Potravinový kódex - Prvá časť 1. hlava - Vymedzenie základných pojmov

V Ý N O S
Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 981/1996-100 z 20. mája 1996,  ktorým sa vydáva prvá časť a prvá, druhá a tretia hlava druhej časti Potravinového kódexu Slovenskej republiky (registrovaný v čiastke 70 Z.z. z 29. Júna 1996)   v znení výnosov Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky  z 4. 9. 2000  č. 2478/2000 - 100,  z 28. mája 2001 č. 1535/2001 - 100, z 25. júna 2001 č. 1865/2001 - 100, z 6. mája 2002 č. 1393/2002 - 100, z 12.marca.2003 451/2003
  

Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky podľa § 3 ods.1 a § 30 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z.z. o potravinách ustanovujú:
  

PRVÁ  ČASŤ
  VYMEDZENIE ZÁKLADNÝCH POJMOV A SPÔSOB SKÚŠANIA POTRAVÍN, TABAKOVÝCH VÝROBKOV A KOZMETICKÝCH PROSTRIEDKOV
  

PRVÁ   HLAVA
VYMEDZENIE ZÁKLADNÝCH POJMOV 
   

   
§ 1 
Úvodné ustanovenia
  

(1) Táto hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky (ďalej len "potravinový kódex") vymedzuje základné pojmy, ktoré súvisia s výrobou potravín, tabakových výrobkov a kozmetických prostriedkov, s ich manipuláciou a uvádzaním do obehu. 
  
(2) Výroba a uvádzanie potravín do obehu slúži na zabezpečovanie zdrojov výživy ľudí; výroba a uvádzanie do obehu tabakových výrobkov a kozmetických prostriedkov slúži na uspokojovanie požiadaviek niektorých skupín ľudí.
  

  
§ 2 
Požívanie a výživa
  

(1) Požívanie je jedenie, pitie, žuvanie, ako aj fajčenie a šnupanie. 
 
(2) Výživa je komplex procesov, ktorými ľudský organizmus prijíma a zužitkúva látky nevyhnutné na úhradu nepretržitého energetického výdaja, na stavbu a obnovu tkanív a na zabezpečovanie jeho fyziologických funkcií. 
 
(3) Jedenie je priame perorálne prijímanie polotuhých a tuhých zložiek potravy. 
 
(4) Pitie je priame perorálne prijímanie tekutých zložiek potravy, najmä nápojov. 
 
(5) Žuvanie je mechanické rozmelňovanie potravy alebo tabaku v ústnej dutine. 
 
(6) Fajčenie je požívanie tabakového dymu spojeného s dýchaním. 
 
(7) Šnupanie je požívanie upraveného tabaku na povrchu nosnej sliznice. 
 
(8) Výživové potreby sú potreby ľudského organizmu z hľadiska jeho výživy. 
 
(9) Biologické výživové potreby sú potreby ľudí z hľadiska ich biologickej existencie. Sú to energetická, látková, hygienická a zmyslová potreba, pričom

 a) energetická potreba je množstvo viazanej energie, ktoré je potrebné dodať ľudskému organizmu v potrave,

 b) látková spotreba je množstvo živín, ktoré treba dodať ľudskému organizmu v potrave,

 c) hygienické potreby vyjadrujú potrebu hygienickej  bezchybnosti zdravotnej neškodnosti výživových zdrojov,

 d) výživové zdroje sú všetky potraviny určené na výživu ľudí; sú rastlinného  alebo živočíšneho pôvodu,

 e) zmyslové potreby vyjadrujú vzťah ľudí k určitej skupine vlastností výživových zdrojov, ale je ich chuť, vôňa, farba, konzistencia apod. 

  
(10) Socioekonomické výživové potreby sú potreby, v ktorých sa prejavuje vzťah ľudí k takým vlastnostiam výživových zdrojov, ako je ich obľúbenosť, údržnosť, stupeň finalizácie, úprava, balenie a podobne.
  

Potraviny a strava 
§ 3
   

(1) Potraviny sú látky určené na to, aby ich ľudia požívali v nezmenenom, upravenom alebo spracovanom stave na výživové účely; sú hlavnou skupinou požívatín. 
  
(2) Potraviny, pochutiny a nápoje, okrem liekov, sú požívatiny, ktoré slúžia priamo alebo nepriamo, v prirodzenom stave alebo vo vhodnej úprave na výživu ľudí. 
 
