nešumivých nealkoholických nápojov vo forme prášku, kryštálov, granulí alebo komprimátov.
(10) Povzbudzujúci nápoj je nápoj špecifického určenia, obsahujúci povzbudzujúce látky v množstve väčšom, ako je uvedené v prílohe č. 1 k tretej hlave druhej časti potravinového kódexu; použitie tohto prídavku povoľuje ministerstvo zdravotníctva.
(2) Sódová voda je nápoj pripravený z pitnej vody nasýtením oxidom uhličitým; je určená na pitie; možno ju používať aj ako surovinu na prípravu iných nápojov.
(3) Limonáda je nealkoholický nápoj na báze vody, vyrobený z pitnej vody, nápojových koncentrátov alebo ich zložiek, spravidla sýtený oxidom uhličitým.
(4) Ovocný nápoj alebo zeleninový nápoj je nealkoholický nápoj na báze ovocnej šťavy alebo zeleninovej šťavy, vyrobený z ovocnej šťavy alebo zeleninovej šťavy alebo ich koncentrátov a ďalších surovín uvedených v odseku 1, v ktorom množstvo ovocnej sušiny alebo zeleninovej sušiny v prepočte na použité množstvo ovocnej šťavy alebo zeleninovej šťavy tvorí najmenej jednu štvrtinu hmotnostného podielu určeného pre nektáre podľa prílohy č. 4 k tejto hlave potravinového kódexu.
(5) Nektár je nápoj z ovocnej šťavy alebo zeleninovej šťavy alebo z ich koncentrátov, vody, s možným prídavkom cukru podľa § 23 ods. 5, náhradných sladidiel alebo medu. Najmenší podiel ovocnej šťavy alebo zeleninovej šťavy na výrobu nektárov je uvedený v prílohe č. 4 k tejto hlave potravinového kódexu.
(6) Ovocná šťava a zeleninová šťava je nápoj, vyrobený zo šťavy, získanej mechanickými postupmi z ovocia alebo zeleniny alebo z ich koncentrátov, s možným prídavkom cukru alebo náhradných sladidiel podľa § 23 ods. 3 a 4, v ktorých množstvo ovocnej sušiny alebo zeleninovej sušiny zodpovedá po prepočte najmenej pôvodnému množstvu ovocnej šťavy alebo zeleninovej šťavy; ak sa pridá k ovocnej šťave alebo zeleninovej šťave akákoľvek zložka, okrem antioxidantov, v označení sa nesmie uvádzať údaj, že ide o 100 percentnú šťavu.
(7) Ovocný koncentrát a zeleninový koncentrát je šťava zahustená fyzikálnym odstránením určitej časti vody; ak je určený na priamu spotrebu, množstvo vody možno znížiť najviac o 50 percent z pôvodného objemu ovocnej šťavy alebo zeleninovej šťavy.
(8) Nápojový koncentrát je zahustená zmes jednotlivých surovín, ochucujúcich alebo iných prídavných látok, konzervovaná cukrom alebo chemickými konzervačnými prostriedkami, alebo tepelným ošetrením. Ak ide o nápojový koncentrát s prevažujúcim podielom cukru alebo náhradných sladidiel možno použiť názov sirup.
(9) Nápoj v prášku je nápojový koncentrát vyrobený ako zmes suchých zložiek na prípravu šumivých nealkoholických nápojov alebo nešumivých nealkoholických nápojov vo forme prášku, kryštálov, granulí alebo komprimátov.
(10) Povzbudzujúci nápoj je nápoj špecifického určenia, obsahujúci povzbudzujúce látky v množstve väčšom, ako je uvedené v prílohe č. 1 k tretej hlave druhej časti potravinového kódexu; použitie tohto prídavku povoľuje ministerstvo zdravotníctva.
§ 21
Členenie nealkoholických nápojov a koncentrátov na ich prípravu
Členenie nealkoholických nápojov a koncentrátov na ich prípravu
(1) Nealkoholické nápoje sa členia na tieto skupiny a podskupiny:
- sódová voda,
- nealkoholický nápoj ochutený
- ovocný nápoj,
- zeleninový nápoj,
- ovocno-zeleninový nápoj alebo zeleninovo-ovocný nápoj,
- limonáda,
- povzbudzujúci nápoj,
- nektár,
- ovocná šťava,
- zeleninová šťava,
- ovocno-zeleninová šťava alebo zeleninovo-ovocná šťava.
- ovocný koncentrát,
- zeleninový koncentrát,
- ovocno-zeleninový koncentrát alebo zeleninovo-ovocný koncentrát,
- nápojový koncentrát
- konzervovaný nápojový koncentrát,
- sirup,
- nápoj v prášku.
§ 22
Suroviny, prísady a prídavné látky
Suroviny, prísady a prídavné látky
(1) Na výrobu nealkoholických nápojov možno používať najmä tieto suroviny:
- ovocnú šťavu, zeleninovú šťavu alebo inú rastlinnú šťavu, alebo ich koncentráty, alebo ich zmesi,
- pitnú vodu, stolovú vodu alebo minerálnu vodu,
- cukor, prírodné sladidlá iné ako sacharóza,náhradné sladidlá alebo med
- nápojový koncentrát alebo jeho zložky.
(3) Na výrobu nealkoholických nápojov možno ako ďalšie prídavné látky používať
- fortifikačné prísady, a to najmä vitamíny, antioxidanty, v potrave všeobecne nedostatkové látky alebo prvky vo forme organických alebo anorganických solí uvedené v tretej hlave druhej časti potravinového kódexu alebo schválené na tento účel ministerstvom zdravotníctva,
- oxid uhličitý na potravinárske účely.
- suroviny uvedené v odseku 1 písm. a) a c),
- prísady a prídavné látky podľa odseku 2 a odseku 3 písm. a).
§ 23
Požiadavky na kvalitu
Požiadavky na kvalitu
(1) Organoleptické požiadavky na kvalitu nealkoholických nápojov a
koncentrátov na ich prípravu sú uvedené v prílohe č. 3 k tejto hlave
potravinového kódexu.
(2) Požiadavky na zloženie ovocných nektárov a zeleninových nektárov sú uvedené v prílohe č. 4 k tejto hlave potravinového kódexu.
(3) Na prisladenie ovocných štiav alebo zeleninových štiav, okrem hroznovej šťavy a hruškovej šťavy, možno použiť najviac 100 g cukru na jeden liter šťavy, ak ide o jablčnú šťavu najviac 40 g cukru na jeden liter šťavy a ak ide o ríbezľovú šťavu, citrónovú šťavu a limetkovú šťavu najviac 200 g cukru na jeden liter šťavy.
