Úvodná stránka
SLOVAKENGLISH

Africký mor ošípaných

aktualizované dňa 4. decembra 2018
BSE
Počet prípadov: 27
Počet lab. vyšet. zvierat:
- Rok 2017 -  7516 zvierat
- Rok 2016 -  7674 zvierat
- Rok 2015 -  7969 zvierat
- Rok 2014 -  7461 zvierat
- Rok 2013 - 13581 zvierat
- Rok 2012 - 14166 zvierat
- Rok 2011 - 27293 zvierat
- Rok 2010 - 42816 zvierat
- Rok 2009 - 49712 zvierat
- Rok 2008 - 55200 zvierat
- Rok 2007 - 63735 zvierat
- Rok 2006 - 66345 zvierat
- Rok 2005 - 69224 zvierat
- Rok 2004 - 82949 zvierat
- Rok 2003 - 87010 zvierat
- Rok 2002 - 66798 zvierat
Scrapie u oviec
Počet prípadov: 168
Počet lab. vyšet. zvierat:
- Rok 2017 - 14184 zvierat
- Rok 2016 - 11565 zvierat
- Rok 2015 - 12493 zvierat
- Rok 2014 - 11657 zvierat
- Rok 2013 -   2541 zvierat
- Rok 2012 -   2911 zvierat
- Rok 2011 -   2998 zvierat
- Rok 2010 -   2014 zvierat
- Rok 2009 -   2167 zvierat
- Rok 2008 -   2566 zvierat
- Rok 2007 -   8358 zvierat
- Rok 2006 -   7526 zvierat
- Rok 2005 -   2629 zvierat
- Rok 2004 -   1893 zvierat
- Rok 2003 -   4535 zvierat
- Rok 2002 -   2003 zvierat
Scrapie u kôz
Počet prípadov: 0
Počet lab. vyšet. zvierat:
- Rok 2017 - 280 zvierat
- Rok 2016 - 212 zvierat
- Rok 2015 - 162 zvierat
- Rok 2014 - 148 zvierat
- Rok 2013 - 64 zvierat
- Rok 2012 - 47 zvierat
- Rok 2011 - 47 zvierat
- Rok 2010 - 24 zvierat
- Rok 2009 - 25 zvierat
- Rok 2008 - 12 zvierat
- Rok 2007 - 83 zvierat
- Rok 2006 - 68 zvierat
- Rok 2005 - 105 zvierat
- Rok 2004 - 5 zvierat
- Rok 2003 - 4 zvierat
- Rok 2002 - 2 zvierat
Klasický mor ošípaných
Počet prípadov:
-
Rok 2014 - 0 prípadov
- Rok 2013 - 0 prípadov
- Rok 2012 - 0 prípadov
- Rok 2011 - 0 prípadov
- Rok 2010 - 0 prípadov
-
Rok 2009 - 0 prípadov
- Rok 2008 - 2 prípady
- Rok 2007 - 0 prípadov
- Rok 2006 - 0 prípadov
- Rok 2005 - 1 prípad
- Rok 2004 - 2 prípady
- Rok 2003 - 4 prípady
Bluetongue
- Rok 2014 -   2643 vyšetrení
- Rok 2013 - 19047 vyšetrení
- Rok 2012 - 16625 vyšetrení
- Rok 2011 - 14368 vyšetrení
- Rok 2010 - 15980 vyšetrení
- Rok 2009 - 33984 vyšetrení