(3) Pochutiny sú potraviny obsahujúce látky, ktoré pôsobia na sústavu nervovú, sekretorickú a aj na oblasť duševnú. Medzi typické pochutiny patria káva, čaj, kakao, korenie, aromatizujúce a chuťové látky a prípravky a aj vysokoalkoholické nápoje. 
 
(4) Nápoje sú kvapalné požívatiny obsahujúce viac ako 80% vody a schopné uspokojovať fyziologickú potrebu vody; členia sa spravidla na nealkoholické a alkoholické. Medzi nápoje nepatria mlieko. 
 
(5) Voda sa považuje za potravinu, ak sa používa ako jej zložka pri výrobe alebo ošetrovaní potravín, alebo ak sa uvádza do obehu v spotrebiteľskom balení.
  

§ 4
  

(1) Strava je zostava jedál a pokrmov na zabezpečovanie výživy ľudí. 
 
(2) Diétna strava je zostava jedál a pokrmov na zabezpečovanie výživy chorých ľudí a ľudí s osobitými výživovými potrebami. 
 
(3) Jedlo je zostava pokrmov požívaných v určitom čase. 
 
(4) Pokrm je upravená potravina na bezprostredné požívanie.
  

§ 5
  

(1) Potraviny sú zdrojom základných živín. 
 
(2) Živiny sú látky prijímané stravou, zabezpečujúce vývoj a udržiavanie rovnovážneho stavu a vývoja všetkých štruktúr a funkcií organizmu; členia sa na základné živiny, minerálne látky a vitamíny. Patrí medzi ne aj voda a vzduch. 
 
(3) Základné živiny sú živiny dôležité pre výstavbu telesnej hmoty a energetický metabolizmus organizmu. Patria medzi ne bielkoviny (proteíny), tuky (lipidy), a cukry (sacharidy). 
 
(4) Proteíny sú zložité organické zlúčeniny uhlíka, kyslíka, vodíka, dusíka, niektoré aj síry, fosforu a železa. Základnou stavebnou zložkou proteínov sú aminokyseliny. 
 
(5) Lipidy sú organické zlúčeniny uhlíka, kyslíka a vodíka, alebo aj fosforu a dusíka. Patria medzi ne predovšetkým tuky a oleje, ktoré sú estermi vyšších mastných kyselín a glycerolu (triacylglyceroly), obsahujúce cukornú zložku, ďalej fosfolipidy, obsahujúce viazanú kyselinu fosforečnú a steroly, obsahujúce v lipidoch živočíšneho pôvodu cholesterol, ako aj niektoré ďalšie sprievodné látky. 
 
(6) Sacharidy sú organické zlúčeniny uhlíka, kyslíka a vodíka, zahrňujúce jednoduché cukry, a to monosacharidy a disacharidy, ako aj oligosacharidy tvorené viacej ako dvoma monosacharidmi. Patria sem aj vysokomolekulové polysacharidy, ako sú škrob, glykogén a komplex nestráviteľných polysacharidov, tvoriaci podstatu požívatínovej vlákniny. 
 
(7) Minerálne látky sú živiny, vyskytujúce sa v potravinách v rôznych chemických zlúčeninách a udávané spravidla ako chemické biogénne prvky. Podľa ich množstva v potravinách sa členia na makroelementy a mikroelementy (stopové prvky). 
 
(8) Vitamíny sú živiny, vyskytujúce sa v potravinách ako životne dôležité organické zlúčeniny, pôsobiace katalyticky pri vnútornej premene látok. Členia sa na rozpustné v tukoch alebo rozpustné vo vode.
  

§ 6
  

(1) Stráviteľnosť je množstvo živín vyjadrené v percentách, ktoré sa uvoľní v procese trávenia natoľko, že sa môže vstrebať do vnútorného prostredia ľudského organizmu. 
 
(2) Využiteľnosť je množstvo živín vyjadrené v percentách, ktoré sa vstrebe zo stravy do vnútorného prostredia a využije v organizme. 
 
(3) Výživové vlastnosti potravín sú také vlastnosti potravín, ktorými sú potraviny schopné uspokojovať výživové potreby ľudí a ktoré podmieňujú ich úžitkovú hodnotu. Výživové vlastnosti potravín sa členia na hlavné a vedľajšie. 
 