(4) Ak sa na prisladenie ovocnej šťavy a zeleninovej šťavy používajú prírodné sladidlá iné ako sacharóza alebo náhradné sladidlá, možno používať také množstvo týchto sladidiel, ktoré zodpovedá sladivosťou množstvu cukru podľa odseku 3.
(5) Na prisladenie nektárov možno používať najviac 20 hmotnostných percent cukru alebo sladivosťou zodpovedajúce množstvo náhradných sladidiel, alebo medu.
(6) Sýtený nealkoholický nápoj musí obsahovať najmenej 0,2 hmotnostného percenta oxidu uhličitého; sódová voda musí obsahovať najmenej 0,4 hmotnostného percenta oxidu uhličitého.
(2) Požiadavky na zloženie ovocných nektárov a zeleninových nektárov sú uvedené v prílohe č. 4 k tejto hlave potravinového kódexu.
(3) Na prisladenie ovocných štiav alebo zeleninových štiav, okrem hroznovej šťavy a hruškovej šťavy, možno použiť najviac 100 g cukru na jeden liter šťavy, ak ide o jablčnú šťavu najviac 40 g cukru na jeden liter šťavy a ak ide o ríbezľovú šťavu, citrónovú šťavu a limetkovú šťavu najviac 200 g cukru na jeden liter šťavy.
(4) Ak sa na prisladenie ovocnej šťavy a zeleninovej šťavy používajú prírodné sladidlá iné ako sacharóza alebo náhradné sladidlá, možno používať také množstvo týchto sladidiel, ktoré zodpovedá sladivosťou množstvu cukru podľa odseku 3.
(5) Na prisladenie nektárov možno používať najviac 20 hmotnostných percent cukru alebo sladivosťou zodpovedajúce množstvo náhradných sladidiel, alebo medu.
(6) Sýtený nealkoholický nápoj musí obsahovať najmenej 0,2 hmotnostného percenta oxidu uhličitého; sódová voda musí obsahovať najmenej 0,4 hmotnostného percenta oxidu uhličitého.
§ 24
Označovanie
Označovanie
(1) V obchodnom názve nealkoholických nápojov alebo koncentrátov na
ich prípravu musí byť uvedené ich začlenenie podľa § 21; ak nie je
ustanovený názov podskupiny, označujú sa názvom skupiny.
(2) V obchodnom názve ovocno-zeleninových nápojov alebo zeleninovo-ovocných nápojov, alebo ovocno-zeleninových štiav, alebo zeleninovo-ovocných štiav sa uvádza ako prvý názov tej zložky, ktorej je v nápoji alebo v šťave viac.
(3) Ovocné nápoje a zeleninové nápoje, ktoré obsahujú najmenej 0,2 hmotnostného percenta oxidu uhličitého, musia byť označené, že sú sýtené.
(4) Limonády, ktoré obsahujú menej ako 0,2 hmotnostného percenta oxidu uhličitého, musia byť označené, že sú nesýtené.
(5) V označení ovocných štiav, zeleninových štiav, nektárov, ovocných nápojov, zeleninových nápojov a ich zmesí, sa musí uviesť podiel ovocnej šťavy alebo zeleninovej šťavy; v označení ovocných koncentrátov, zeleninových koncentrátov a ich zmesí sa musí uviesť ich refraktometrická sušina.
(6) V obchodnom názve ovocnej šťavy, zeleninovej šťavy alebo ich zmesí možno uviesť slovo "prírodná" alebo "100 %", ak sa na ich výrobu, okrem deklarovanej šťavy, použijú len antioxidanty.
(7) V obchodnom názve ovocnej šťavy, zeleninovej šťavy alebo ich zmesí možno uviesť slovo "čerstvá", len ak sa táto šťava získala z deklarovaného druhu ovocia alebo zeleniny bez pridania akýchkoľvek zložiek a bez tepelného ošetrenia.
(8) Ak sa na ochutenie nealkoholického nápoja alebo koncentrátu na jeho prípravu použila syntetická vonná alebo chuťová látka, musí byť v obchodnom názve uvedené označenie "s príchuťou x", pričom "x" je príslušná vonná alebo chuťová látka.
(9) Nealkoholický nápoj, ktorý obsahuje najmenej jednu osminu hmotnostného podielu ovocnej šťavy alebo zeleninovej šťavy ustanoveného pre nektáre, možno označiť "ovocná limonáda" alebo "zeleninová limonáda", alebo ako ich zmes.
(10) V obchodnom názve nealkoholického nápoja, na výrobu ktorého sa používa minerálna voda, sa musí ako opisný doplnok uviesť "ochutená minerálna voda"; v označení tohto nápoja sa musia uviesť aj údaje podľa § 15 ods. 1.
(11) Nápojový koncentrát na prípravu nealkoholických nápojov, ktorý po predpísanom riedení obsahuje najmenej jednu osminu hmotnostného podielu ovocnej šťavy alebo zeleninovej šťavy, ustanovenej pre nektáre, musí byť označený ako ovocný nápojový koncentrát alebo zeleninový nápojový koncentrát.
(12) Ovocná šťava alebo zeleninová šťava prisladená cukrom, náhradným sladidlom alebo medom musí mať v obchodnom názve uvedené "prisladená", s uvedením množstva pridaného cukru alebo medu v g.l-1 alebo náhradného sladidla v mg.l-1.
(13) V označení povzbudzujúceho nápoja musí byť uvedené najvyššie množstvo povzbudzujúcej zložky v mg na jedno spotrebiteľské balenie nápoja. Ako povzbudzujúci nápoj nemožno označiť nealkoholický nápoj, ktorý obsahuje chinín alebo kofeín v najvyššom prípustnom množstve uvedenom v prílohe č. 1 k tretej hlave druhej časti potravinového kódexu.
(14) Ak pochádza koncentrát na prípravu nealkoholického nápoja alebo nealkoholický nápoj zo šťavy jedného druhu ovocia alebo zeleniny uvedeného v prílohe č. 4 k tejto hlave potravinového kódexu, možno v označení uviesť namiesto slova "ovocný" alebo "zeleninový" názov použitého druhu ovocia alebo zeleniny; viacdruhový koncentrát na prípravu nealkoholických nápojov alebo viacdruhový nealkoholický nápoj možno označovať ako zmes.
(2) V obchodnom názve ovocno-zeleninových nápojov alebo zeleninovo-ovocných nápojov, alebo ovocno-zeleninových štiav, alebo zeleninovo-ovocných štiav sa uvádza ako prvý názov tej zložky, ktorej je v nápoji alebo v šťave viac.