Informácie o Africkom more ošípaných


Africký mor ošípaných (AMO)
je vírusová, vysoko kontagiózna infekcia domácich ošípaných, európskych diviakov, amerických diviakov a afrických divo žijúcich sviňovitých (prasa bradavičnaté, diviak štetinatý, diviak madagaskarský, diviak pralesný). Prejavuje sa rýchlym priebehom, s vysokými horúčkami, celkovou apatiou, slabosťou, inapetenciou, hnačkami, pneumóniou a krvácaninami rôznej veľkosti a tvaru v podkoží, na slizniciach , serózach a v tkanivách rôznych orgánov. Vyznačuje sa vysokou morbiditou a mortalitou (85 až 100%). AMO je veľkou hrozbou pre chov domácich ošípaných a výkon poľovníctva nielen u diviačej zveri. V prípade výskytu AMO sa v ohnisku nákazy usmrcujú všetky domáce ošípané a zastavuje resp. obmedzuje sa obchodovanie so živými ošípanými, spermou, vajíčkami, embryami, bravčovým mäsom a výrobkami z bravčového mäsa. Pri potvrdení choroby u diviačej zveri sa zastavuje resp. reguluje poľovania nielen na diviakov, ale aj ostatnú voľne žijúcu zver, obmedzuje sa pohyb v lese a zastavuje sa obchodovanie z mäsom od diviakov vrátane produktov.

Táto choroba bola prvotne rozšírená v krajinách subsaharskej Afriky a v súčasnosti sa na takmer celom kontinente vyskytuje endemicky. Do Európy bol AMO prvý krát zavlečený v 50-tych rokoch minulého storočia (Portugalsko, Španielsko neskôr aj Francúzsko, Belgicko, Holandsko) a jej zavlečenie bolo pravdepodobne spôsobené kuchynským odpadom z leteckej dopravy z afrických štátov. Z prvej infekčnej vlny zostal iba endemický výskyt AMO na Sardínii v Taliansku.

Druhá infekčná vlna v Európe sa začala v roku 2007 v Gruzínsku a jej zavlečenie bolo pravdepodobne spôsobené nedostatočnou likvidáciou kuchynských odpadov z lodnej a leteckej dopravy z afrických štátov. V priebehu dvoch rokov sa AMO rozšírilo v celom za kaukazskom regióne a v nasledujúcich rokoch 2008-2013 zasiahla infekcia AMO takmer celú európsku časť Ruskej federácie z východu na západ a postihla aj Ukrajinu a Bielorusko. K rýchlemu postupu infekcie z východu na západ prispela najmä slabá biologická bezpečnosť chovov ošípaných (voľne chované ošípané nechránené pred priamym kontaktom s diviačou zverou, kŕmenie kontaminovaným kuchynským odpadom), nekontrolované domáce zabíjačky, neexistujúca registrácia fariem a identifikácia zvierat, neznáma epidemiologická situácia v drobnochovoch a v populácii diviakov, nekontrolované premnoženie diviačej zveri, nedostatočná kontrola zdravotného stavu domácich ošípaných a diviakov, klinická diagnostika AMO bez laboratórnej diagnostiky vírusu afrického moru ošípaných, nedostatočné epidemiologické vysledovanie a nedostatočný systém odškodňovania chovateľov ošípaných a poľovníkov.

Na územie Európskej únie (Pobaltské krajiny a Poľsko) prenikol africký mor ošípaných v roku 2014 prostredníctvom infikovaných diviakov z územia Bieloruska a Ruskej federácie. Potvrdzovanie nových a nových prípadov do roku 2017 sa stalo prakticky bežným . V roku 2017 sa ku krajinám s výskytom AMO pridala Česká republika ( jún 2017, výskyt u diviakov) a Rumunsko ( júl 2017, domáce ošípané ).Pri hodnotení rizika zavlečenia nákazy je Slovenská republika už takmer „obkolesená“ krajinami, ktoré vírus na svojom území diagnostikovali a má jednu z najhorších pozícií z hľadiska prenosu nákazy z okolitých štátov- Česká republika, Poľsko, Ukrajina, Maďarsko. Podľa štatistík sa v roku 2017 diagnostikoval AMO u diviačej zveri v Českej republike u 202 prípadov, Estónsku 637 prípadov, Poľsku 741 prípadov, Lotyšsku 947 prípadov , Litve 1328 prípadov a u domácich ošípaných v Estónsku 3 ohniská, Poľsku 81 ohnísk, Lotyšsku 8 ohnísk, Litve 30 ohnísk a v Rumunsku 2 ohniská.