(4) Hlavné výživové vlastnosti potravín sú také vlastnosti potravín, ktorými sú potraviny schopné uspokojovať biologické výživové potreby; zahrňujú obsah energie, obsah živín a obsah hygienicky a senzoricky účinných činiteľov, pričom

 a) obsah energie je množstvo energie v potravinách viazané v ich proteínoch, lipidoch, sacharidoch a niektorých ďalších látkach, najmä organických kyselinách a alkoholoch. Energia viazaná v potravinách sa vyjadruje spaľovacím teplom v kilojouloch alebo v kilokalóriach,

 b) obsah živín je množstvo jednotlivých živín, vyskytujúcich sa v hmotnostnej jednotke potraviny,

 c) obsah hygienicky nežiadúcich činiteľov je množstvo látok v  hmotnostnej jednotke potraviny, ktoré svojimi chemickými a biologickými účinkami sú nežiaduce z hľadiska výživy ľudí,

 d) obsah  senzoricky účinných látok je množstvo látok, vyvolávajúcich chuť, vôňu, vzhľad a látok podmieňujúcich farbu a konzistenciu potraviny. 
  

(5) Vedľajšie výživové vlastnosti potravín sú také vlastnosti potravín, ktorými sú potraviny schopné uspokojovať vedľajšie, t.j. socioekonomické výživové potreby. Medzi vedľajšie vlastnosti patrí najmä obľúbenosť, údržnosť, stupeň finalizácie, úprava a balenie.    

§ 7 
Technológia
 

(1) Surovina je základná látka, ktorá sa spracúva na polovýrobok alebo výrobok. 
 
(2) Výroba je získavanie výrobkov priemyselným alebo živnostenským spôsobom. 
 
(3) Polovýrobok je výrobok určený na ďalšie spracovanie alebo manipuláciu vo výrobe. 
 
(4) Výrobok je výsledok spracúvania surovín alebo polovýrobkov určitým technologickým postupom a určený na priamu spotrebu alebo na spotrebu po ďalšej úprave. 
 
(5) Polotovar je výrobok uvádzaný do obehu v takom stave, aby si jeho konečná úprava vyžadovala čo najkratší čas a čo najmenšiu prácnosť. 
 
(6) Zložka (ingredient) je každá látka, ktorá sa používa na výrobu výrobkov a zostáva v nich. 
 
(7) Prísada je látka používaná na výrobu výrobkov v malom množstve na zlepšenie vlastností výrobku. 
 
(8) Prídavná látka je taká zložka potraviny, ktorá sa spravidla nepoužíva samostatne ako potravina ani ako potravinová prísada a ktorá sa zámerne pridáva do potravín bez ohľadu na jej výživovú hodnotu z technologických dôvodov pri výrobe, spracúvaní, príprave, ošetrovaní, balení, preprave alebo skladovaní, čím sa sama alebo jej vedľajšie produkty stávajú, alebo sa môžu stať súčasťou potraviny, alebo inak ovplyvňujú jej vlastnosti. Za prídavnú látku sa nepovažujú latky pridávané do potraviny na úpravu výživovej hodnoty, ako sú minerálne látky, stopové prvky, vitamíny a iné. 

(9) Technologická pomocná látka je látka, ktorá sa pridáva do potraviny vo výrobnom procese z dôvodov technologických, prepravných alebo skladovacích úmyselne, avšak nie preto, aby sa stala súčasťou potraviny. Ak technologická pomocná látka zanechá v potravine zvyšky, tieto zvyšky nesmú spôsobovať zdravotné riziko pre ľudí alebo mať negatívny vplyv na potravinu. 
 
(10) Receptúra (materiálová norma) je kvalitatívny a kvantitatívny súpis zložiek výrobkov, a to surovín, prísad, prídavných látok a technologických pomocných látok na výrobu výrobku. 
 
(11) Technologický proces je opis postupu výroby výrobku. 
 
(12) Správna výrobná prax je súhrn opatrení na spôsob výroby z hľadiska jej optimalizácie a minimalizácie zdravotných rizík. 
 
(13) Technologická fáza je časť technologického procesu, pozostávajúca z určitého počtu jednotlivých úkonov (jednotlivých operácií). 
 
(14) Technologická operácia je jednotlivý úkon uskutočňovaný v technologickom procese. 
 