(3) Ovocné nápoje a zeleninové nápoje, ktoré obsahujú najmenej 0,2 hmotnostného percenta oxidu uhličitého, musia byť označené, že sú sýtené.
(4) Limonády, ktoré obsahujú menej ako 0,2 hmotnostného percenta oxidu uhličitého, musia byť označené, že sú nesýtené.
(5) V označení ovocných štiav, zeleninových štiav, nektárov, ovocných nápojov, zeleninových nápojov a ich zmesí, sa musí uviesť podiel ovocnej šťavy alebo zeleninovej šťavy; v označení ovocných koncentrátov, zeleninových koncentrátov a ich zmesí sa musí uviesť ich refraktometrická sušina.
(6) V obchodnom názve ovocnej šťavy, zeleninovej šťavy alebo ich zmesí možno uviesť slovo "prírodná" alebo "100 %", ak sa na ich výrobu, okrem deklarovanej šťavy, použijú len antioxidanty.
(7) V obchodnom názve ovocnej šťavy, zeleninovej šťavy alebo ich zmesí možno uviesť slovo "čerstvá", len ak sa táto šťava získala z deklarovaného druhu ovocia alebo zeleniny bez pridania akýchkoľvek zložiek a bez tepelného ošetrenia.
(8) Ak sa na ochutenie nealkoholického nápoja alebo koncentrátu na jeho prípravu použila syntetická vonná alebo chuťová látka, musí byť v obchodnom názve uvedené označenie "s príchuťou x", pričom "x" je príslušná vonná alebo chuťová látka.
(9) Nealkoholický nápoj, ktorý obsahuje najmenej jednu osminu hmotnostného podielu ovocnej šťavy alebo zeleninovej šťavy ustanoveného pre nektáre, možno označiť "ovocná limonáda" alebo "zeleninová limonáda", alebo ako ich zmes.
(10) V obchodnom názve nealkoholického nápoja, na výrobu ktorého sa používa minerálna voda, sa musí ako opisný doplnok uviesť "ochutená minerálna voda"; v označení tohto nápoja sa musia uviesť aj údaje podľa § 15 ods. 1.
(11) Nápojový koncentrát na prípravu nealkoholických nápojov, ktorý po predpísanom riedení obsahuje najmenej jednu osminu hmotnostného podielu ovocnej šťavy alebo zeleninovej šťavy, ustanovenej pre nektáre, musí byť označený ako ovocný nápojový koncentrát alebo zeleninový nápojový koncentrát.
(12) Ovocná šťava alebo zeleninová šťava prisladená cukrom, náhradným sladidlom alebo medom musí mať v obchodnom názve uvedené "prisladená", s uvedením množstva pridaného cukru alebo medu v g.l-1 alebo náhradného sladidla v mg.l-1.
(13) V označení povzbudzujúceho nápoja musí byť uvedené najvyššie množstvo povzbudzujúcej zložky v mg na jedno spotrebiteľské balenie nápoja. Ako povzbudzujúci nápoj nemožno označiť nealkoholický nápoj, ktorý obsahuje chinín alebo kofeín v najvyššom prípustnom množstve uvedenom v prílohe č. 1 k tretej hlave druhej časti potravinového kódexu.
(14) Ak pochádza koncentrát na prípravu nealkoholického nápoja alebo nealkoholický nápoj zo šťavy jedného druhu ovocia alebo zeleniny uvedeného v prílohe č. 4 k tejto hlave potravinového kódexu, možno v označení uviesť namiesto slova "ovocný" alebo "zeleninový" názov použitého druhu ovocia alebo zeleniny; viacdruhový koncentrát na prípravu nealkoholických nápojov alebo viacdruhový nealkoholický nápoj možno označovať ako zmes.
§ 25
Balenie
Balenie
(1) Nealkoholické nápoje a koncentráty na ich prípravu sa musia
baliť do zdravotne neškodných a funkčne vyhovujúcich obalov.
(2) Pri plnení obalov sú prípustné tieto odchýlky od deklarovaného množstva:
(3) Väčšia ako deklarovaná hmotnosť nealkoholických nápojov alebo koncentrátov na ich prípravu alebo väčší ako deklarovaný objem nealkoholických nápojov alebo koncentrátov na ich prípravu v obaloch sú prípustné.
(2) Pri plnení obalov sú prípustné tieto odchýlky od deklarovaného množstva:
Veľkosť obalu | Odchýlka | ||||||||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Prepravné obaly (sudy, cisterny) | - 1,0 percenta | ||||||||||||||
Spotrebiteľské obaly (fľaše, plechovky, vrecúška a pod.): | |||||||||||||||
|
|
(3) Väčšia ako deklarovaná hmotnosť nealkoholických nápojov alebo koncentrátov na ich prípravu alebo väčší ako deklarovaný objem nealkoholických nápojov alebo koncentrátov na ich prípravu v obaloch sú prípustné.
§ 26
Uvádzanie do obehu
Uvádzanie do obehu
(1) Nealkoholické nápoje v priesvitných obaloch sa musia skladovať,
prepravovať a uvádzať do obehu chránené pred priamym slnečným žiarením.
(2) Ak sa čapovanie nealkoholických nápojov z prepravného obalu nevykonáva pomocou pretlaku oxidu uhličitého alebo inertných plynov, nesmie sa zostatok nealkoholických nápojov v nevyčapovanom obale čapovať nasledujúci deň.
(2) Ak sa čapovanie nealkoholických nápojov z prepravného obalu nevykonáva pomocou pretlaku oxidu uhličitého alebo inertných plynov, nesmie sa zostatok nealkoholických nápojov v nevyčapovanom obale čapovať nasledujúci deň.
§ 27
Falšovanie
Falšovanie
Za falšovanie nealkoholických nápojov a koncentrátov na ich
prípravu sa považuje, ak
- nápoje a koncentráty na ich prípravu neobsahujú uvedený podiel ovocnej zložky alebo zeleninovej zložky,
- sa v označení uvádzajú akékoľvek nepravdivé údaje,
- sa ovocná šťava, zeleninová šťava alebo ich zmesi získavajú extrakciou výliskov alebo opätovným lisovaním výliskov zaliatych vodou.
(1) Tento diel tejto hlavy potravinového kódexu ustanovuje
požiadavky na výrobu a na dovoz piva, na manipuláciu s ním a na jeho
uvádzanie do obehu.
(2) Ak sa v tomto diele potravinového kódexu neustanovuje inak, vzťahujú sa na výrobu a na dovoz piva, na manipuláciu s ním a na jeho uvádzanie do obehu ustanovenia prvej a druhej časti potravinového kódexu2).
(2) Ak sa v tomto diele potravinového kódexu neustanovuje inak, vzťahujú sa na výrobu a na dovoz piva, na manipuláciu s ním a na jeho uvádzanie do obehu ustanovenia prvej a druhej časti potravinového kódexu2).
§ 29
Vymedzenie pojmov
Vymedzenie pojmov
(1) Pivo je
nízkoalkoholický penivý nápoj, vyrobený z vody, sladu alebo sladu a jeho
náhradiek, chmeľu alebo jeho upravených foriem a pivovarských kvasiniek;
obsahuje produkty kvasenia sacharidov, najmä etanol (etylalkohol), oxid
uhličitý a neprekvasený extrakt.
(2) Extrakt v pôvodnej mladine je množstvo extraktívnych látok, ktoré sa udávajú v hmotnostných percentách.
(3) Chmeľ sú sušené hlávky chmeľu obyčajného (Humulus lupulus L.) (samičie kvetenstvo); na výrobu piva ho možno používať aj v upravenej forme, napr. lisovaný, granulovaný, extrakt a pod.
(4) Slad sú obilné zrná, v ktorých sladovaním došlo k enzymatickým premenám endospermu; je charakterizovaný vonnými a chuťovými vlastnosťami a farbou.
(5) Náhradky sladu (surogáty) sú suroviny, ktoré nahrádzajú slad; členia sa na
(7) Nealkoholické pivo je pivo o množstve alkoholu najviac 0,5 objemového percenta.
(8) Pivo so zníženým množstvom alkoholu je pivo obsahujúce najviac 1,2 objemového percenta alkoholu.
(9) Ľahké pivo je pivo obsahujúce najviac 130 kJ/100 ml využiteľnej energie.
(10) Kvasinkové pivo je pivo s jemným zákalom, ktorý je spôsobený zvýšeným množstvom pivovarských kvasiniek.
(11) Pšeničné pivo je pivo vyrobené zo sladu a jeho náhradiek, ktoré obsahujú viac ako 50 hmotnostných percent pšeničného sladu.
(12) Vrchne kvasené pivo je špeciálne pivo vyrobené úplným alebo čiastočným kvasením mladiny kvasinkami vrchného kvasenia alebo zmesnou kultúrou.
(13) Zlievky sú zliate zvyšky piva po konzumácii piva.
(14) Dotáčky sú zvyšky piva v prepravných obaloch alebo skladovacích tankoch a prepravných tankoch, ktoré sa nedajú vyčerpať zariadením na čapovanie piva.
(15) Odkvapky sú zvyšky piva odkvapkané zo zariadenia na čapovanie piva.
(2) Extrakt v pôvodnej mladine je množstvo extraktívnych látok, ktoré sa udávajú v hmotnostných percentách.
(3) Chmeľ sú sušené hlávky chmeľu obyčajného (Humulus lupulus L.) (samičie kvetenstvo); na výrobu piva ho možno používať aj v upravenej forme, napr. lisovaný, granulovaný, extrakt a pod.
(4) Slad sú obilné zrná, v ktorých sladovaním došlo k enzymatickým premenám endospermu; je charakterizovaný vonnými a chuťovými vlastnosťami a farbou.
(5) Náhradky sladu (surogáty) sú suroviny, ktoré nahrádzajú slad; členia sa na
- cukorné náhradky sladu
- sacharóza,
- invertný cukor,
- dextróza,
- fruktóza,
- glukózový sirup,
- škrobnaté náhradky sladu
- jačmeň,
- pšenica,
- kukurica,
- ryža,
- transformované formy náhradok uvedených v bodoch 1 až 4.
(7) Nealkoholické pivo je pivo o množstve alkoholu najviac 0,5 objemového percenta.
(8) Pivo so zníženým množstvom alkoholu je pivo obsahujúce najviac 1,2 objemového percenta alkoholu.
(9) Ľahké pivo je pivo obsahujúce najviac 130 kJ/100 ml využiteľnej energie.
(10) Kvasinkové pivo je pivo s jemným zákalom, ktorý je spôsobený zvýšeným množstvom pivovarských kvasiniek.
(11) Pšeničné pivo je pivo vyrobené zo sladu a jeho náhradiek, ktoré obsahujú viac ako 50 hmotnostných percent pšeničného sladu.
(12) Vrchne kvasené pivo je špeciálne pivo vyrobené úplným alebo čiastočným kvasením mladiny kvasinkami vrchného kvasenia alebo zmesnou kultúrou.
(13) Zlievky sú zliate zvyšky piva po konzumácii piva.
(14) Dotáčky sú zvyšky piva v prepravných obaloch alebo skladovacích tankoch a prepravných tankoch, ktoré sa nedajú vyčerpať zariadením na čapovanie piva.
(15) Odkvapky sú zvyšky piva odkvapkané zo zariadenia na čapovanie piva.
§ 30
Požiadavky na kvalitu
Požiadavky na kvalitu
(1) Vôňa a chuť piva je sladová a chmeľová s jemnou až výraznou
horkosťou, rezkosťou a plnosťou podľa druhu piva.
(2) Množstvo extraktu v pôvodnej mladine môže byť o 0,3 percenta nižšie, ako je deklarované, pričom horná hranica množstva extraktu v pôvodnej mladine nesmie prekročiť dolnú hranicu piva s vyšším množstvom extraktu v pôvodnej mladine; v účelových pivách možno prekročiť deklarovanú hornú hranicu o 0,5 hmotnostného percenta.
(3) Extraktívne látky piva musia byť prekvasené najmenej na 50 percent, ak ide o tmavé pivo na 45 percent; nižšie prekvasenie môže mať len nealkoholické pivo a pivo so zníženým množstvom alkoholu.
(4) Farba piva
(2) Množstvo extraktu v pôvodnej mladine môže byť o 0,3 percenta nižšie, ako je deklarované, pričom horná hranica množstva extraktu v pôvodnej mladine nesmie prekročiť dolnú hranicu piva s vyšším množstvom extraktu v pôvodnej mladine; v účelových pivách možno prekročiť deklarovanú hornú hranicu o 0,5 hmotnostného percenta.
(3) Extraktívne látky piva musia byť prekvasené najmenej na 50 percent, ak ide o tmavé pivo na 45 percent; nižšie prekvasenie môže mať len nealkoholické pivo a pivo so zníženým množstvom alkoholu.
(4) Farba piva
- svetlého je najviac 18 jednotiek EBC 5)
- polotmavého je od 19 jednotiek EBC do 39 jednotiek EBC,
- tmavého je 40 a viac jednotiek EBC.