(15) Mechanické operácie sú pohybové úkony vykonávané vplyvom sily, pôsobiacej zvonka na tuhé alebo polotuhé materiály, pričom 
 a) triedenie je členenie zložiek alebo materiálov podľa požadovaných vlastností,

 b) oddeľovanie častí je rozdeľovanie surovín podľa ich anatomických častí, napr. delenie mäsa, vykosťovanie, vytĺkanie vajec, odstrukovanie, odstopkovanie, odjadrincovanie, lúpanie apod., 

 c) rezanie a krájanie je rozdeľovanie surovín alebo výrobkov pomocou nožov na menšie kusy, 

 d) drvenie je rozdeľovanie surovín alebo výrobkov pomocou drvičov na menšie časti, ako sú drvina, šrot apod., 

 e) mletie je rozdeľovanie surovín alebo výrobkov na jemné častice pomocou mlecích strojov, 

 f) preosievanie je mechanické triedenie zmesí podľa veľkosti sít, 

 g) pasírovanie je rozdeľovanie polotuhých látok pomocou pasírovacích strojov na pretlak a tuhých zvyšok, 

 h) lisovanie je operácia, pri ktorej sa pôsobením tlaku zmenšuje objem spracúvaného materiálu alebo sa oddeľuje jeho kvapalný podiel od tuhého, 

 ch) homogenizácia je mechanická operácia, ktorou sa premiesením dosiahne jednotná rovnorodá zmes látok, 

 i) zmiešavanie je kombinovanie viacerých zložiek na výrobu výrobku. 

 
(16) Hydromechanické operácie sú úkony vykonávané pôsobením vonkajšej sily na tekuté látky alebo pomocou tekutín na pevné látky, pričom 

 a) pranie je odstraňovanie nežiadúcich látok z potravinárskych surovín vodou, 

 b) sedimentácia je rozdeľovanie rôznorodých kvapalných zmesí na ich rôzne podiely usadzovaním, 

 c) odstreďovanie je oddeľovanie rôznych podielov z kvapalných zmesí pôsobením odstredivej sily (centrifugáciou), 

 d) filtrácia je zachytávanie pevných a polopevných podielov z kvapalných zmesí pomocou filtrov, 

 e) čírenie je oddeľovanie nežiadúcich látok z kvapalín použitím technologických látok. 

(17) Termické operácie sú úkony vykonávané pôsobením tepla na pevné a kvapalné látky, pričom 

 a) praženie je tepelné pôsobenie na suché alebo polosuché látky vyššou teplotou za účelom dosiahnutia požadovaných vlastností, ako sú napr. chuť, vôňa, farba, 

 b) karamelizácia je tepelný rozklad sacharidov, pri ktorom sa tvoria farebné látky, 

 c) tepelné hnednutie je vyfarbovanie surovín a výrobkov na hnedo pôsobením termických alebo hydrotermických reakcií, 

 d) pečenie je úprava potravín pôsobením suchého tepla; osobitý spôsob pečenie je grilovanie,

 e) dusenie je úprava potravín pôsobením vlhkého tepla s malým množstvom vody v uzatvorenej nádobe, 

 f) varenie je úprava potravín vo vriacej kvapaline alebo pare, 

 g) rozváranie je úprava potravín vo vriacej vlastnej alebo pridávanej kvapaline natoľko, aby sa jednotlivé kusy rozdelili na menšie časti, 

 h) sparovanie je krátkodobá úprava potravín vriacou vodou alebo parou, 

 ch) blanžírovanie je krátkodobé predváranie zeleniny alebo ovocia vo vode, pare a cukornom alebo soľnom roztoku pred ich ďalším spracúvaním, najmä konzerváciou, 

 i) vyprážanie je úprava potravín v horúcom tuku, 

 j) zaváranie je konzervovanie potravín termosterilizáciou v nepriepustných obaloch, 

 k) pasterizácia je krátkodobý ohrev kvapalných potravín na teplotu nižšiu ako bod varu vody, pri ktorom sa usmrcujú všetky vegetatívne formy patogénnych mikroorganizmov, 

 l) termosterilizácia je tepelná inaktivácia mikroorganizmov a enzýmov v potravinách jednorázovou operáciou, 

 m) tyndalizácia je viacnásobne opakovaný ohrev potravín, umožňujúci ich sterilizáciu pri nižšej teplote, 

 n) uperizácia je sterilizácia kvapalných potravín ultrakrátkym ohrevom (3 až 6 sekúnd) pri vysokej teplote (138 až 150 °C), 

 o) schladzovanie je znižovanie teploty potravín na teplotu medzi ich kryoskopickým bodom a +5 °C, 

 p) zmrazovanie je konzervovanie potravín v prostredí nízkych teplôt, ktoré zabraňujú rastu mikroorganizmov a výrazne obmedzujú činnosť enzýmov, 

 r) rozmrazovanie je zvyšovanie teploty mrazenej potraviny na teplotu vhodnú na jej spracovanie. 