§ 31
Suroviny
Suroviny
(1) Suroviny na výrobu piva sú najmä voda, slad a chmeľ. Slad možno
do 30 hmotnostných percent nahradiť náhradkami sladu. Chmeľ možno
čiastočne alebo úplne nahradiť jeho upravenými formami.
(2) Na výrobu piva možno používať len pitnú vodu.
(3) Slad sa člení na
(5) Slad bavorského typu musí mať vyrovnanú žltú farbu s ojedinelými tmavšími škvrnami, vôňu čistú, výrazne aromatickú, sladovú, chuť výrazne sladkastú bez stôp horkosti a iných príchutí.
(6) Pšeničný slad musí mať plné a rovnomerné zrná svetlohnedej až hnedej farby, vôňu a chuť čistú, celkom nevýraznú, bez cudzích pachov.
(7) Svetlý karamelový slad a tmavý karamelový slad musia mať výrazne plné, tvarom a veľkosťou vyrovnané zrná, farbu svetlo žltohnedú (karapils) až tmavohnedú (tmavý karamelový slad) s výrazným leskom, vôňu karamelovú a chuť sladkú po praženom slade. Tmavý karamelový slad nesmie mať horkastú príchuť.
(8) Farebný slad musí mať na reze zrna tmavohnedý endosperm; chuť výraznú, sladovokávovú, bez príchuti po pripálení alebo horkosti.
(2) Na výrobu piva možno používať len pitnú vodu.
(3) Slad sa člení na
- svetlý slad,
- slad bavorského typu,
- špeciálny slad
- pšeničný,
- svetlý karamelový,
- tmavý karamelový,
- farebný.
(5) Slad bavorského typu musí mať vyrovnanú žltú farbu s ojedinelými tmavšími škvrnami, vôňu čistú, výrazne aromatickú, sladovú, chuť výrazne sladkastú bez stôp horkosti a iných príchutí.
(6) Pšeničný slad musí mať plné a rovnomerné zrná svetlohnedej až hnedej farby, vôňu a chuť čistú, celkom nevýraznú, bez cudzích pachov.
(7) Svetlý karamelový slad a tmavý karamelový slad musia mať výrazne plné, tvarom a veľkosťou vyrovnané zrná, farbu svetlo žltohnedú (karapils) až tmavohnedú (tmavý karamelový slad) s výrazným leskom, vôňu karamelovú a chuť sladkú po praženom slade. Tmavý karamelový slad nesmie mať horkastú príchuť.
(8) Farebný slad musí mať na reze zrna tmavohnedý endosperm; chuť výraznú, sladovokávovú, bez príchuti po pripálení alebo horkosti.
§ 32
Prídavné látky a technologické pomocné látky
Prídavné látky a technologické pomocné látky
Okrem prídavných látok a technologických pomocných látok uvedených
v prílohe č. 1 k tretej hlave druhej časti potravinového kódexu možno
pri výrobe piva používať aj tieto látky:
- kyselinu trihydrogénfosforečnú na úpravu pH v najvyššom prípustnom množstve 600 mg.kg-1,
- filtračnú kremelinu.
§ 33
Technologické požiadavky
Technologické požiadavky
(1) Technologický proces výroby piva zahŕňa najmä tieto
technologické operácie:
- výrobu sladiny,
- výrobu mladiny,
- chladenie mladiny,
- zakvášanie mladiny,
- kvasenie,
- filtráciu piva, okrem piva, ktoré sa uvádza do obehu ako nefiltrované pivo,
- plnenie a balenie piva do obalov, okrem piva určeného na požívanie v mieste výroby.
- vyrábať sladinu z iných surovín, ako sú slad a náhradky sladu,
- používať inú látku ako chmeľ alebo jeho upravené formy na horčenie piva,
- neutralizovať skysnuté pivo,
- farbiť pivo iným farbivom ako cukrovým kulérom,
- pridávať látky, ktoré zvyšujú extrakt pôvodnej mladiny,
- riediť pivo vodou, okrem prípadu použitia upravenej vody, napr. pri spracúvaní vysokostupňovej mladiny alebo nealkoholického piva,
- pridávať alkohol.
§ 34
Členenie
Členenie
(1) Podľa spôsobu kvasenia sa pivo člení na
- spodne kvasené pivo,
- vrchne kvasené pivo.
- pivá bežných druhov,
- účelové pivá.
- svetlé pivo,
- polotmavé pivo,
- tmavé pivo.
- pivá s extraktom v pôvodnej mladine do 11,6 hmotnostného
percenta, ktoré sa ďalej členia na
- konzumné pivá s extraktom v pôvodnej mladine do 9,6 hmotnostného percenta,
- výčapné pivá s extraktom v pôvodnej mladine do 10,6 hmotnostného percenta,
- výčapné ležiaky s extraktom v pôvodnej mladine do 11,6 hmotnostného percenta,
- ležiaky s extraktom v pôvodnej mladine od 11,7 hmotnostného percenta do 13,6 hmotnostného percenta,
- pivá s extraktom v pôvodnej mladine nad 13,7 hmotnostného
percenta, ktoré sa ďalej členia na
- špeciálne ležiaky s extraktom v pôvodnej mladine do 15,6 hmotnostného percenta,
- exkluzívne ležiaky s extraktom v pôvodnej mladine od 15,7 hmotnostného percenta,
- portery s extraktom v pôvodnej mladine nad 17,6 hmotnostného percenta,
- vrchne kvasené pivá.
- nealkoholické pivá,
- Dia-pivá,
- pivá so zníženým množstvom alkoholu,
- ľahké pivá,
- kvasinkové pivá,
- pšeničné pivá.
§ 35
Označovanie
Označovanie
(1) V obchodnom názve piva sa musí uviesť množstvo extraktu v
pôvodnej mladine, okrem nealkoholického piva, Dia-piva, ľahkého piva,
piva so zníženým množstvom alkoholu, pšeničného piva a kvasinkového
piva. Množstvo extraktu v pôvodnej mladine sa uvádza v hmotnostných
percentách alebo slovom zodpovedajujúcim príslušnej skupine piva podľa §
34 ods. 4.
(2) V označení musí byť uvedené najnižšie množstvo alkoholu v objemových percentách; ak ide o Dia-pivo, pivo so zníženým množstvom alkoholu a nealkoholické pivo musí byť uvedené najvyššie množstvo alkoholu v objemových percentách.
(3) Na spotrebiteľskom obale Dia-piva musia byť uvedené aj tieto údaje:
(2) V označení musí byť uvedené najnižšie množstvo alkoholu v objemových percentách; ak ide o Dia-pivo, pivo so zníženým množstvom alkoholu a nealkoholické pivo musí byť uvedené najvyššie množstvo alkoholu v objemových percentách.