  
(18) Difúzne operácie sú úkony založené na zmiešavaní plynov, kvapalín alebo roztokov, vyvolávané tepelným pohybom molekúl, pričom 

 a) rozpúšťanie je operácia, ktorou prechádza tuhá látka do vhodného rozpúšťadla a vzniká roztok, 

 b) vylúhovanie (macerácia) je oddeľovanie rozpustnej látky z pevnej substancie čerstvých alebo sušených rastlinných surovín rôznymi kvapalnými rozpúšťadlami pri normálnej teplote; osobitý spôsob vylúhovania je perkolácia,

 c) extrakcia je operácia, ktorou sa oddeľuje jedna alebo niekoľko zložiek tuhej alebo kvapalnej zmesi pomocou vhodného rozpúšťadla, 

 d) difúzia je operácia, ktorou prechádzajú molekuly z koncentrovanejšieho prostredia do zriedenejšieho prostredia priamo alebo cez oddeľujúcu vrstvu alebo blanu, 

 e) reverzná osmóza je operácia koncentrovania roztokov cez polopriepustnú blanu pôsobením tlaku na koncentrovanejší roztok,  

 f) zahusťovanie je zvyšovanie podielu sušiny polovýrobku alebo výrobku odparovaním vody, 

 g) kryštalizácia je vylučovanie tuhej látky vo forme kryštálov z presýteného roztoku, 

 h) presladzovanie (kandizovanie) je presycovanie potravín cukrom do takej koncentrácie, ktorá zabraňuje nežiadúcej činnosti mikroorganizmov, 

 ch) nakladanie je vkladanie potravín do kyslých roztokov, sladkokyslých roztokov (marinovanie) alebo soľných roztokov, alebo ich zasýpanie jedľou soľou, alebo zmesou solí (nasoľovanie) za účelom ich polokonzervovania, 

 i) sušenie je znižovanie podielu vody v potravinách pôsobením tepla, 

 j) kryodesikácia (lyofilizácia) je sušenie zmrazených potravín vo vákuu, 

 k) exhaustácia (odvzdušňovanie) je odstraňovanie vzduchu pri výrobe konzervovaných potravín, 

 l) vákuovanie je vytváranie prostredia so zníženým tlakom vzduchu v obaloch potravín, 

 m) údenie je úprava potravín dymom vyvíjaným spaľovaním vhodných druhov dreva, 

 n) sýtenie oxidom uhličitým je vháňanie oxidu uhličitého do vody alebo do vodných roztokov pod tlakom, 

 o) destilácia je rozdeľovanie zmesi kvapalín odparovaním a nadväzujúcou kondenzáciou pár na destilát, 

 p) rektifikácia je viacnásobná destilácia a nadväzujúca kondenzácia umožňujúca rozdeľovanie zmesi kvapalín, 

 r) kondenzácia je zahusťovanie potraviny alebo skvapalňovanie jej plynných zložiek. 

(19) Iné fyzikálne operácie sú najmä ožarovanie, použitie ultrazvuku a mikrovlnový ohrev, pričom 

 a) ožarovanie potravín je zvyšovanie trvanlivosti potravín účinkom ionizujúceho žiarení, najmä gama-žiarením, 

 b) použitie ultrazvuku je zvyšovanie trvanlivosti potravín účinkom ultrazvuku o vibrácii 800 až 1 000 kHz, 

 c) mikrovlný ohrev potravín je pôsobenie elektromagnetických vĺn o dĺžke 12,5 cm na potraviny, pri ktorom sa dosiahne ich ohriatie alebo tepelná úprava. 

(20) Chemické operácie sú operácie, ktoré sa uskutočňujú pridávaním chemických látok do potravín pričom 

 a) hydrolýza je štiepenie zložitých chemických látok kyselinami alebo enzýmami, pri ktorom vznikajú látky prijímajúce vodu, 

 b) hydrogenácia je chemická operácia, v ktorej dochádza k viazaniu vodíka na prvky; používa sa najmä pri stužovaní tukov, 

 c) koagulácia je operácia, v ktorej dochádza k vyzrážaniu pôvodne rozpustnej zlúčeniny na koagulát, 

 d) odfarbovanie potravín je znižovanie alebo odstraňovanie ich nežiadúceho zafarbenia, 

 e) farbenie a prifarbovanie potravín je úprava farebného tónu potravín pridávaním povolených farbív. 

(21) Biochemické a biologické operácie sú operácie, ktorými dochádza k zmenám vlastností a zloženia potravín účinkom ich enzýmov alebo pôsobením mikroorganizmov, pričom 

 a) autolýza je rozklad potravín vyvolávaný vlastnými enzýmami, 

 b) proteolýza je rozklad bielkovín proteolytickými enzýmami (proteázami) na aminokyseliny, 

 c) lipolýza je rozklad tukov lipolytickými enzýmami (lipázami) na glycerol a mastné kyseliny, 

 d) sacharolýza je rozklad oligosacharidov a polysacharidov sacharázami na jednoduchšie cukry, 

 e) fermentácia (kvasenie) je biologická operácia, ktorou pôsobením mikroorganizmov a ich enzýmov prebiehajú biochemické zmeny organického substrátu, 

 f) alkoholové kvasenie je fermentácia, ktorou vznikajú zo skvasiteľných sacharidov alkoholy a oxid uhličitý, 

 g) octové kvasenie je fermentácia, ktorou vzniká z etanolu kyselina octová, 

 h) citrónové kvasenie je fermentácia, ktorou vzniká zo skvasiteľných cukrov kyselina citrónová, 

 ch) mliečne kvasenie je fermentácia, ktorou vzniká zo skvasiteľných cukrov kyselina mliečna, 

 i) kysnutie je technologicky cielená fermentácia, ktorou vzniká zo skvasiteľných cukrov zmes organických kyselín a ďalších splodín. 

(22) Konzervačné operácie sú operácie, ktorými sa zabezpečuje predlžovanie trvanlivosti potravín, pričom 

 a) abiotická konzervácia je konzervovanie potravín vylučovaním mikroorganizmov z prostredia potravín, a to obmedzovaním  kontaminácie, znižovaním počtu mikroorganizmov alebo ich úplným vylúčením z potravín alebo priamou inaktiváciou mikroorganizmov termosterilizáciou, chemosterilizáciou apod., 

 b) anabiotická konzervácia je konzervovanie potravín nepriamou inaktiváciou mikroorganizmov xeroanabiózou, psychroanabiózou, kryoanabiózou, chemoanabiózou alebo cenoanabiózou, 

 c) polokonzervácia je konzervácia s obmedzeným účinkom. 

(23) Konzerva je potravinársky výrobok upravený tak, že dlhodobo nepodlieha samovoľným zmenám. 
 
(24) Polokonzerva je potravinársky výrobok upravený tak, že dočasne nepodlieha samovoľným zmenám.

§ 8 
Hygiena výroby, manipulácie a obehu
 

(1) Hygiena výroby, manipulácie a obehu je súhrn opatrení na vytváranie a udržiavanie ustanovených podmienok na ochranu a podporu zdravia. 
 
(2) Sanitácia je činnosť, ktorou sa vytvárajú a zabezpečujú bezchybné hygienické podmienky prostredia. 
 
(3) Kontaminácia je nežiadúce znečistenie surovín, prostredia, zariadení a výrobkov. 
 
(4) Dekontaminácia je odstránenie nežiaduceho znečistenia surovín, prostredia, zariadení a výrobkov. 
 
(5) Čistenie je odstraňovanie nečistôt a iných nežiadúcich látok zo surovín, prostredia, zariadení a výrobkov, pričom 

 a) suché čistenie je čistenie vykonávané mechanicky alebo aeromechanicky, 

 b) mokré čistenie je čistenie vykonávané hydromechanicky. 

(6) Dezinfekcia je ničenie choroboplodných mikroorganizmov. 
 
(7) Dezinsekcia je ničenie článkonožcov (hmyz, roztoče) prenášajúcich choroboplodné zárodky; vykonáva sa mechanicky, termicky a najmä chemicky. 
 
(8) Deratizácia je ničenie epidemiologicky závažných hlodavcov, ako sú potkany a myši, ako aj iné živočíchy, prenášajúce choroboplodné zárodky. 
 
(9) Sterilizácia je zničenie alebo odstránenie všetkých druhov mikroorganizmov na predmetoch a materiáloch za použitia vysokých teplôt horúcim vzduchom, vodnou parou pod tlakom alebo filtráciou vzduchu, alebo kvapalín. 
 