(3) Na spotrebiteľskom obale Dia-piva musia byť uvedené aj tieto údaje:
- množstvo zaťažujúcich cukrov,
- najvyššie množstvo bielkovín,
- najvyššia hodnotu využiteľnej energie,
- upozornenie, že výrobok obsahuje fenylalanín spolu s uvedením jeho množstva, ak sa pri výrobe používa aspartam.
§ 36
Balenie
Balenie
(1) Pivo sa plní do umytých čistých cisterien, sudov, sklenených
fliaš alebo do plechoviek.
(2) Sudy určené na balenie piva možno používať len na tento účel. Balenie iných nápojov ako piva do sudov na to určených je zakázané. Sudy na balenie piva musia byť označené tak, aby nemohlo dôjsť k zámene pri balení nápojov.
(3) Vratné spotrebiteľské obaly a prepravné obaly sa pred
každým naplnením musia dokonale umyť vhodnými prostriedkami. Na záver
čistenia sa musia dokonale vypláchnuť pitnou vodou.
(4)
Nevratné obaly sa musia pred plnením vypláchnuť pitnou vodou. Kovové
obaly nesmú byť konzervované proti korózii.
(5) Pri plnení
obalov sú prípustné tieto odchýlky
- pri deklarovanom objeme 250 ml je najnižší prípustný objem 240 ml,
- pri deklarovanom objeme 330 ml je najnižší prípustný objem 317 ml,
- pri deklarovanom objeme 500 ml je najnižší prípustný objem 480 ml,
- pri deklarovanom objeme 750 ml je najnižší prípustný objem 720 ml,
- pri deklarovanom objeme 1000 ml je najnižší prípustný objem 965 ml,
- pri deklarovanom objeme 2 000 ml je najnižší prípustný objem 1 950 ml,
- pri deklarovanom objeme 3 000 ml je najnižší prípustný objem 2 940 ml,
- pri deklarovanom objeme 4 000 ml je najnižší prípustný objem 3 920 ml,
- pri deklarovanom objeme 5 000 ml je najnižší prípustný objem 4 900 ml,
- pri deklarovanom objeme 10 000 ml je najnižší prípustný objem 9 850 ml,
- pri deklarovanom objeme 30 000 ml je najnižší prípustný objem 29 700 ml,
- pri deklarovanom objeme 50 000 ml je najnižší prípustný objem 49 500 ml.
§ 37
Skladovanie
Skladovanie
Pivo možno skladovať len v skladovacích priestoroch bez zdroja
sálavého tepla; tieto priestory musia byť tiež chránené pred mrazom a
priamym slnečným žiarením.
§ 38
Preprava
Preprava
Pri preprave piva musia byť spotrebiteľské obaly a prepravné obaly
chránené pred rozbitím a iným poškodením a poveternostnými vplyvmi.
§ 39
Požiadavky na čapovanie piva
Požiadavky na čapovanie piva
(1) Pivo možno čapovať pomocou pretlaku zdravotne neškodného
inertného plynu alebo vzduchu.
(2) Ak sa pivo čapuje z obalu pomocou pretlaku vzduchu, nesmie sa zostatok piva v nevyčapovanom obale čapovať nasledujúci deň.
(3) Ak sa pivo čapuje pomocou pretlaku vzduchu, vzduch sa musí privádzať z vonkajšieho priestoru cez filter najmenej z výšky 3 m nad úrovňou terénu.
(4) Pivo v čase čapovania musí mať teplotu 7 °C až 12 °C.
(2) Ak sa pivo čapuje z obalu pomocou pretlaku vzduchu, nesmie sa zostatok piva v nevyčapovanom obale čapovať nasledujúci deň.
(3) Ak sa pivo čapuje pomocou pretlaku vzduchu, vzduch sa musí privádzať z vonkajšieho priestoru cez filter najmenej z výšky 3 m nad úrovňou terénu.
(4) Pivo v čase čapovania musí mať teplotu 7 °C až 12 °C.
§ 40
Falšovanie
Falšovanie
(1) Za falšovanie piva sa považuje pivo
- ktorého alkohol nevznikol kvasením mladiny,
- vyrobené z iných ako deklarovaných surovín,
- na ktorého výrobu boli namiesto sladu použité náhradky sladu v množstve väčšom ako 30 hmotnostných percent,
- ktorého horkosť pochádza z iných látok, ako je chmeľ alebo jeho upravené formy,
- vyrobené z iného druhu piva prifarbením,
- neutralizované.
(1) Tento diel potravinového kódexu ustanovuje požiadavky na výrobu
a dovoz ovocného vína, sladového vína a medoviny, ktoré sú určené na
požívanie alebo na výrobu potravinárskych výrobkov, na manipuláciu s
nimi a na ich uvádzanie do obehu.
(2) Ak sa v tomto diele potravinového kódexu neustanovuje inak, vzťahujú sa na ovocné víno, sladové víno a medovinu ustanovenia prvej a druhej časti potravinového kódexu2).
(2) Ak sa v tomto diele potravinového kódexu neustanovuje inak, vzťahujú sa na ovocné víno, sladové víno a medovinu ustanovenia prvej a druhej časti potravinového kódexu2).
§ 42
Vymedzenie pojmov
Vymedzenie pojmov
(1) Ovocné víno je nápoj
vyrobený alkoholickým kvasením upravenej ovocnej šťavy, okrem hroznovej
šťavy.
(2) Sladové víno je vyrobené prekvasením sladiny.
(3) Sladové víno dezertné je nápoj vyrobený prisladením a pridaním alkoholu alebo aj prifarbením sladového vína.
(4) Sladové víno dezertné korenené je nápoj vyrobený prisladením a pridaním alkoholu alebo aj prifarbením sladového vína a pridaním extraktov, macerátov alebo vonných látok a chuťových látok.
(5) Sladové víno bylinné je nápoj vyrobený pridaním rastlinných drog a extraktov do sladového vína.
(6) Medovina je nápoj vyrobený alkoholovým kvasením včelieho medu rozriedeného vodou.
(7) Sladina je nechmelený vodný výluh sladu, pripravený postupom ako pri výrobe piva.
(8) Zákvas je rozkvasená ovocná šťava, ktorá je upravená pridaným inokulom kvasiniek alebo prirodzenou mikroflórou upravenej ovocnej šťavy.
(9) Školenie ovocného vína a školenie sladového vína je dolievanie, stáčanie, sírenie, čírenie, filtrácia a stabilizácia vína.