(10) Hygienický režim je súhrn hygienických opatrení vykonávaných v procesoch výroby, manipulácie a obehu výrobkov. 
 
(11) Hygienicky bezchybné potraviny sú potraviny a zložky potravín, ktoré sa získavajú a vyrábajú, s ktorými sa manipuluje a ktoré sa uvádzajú do obehu podľa ustanovených požiadaviek na výrobu, manipuláciu a obeh potravín; z hľadiska ich biologických, chemických a fyzikálnych vlastností, ako aj ich kvality, zloženia a výživovej hodnoty sú vhodné na výživu ľudí. 
 
(12) Zdravotne neškodné potraviny sú potraviny, ktoré možno v odporúčaných množstvách prijímať denne po celý život bez nepriaznivého vplyvu na zdravie ľudí. 
 
(13) Zdraví škodlivé potraviny sú potraviny, ktorých zmyslové vlastnosti, chemické zloženie, obsah jedovatých a škodlivých látok, stav mikrobiálnej kontaminácie, skazenosť alebo neznámy pôvod predstavujú možnosť rizika pre zdravie ľudí. 
 
(14) Cudzorodé látky v potravinách sú prídavné látky, technologické pomocné látky a kontaminanty, ktoré nie sú pre určitý druh potraviny charakteristické a nie sú jej prirodzenou zložkou. 
 
(15) Kontaminanty sú látky, ktoré sa nepridali do potravín ako prídavné alebo pomocné látky, ale ktoré sú prítomné v potravinách ako dôsledok ich výroby vrátane výroby surovín rastlinného a živočíšneho pôvodu počas spracúvania, prípravy, ošetrovania, balenia, prepravy alebo skladovania, ako ajz prostredia, čím sa samy ale ich vedľajšie produkty stali súčasťou potraviny; za kontaminanty sa považujú aj zdraviu škodlivé látky, ktoré vznikli činnosťou mikróbov vrátane biotechnológie; za kontaminanty sa nepovažujú cudzie látky, ktoré nie sú prirodzenou súčasťou potravín a možno ich pri laboratórnom skúšaní oddeliť a určiť, živí alebo mŕtvi živočíšni škodcovia a mikróby a parazity. 
 
(16) Toxické látky v potravinách sú zdraviu škodlivé chemické zlúčeniny ako ich prirodzené škodliviny a jedy, ako produkty sekundárneho metabolizmu mikroorganizmov, najmä ako toxíny a cudzorodé látky. 
 
(17) Toxíny sú jedovaté látky produkované toxinogénnymi mikroorganizmami. 
 
(18) Mykotoxíny sú látky, ktoré vznikajú ako produkty látkovej premeny toxinogénnych kmeňov mikroskopických húb (plesní), a ktoré majú toxické účinky na ľudí. 
 
(19) Jedy sú látky, ktoré pôsobia na organizmus ľudí škodlivo spravidla už v malých množstvách; podľa povahy môžu byť anorganického alebo organického pôvodu. 
 
(20) Alimentárne ochorenia ľudí je ochorenie infekčnej alebo toxickej povahy spôsobené požívaním zdraviu škodlivých potravín alebo vody. 
 
(21) Skazené potraviny sú potraviny, ktorých zmyslové vlastnosti a vnútorné zloženie sa poškodili alebo zhoršili vplyvom fyzikálnych, chemických, biochemických a biologických faktorov vzájomným pôsobením zložiek potravín, alebo ktoré v dôsledku toho vzbudzujú odpor. 
 
(22) Kazenie potravín je nežiadúca zmena potravín, vyvolaná autolýzou, oxidáciou, pôsobením vlhkosti, tepla a svetla, ako aj mikroorganizmami, najmä baktériami, kvasinkami a plesňami, pričom 

 a) hnitie je nežiadúci rozklad organických látok obsahujúcich dusík, vyvolávaný najmä mikroorganizmami, ako je najmä rozklad bielkovín, 

 b) žltnutie je nežiadúci rozklad tukov lipolytickými enzýmami mikroorganizmov, oxidáciou a inými zmenami, 

 c) nežiadúce kysnutie je rozklad sacharidov, pri ktorom vznikajú nežiadúce látky, najmä organické kyseliny, 

 d) nežiaduce plesnivenie je porastanie a prerastanie potravín, ako aj prostredia, lokalizovanými alebo súvislými kolóniami rôznych plesní a môže spôsobovať aj potuchnutie potravín. 