(10) Úprava ovocného vína a úprava sladového vína je úprava množstva cukru a etanolu na určenú hodnotu.
(2) Sladové víno je vyrobené prekvasením sladiny.
(3) Sladové víno dezertné je nápoj vyrobený prisladením a pridaním alkoholu alebo aj prifarbením sladového vína.
(4) Sladové víno dezertné korenené je nápoj vyrobený prisladením a pridaním alkoholu alebo aj prifarbením sladového vína a pridaním extraktov, macerátov alebo vonných látok a chuťových látok.
(5) Sladové víno bylinné je nápoj vyrobený pridaním rastlinných drog a extraktov do sladového vína.
(6) Medovina je nápoj vyrobený alkoholovým kvasením včelieho medu rozriedeného vodou.
(7) Sladina je nechmelený vodný výluh sladu, pripravený postupom ako pri výrobe piva.
(8) Zákvas je rozkvasená ovocná šťava, ktorá je upravená pridaným inokulom kvasiniek alebo prirodzenou mikroflórou upravenej ovocnej šťavy.
(9) Školenie ovocného vína a školenie sladového vína je dolievanie, stáčanie, sírenie, čírenie, filtrácia a stabilizácia vína.
(10) Úprava ovocného vína a úprava sladového vína je úprava množstva cukru a etanolu na určenú hodnotu.
§ 43
Druhy ovocného vína a sladového vína
Druhy ovocného vína a sladového vína
(1) Ovocné vína sa členia na
- stolové,
- polosladké,
- dezertné,
- dezertné korenené,
- značkové.
- dezertné,
- dezertné korenené
- bylinné,
- značkové.
§ 44
Požiadavky na kvalitu
Požiadavky na kvalitu
(1) Ovocné víno musí mať vzhľad a farbu šťavy príslušného druhu
ovocia; farba môže byť menej intenzívna. Musí mať vôňu a chuť
príslušného druhu ovocia, čistú, sladkosť podľa príslušného druhu
ovocného vína. Ovocné víno musí byť číre a bez sedimentu.
(2) Sladové vína musia mať vzhľad, vôňu, chuť a čírosť podľa príslušného druhu vína.
(3) Medovina musí mať farbu zlatožltú, žltú až žltohnedú, vôňu a chuť sladkastú po mede, horkastú, jemne korenistú po použitých prísadách.
(4) Fyzikálne a chemické požiadavky na ovocné vína, sladové vína a medovinu sú uvedené v prílohe č. 5 k tejto hlave potravinového kódexu.
(5) Prípustné odchýlky od deklarovaného objemu balenia sú uvedené v § 4 ods. 3 a 4.
(2) Sladové vína musia mať vzhľad, vôňu, chuť a čírosť podľa príslušného druhu vína.
(3) Medovina musí mať farbu zlatožltú, žltú až žltohnedú, vôňu a chuť sladkastú po mede, horkastú, jemne korenistú po použitých prísadách.
(4) Fyzikálne a chemické požiadavky na ovocné vína, sladové vína a medovinu sú uvedené v prílohe č. 5 k tejto hlave potravinového kódexu.
(5) Prípustné odchýlky od deklarovaného objemu balenia sú uvedené v § 4 ods. 3 a 4.
Suroviny
§ 45
§ 45
(1) Na výrobu ovocného vína možno používať najmä
(3) Na výrobu ovocného vína polosladkého možno používať šťavu z jedného druhu ovocia a na zlepšenie jeho organoleptických vlastností možno pridať najviac 5 objemových percent šťavy z iného ovocia.
(4) Na výrobu ovocného vína dezertného a ovocného vína dezertného koreneného možno používať šťavu z jedného druhu ovocia; na zlepšenie ich organoleptických vlastností možno pridať najviac 5 objemových percent šťavy z iného ovocia.
(5) Na výrobu ovocného vína značkového možno používať ovocnú šťavu z dvoch alebo viacerých druhov ovocia, pričom najmenej polovica alkoholu musí pochádzať z prekvasenej ovocnej šťavy; možno pridať najviac 20 objemových percent likéru alebo destilátu.
(6) Na výrobu sladového vína možno používať slad alebo sladinu, cukor a pitnú vodu.
- čerstvú ovocnú šťavu,
- ovocnú šťavu konzervovanú teplom, oxidom uhličitým, oxidom siričitým alebo kyselinou sorbovou,
- ovocnú šťavu z ovocia predkonzervovaného oxidom siričitým alebo kyselinou sorbovou,
- ovocný koncentrát,
- sušené ovocie.
(3) Na výrobu ovocného vína polosladkého možno používať šťavu z jedného druhu ovocia a na zlepšenie jeho organoleptických vlastností možno pridať najviac 5 objemových percent šťavy z iného ovocia.
(4) Na výrobu ovocného vína dezertného a ovocného vína dezertného koreneného možno používať šťavu z jedného druhu ovocia; na zlepšenie ich organoleptických vlastností možno pridať najviac 5 objemových percent šťavy z iného ovocia.
(5) Na výrobu ovocného vína značkového možno používať ovocnú šťavu z dvoch alebo viacerých druhov ovocia, pričom najmenej polovica alkoholu musí pochádzať z prekvasenej ovocnej šťavy; možno pridať najviac 20 objemových percent likéru alebo destilátu.
(6) Na výrobu sladového vína možno používať slad alebo sladinu, cukor a pitnú vodu.
§ 46
(1) Na výrobu ovocného vína možno používať najmä tieto
zložky:
- cukor,
- jemný rafinovaný lieh alebo mimoriadne jemný rafinovaný lieh,
- sladový výťažok alebo sladinu,
- potravinársku kyselinu citrónovú,
- potravinársku kyselinu vínnu,
- oxid uhličitý na potravinárske účely,
- kulér,
- vermútové korenie alebo jeho extrakt.
- jemný rafinovaný lieh alebo veľmi jemný rafinovaný lieh,
- kulér,
- vermútové korenie alebo jeho extrakt.
- fosforečnan sodno-amónny,
- dihydrogénfosforečnan draselný alebo dihydrogénfosforečnan sodný,
- chlorid amónny,
- enzymatické prípravky,
- uhličitan vápenatý,
- oxid siričitý, hydrogénsiričitan sodný, hydrogénsiričitan draselný alebo disiričitan draselný,
- číriace zložky, a to tanín, jedlú želatínu, vyzinu, bentonit, kaolín, kremelinu, španielsku hlinku, agar, kazeinát sodný, koloidný roztok kyseliny kremičitej; možno ich používať len v technologicky nevyhnutne potrebnom množstve na dosiahnutie ich čírosti,
- aktívne uhlie,
- čistú kultúru vínnych kvasiniek,
- pektolytické prípravky,
- kyselinu askorbovú.
§ 47
Technologické požiadavky
Technologické požiadavky
(1) Pri výrobe ovocného vína sa zákvas pripravuje z odkalenej
ovocnej šťavy upravením pitnou vodou a cukrom; pridaním živín a čistej
kultúry kvasiniek sa zakvasí. Dokvasené ovocné víno možno školiť a plniť
len do čistých obalov. Ovocné víno možno stabilizovať pasterizáciou.
(2) Do ovocného vína polosladkého, ktoré má obsahovať viac ako 11 hmotnostných percent alkoholu, možno pri jeho výrobe pridávať alkohol.
(3) Pri výrobe ovocného vína značkového možno pridávať na úpravu vône a chuti najviac 20 objemových percent likéru, destilátu alebo inej liehoviny; najmenej polovica celkového obsahu alkoholu sa musí získať prekvasením ovocnej šťavy.
(4) Pri výrobe sladového vína zákvas možno pripraviť zakvasením sladiny alebo pitnou vodou rozriedeného sladového výťažku vínnymi kvasinkami. Sladové víno možno v priebehu jeho kvasenia, ako aj po jeho skončení, premiešavať vzduchom. Dokvasené sladové víno možno školiť a plniť len do čistých obalov. Sladové víno možno stabilizovať pasterizáciou.
(2) Do ovocného vína polosladkého, ktoré má obsahovať viac ako 11 hmotnostných percent alkoholu, možno pri jeho výrobe pridávať alkohol.
(3) Pri výrobe ovocného vína značkového možno pridávať na úpravu vône a chuti najviac 20 objemových percent likéru, destilátu alebo inej liehoviny; najmenej polovica celkového obsahu alkoholu sa musí získať prekvasením ovocnej šťavy.
(4) Pri výrobe sladového vína zákvas možno pripraviť zakvasením sladiny alebo pitnou vodou rozriedeného sladového výťažku vínnymi kvasinkami. Sladové víno možno v priebehu jeho kvasenia, ako aj po jeho skončení, premiešavať vzduchom. Dokvasené sladové víno možno školiť a plniť len do čistých obalov. Sladové víno možno stabilizovať pasterizáciou.
§ 48
Falšovanie
Falšovanie
Za falšovanie ovocného vína sa považuje, ak sa pri výrobe
- ovocného vína z jedného druhu ovocia použije na jeho úpravu viac ako 5 objemových percent šťavy z iného druhu ovocia,
- ovocného vína značkového alebo sladového vína značkového pridá viac ako 50 percent z celkového množstva alkoholu.
(1) Tento diel potravinového kódexu ustanovuje požiadavky na výrobu
a dovoz miešaných alkoholických nápojov, na manipuláciu s nimi a na ich
uvádzanie do obehu.
(2) Ak sa v tomto diele potravinového kódexu neustanovuje inak, vzťahujú sa na výrobu a dovoz miešaných alkoholických nápojov, na manipuláciu s nimi a na ich uvádzanie do obehu ustanovenia prvej a druhej časti potravinového kódexu2).
(2) Ak sa v tomto diele potravinového kódexu neustanovuje inak, vzťahujú sa na výrobu a dovoz miešaných alkoholických nápojov, na manipuláciu s nimi a na ich uvádzanie do obehu ustanovenia prvej a druhej časti potravinového kódexu2).
§ 50
Vymedzenie pojmu
Vymedzenie pojmu
Miešaný alkoholický nápoj
je nápoj pripravený zmiešaním alkoholického nápoja s nealkoholickým
nápojom.
§ 51
Členenie miešaných alkoholických nápojov
Členenie miešaných alkoholických nápojov
(1) Miešané alkoholické nápoje sa podľa základnej suroviny členia
na
- miešané alkoholické nápoje pripravené z piva,
- miešané alkoholické nápoje pripravené z vína,
- miešané alkoholické nápoje pripravené z liehoviny.
§ 52
Požiadavky na kvalitu
Požiadavky na kvalitu
(1) Miešaný alkoholický nápoj musí mať organoleptické vlastnosti
zodpovedajúce použitým surovinám, najmä ochucujúcej zložke.
(2) Miešaný alkoholický nápoj môže mať najviac 15 objemových percent alkoholu.
(2) Miešaný alkoholický nápoj môže mať najviac 15 objemových percent alkoholu.
§ 53
Suroviny
Na výrobu miešaných alkoholických nápojov možno používať najmä
Suroviny
- nealkoholické nápoje a koncentráty na ich prípravu,
- pivo,
- víno hroznové, ovocné, sladové alebo medovinu,
- lieh a liehoviny,
- extrakty a maceráty,
- cukor, náhradné sladidlá alebo med,
- pitnú vodu,
- prídavné látky podľa tretej hlavy druhej časti potravinového kódexu.
§ 54
Označovanie
Označovanie
(1) V obchodnom názve miešaného alkoholického nápoja sa musí uviesť
jeho začlenenie podľa § 51.
(2) V označení miešaného alkoholického nápoja sa musí uviesť aj množstvo alkoholu v objemových percentách.
(2) V označení miešaného alkoholického nápoja sa musí uviesť aj množstvo alkoholu v objemových percentách.
§ 55
Balenie
Balenie
(1) Miešané alkoholické nápoje sa musia baliť do zdravotne
neškodných a funkčne vyhovujúcich obalov.
(2) Pri plnení obalov sú prípustné tieto odchýlky od deklarovaného objemu:
(3) Väčší ako deklarovaný objem miešaných alkoholických nápojov v obaloch je prípustný.
(2) Pri plnení obalov sú prípustné tieto odchýlky od deklarovaného objemu:
Veľkosť obalu | Odchýlka | ||||||||||||||
Spotrebiteľské obaly (fľaše, plechovky a pod.): | |||||||||||||||
|
|
(3) Väčší ako deklarovaný objem miešaných alkoholických nápojov v obaloch je prípustný.
Nápoje podľa tejto hlavy potravinového kódexu možno
uvádzať do obehu v spotrebiteľských obaloch, obchodných
obaloch a prepravných obaloch s pôvodným označením do 31.
októbra 2001.
§ 57
Účinnosť
Účinnosť
Tento výnos nadobúda účinnosť 1. novembra 2000, okrem §
4 ods. 6, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2002.
Minister
zdravotníctva Slovenskej republiky Roman Kováč v.r. |
Minister
pôdohospodárstva Slovenskej republiky Pavel Koncoš v.r. |