§ 9 
Hodnota a kvalita výrobkov
 

(1) Hodnota potraviny je hodnota, ktorou sa vyjadruje stupeň použiteľnosti potraviny na uspokojovanie výživových potrieb ľudí. 
 
(2) Kvalita je celkový súhrn záväzne určených vlastností a znakov výrobku, ktoré mu dávajú schopnosť uspokojovať konkrétne potreby spotrebiteľa. 
 
(3) Energetická hodnota (využiteľná energia) je množstvo energie uvoľnenej z potraviny pri látkovej premene v ľudskom organizme. 
 
(4) Nutričná hodnota potraviny je hodnota potraviny s ohľadom na jej obsah živín, ich využiteľnosť a látkové výživové potreby organizmu. 
 
(5) Hygienická hodnota výrobku je miera hygienickej bezchybnosti, zdravotnej neškodnosti a prospešnosti výrobku. 
 
(6) Zmyslová (senzorická) hodnota výrobku je súhrn vlastností a znakov, ktorými je výrobok schopný uspokojovať zmyslové výživové potreby alebo požiadavky ľudí; hodnotí sa znakmi, ako sú vzhľad, vôňa, chuť, konzistencia alebo ich chutnosť, pričom 

 a) vzhľad výrobku je súbor všetkých zrakovo vnímateľných zmyslových vnemov výrobku, ku ktorým patrí tvar, povrch, lesk, farba, čírosť, zákal, opalescencia apod., 

 b) vôňa výrobku je súbor čuchovo vnímateľných zmyslových vnemov, spôsobovaných dráždením receptorov čuchového orgánu, 
chuť výrobku je súbor všetkých chuťovo vnímateľných zmyslových vnemov, spôsobovaných dráždením chuťových receptov ústnej dutiny, 

 c) konzistencia (textúra) výrobku je súbor vlastností výrobku, vnímateľných zrakom, hmatom, dotykom pri žuvaní, alebo aj sluchom, ako je tvrdosť, pružnosť, plastickosť, chrumkavosť, šťavnatosť, jemnosť, vláknitosť, natierateľnosť alebo lepivosť, tekutosť alebo stupeň viskozity výrobku, 

 c) chutnosť výrobku je komplexný zmyslový vnem vyvolaný výrobkov v ústach pri jeho požívaní. 

(7) Výživová hodnota potraviny (energetická a biologická hodnota) je veličina charakterizujúca podiel potraviny na uspokojovaní výživových potrieb ľudského organizmu. 
 
(8) Biologická hodnota potraviny je obsah živín, výživových faktorov a ich vzájomný pomer v potravine, ktoré zabezpečujú uchovanie a rozvíjanie všetkých fyziologických funkcií v ľudskom organizme. 
 
(9) Biologická hodnota bielkovín je podiel bielkovín v potravine, ktorý ľudský organizmus využije na tvorbu vlastných bielkovín. 
 
(10) Socioekonomická hodnota potraviny je mierou uspokojovania socioekonomických výživových potrieb ľudí. 
 
(11) Úžitková hodnota potraviny je súbor všetkých jej úžitkových vlastností, ktorými je schopná uspokojovať celý komplex výživových potrieb ľudí; mierou úžitkovej hodnoty potraviny je jej kvalita. 
 
(12) Biopotraviny sú potraviny vyrobené len zo surovín pochádzajúcich z ekologickej poľnohospodárskej výroby, ktorou sa na účely tohto potravinového kódexu rozumie taká výroba rastlín, v ktorej sa používajú osobitné osevné postupy, zelené hnojenie, hnojenie organickými hnojivami, mechanické a biologické metódy na ochranu rastlín, ako aj chov zvierat, pre ktoré sa používajú výlučne krmivá pochádzajúce z ekologickej rastlinnej výroby a ktorým sa súčasne venuje osobitná veterinárna starostlivosť. 
 
(13) Falšované potraviny sú potraviny, ktorých vzhľad, chuť, zloženie alebo iné znaky sa zmenila tak, že sa znížila ich hodnota, a ktoré sa spotrebiteľovi ponúkajú ako plnohodnotné pod zvyčajným názvom alebo iným klamlivým spôsobom. 
 
(14) Obmedzenie požívateľné potraviny sú potraviny, ktoré nezodpovedajú určenému použitiu, ale neohrozujú zdravie ľudí a možno ich pri dodržaní určených podmienok použiť na výživu ľudí.