V roku 2018 ( apríl 2018) novo potvrdený výskyt u diviakov v Maďarsku, župa Heves, cca 35 km od južnej hranice so Slovenskom ako aj na východnej hranici Maďarska s Ukrajinou (župa Szabolcs-Szatmár-Bereg).
Situácia vo výskyte AMO u domácich ošípaných a diviakov sa od začiatku roku 2018 zhoršuje najmä v Poľsku a na Ukrajine a výraznejšie aj v Rumunsku. V Taliansku (Sardínia), sa situácia hodnotí ako endemický výskyt.

Európska Komisia pravidelne v zmysle platnej legislatívy v spolupráci s členskými krajinami vyhodnocuje situáciu na pravidelnej báze na úrovni Stáleho výboru expertov pre zdravie a pohodu zvierat . V súlade s implementačným rozhodnutím komisie 2014/709/EC sú zadefinované pásma pokiaľ ide o výskyt AMO nasledovne: part I- časť 1- riziko zavlečenia AMO, part II- časť II- výskyt AMO u diviakov, part III- časť III- výskyt u domácich ošípaných, part IV – endemický výskyt.

Diagnostikované ku dňu 26.11.2018 boli v štátoch EÚ ohniská ako u domácich ošípaných – 1404 ohnísk (najviac v Rumunsku - spolu 1125 ohnísk), tak aj u diviačej zveri – 4748 prípadov.( najviac PL -2184, Litva – 1336, Lotyšsko- 616, Estónsko – 214, Rumunsko - 121 Čo je pre Slovensko veľmi rizikové, sú výskyty na Ukrajine v roku 2018 v blízkosti hraníc HU/RO, resp. u diviakov v Maďarsku v blízkosti hraníc so Slovenskom.

Dňa 13.9.2018 bol potvrdený africký mor ošípaných (AMO) u uhynutého diviaka v Belgicku. Infikovaná oblasť sa nachádza na hraniciach Belgicka, Francúzska a Luxemburska v ardénskej oblasti. Belgicko a Európska komisia prijali nevyhnutné veterinárne opatrenia na zabránenie šírenia AMO v súlade s platnou európskou legislatívou (SMERNICA RADY 2002/60/ES, VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE KOMISIE 2014/709/EÚ). Ku dňu 26.11.2018 evidujú belgické autority 101 pozitívnych diviakov.

V roku 2018 – od apríla 2018 novo potvrdený výskyt u diviakov v Maďarsku – spolu k 26.11.201 evidujú 62 pozitívnych diviakov. Informácie o výskyte od maďarskej veterinárnej služby http://airterkep.nebih.gov.hu/aaijo/asp/asp.htm

Aktuálnu mapku výskytu AMO vypracovanú EK si môžete pozrieť tu.

Vyšetrenia diviakov v SR: ku dňu 26.11.2018 zaznamenané podľa evidencie ŠVPS SR: 643 záznamov o vyšetreniach uhynutých diviakov – všetky výsledky doposiaľ negatívne.

Geografická distribúcia vzoriek diviakov v rámci pasívneho surveillance (uhynuté diviaky) za časové obdobie január-október 2018

Zdravotné a ekonomické riziká afrického moru ošípaných a diviakov

  • Zdrojom nákazy sú infikované domáce a divo žijúce sviňovité. Najčastejší spôsob šírenia nákazy je priamy kontakt s infikovaným biologickým materiálom (krv, sekréty, mäso, mäsové výrobky, kontaminované chovateľské prostredie, krmivo, dopravné prostriedky, ľudia, atď). Šírenie infekcie aerosólom je málo pravdepodobné. Vírus AMO je schopný cirkulácie v krvi nakazeného zvieraťa (virémia) až 60 dní. Inkubačná doba sa zvyčajne pohybuje v rozpätí 3 (akútna forma) až 15 dní. V prípade, že je infekčná dávka vysoká, inkubačná doba môže byť aj kratšia ako 3 dni.
  • Vysoká odolnosť vírusu v prostredí a tepelne neopracovaných mäsových výrobkoch – v krvi ošípaných pri 4 ˚C si zachová infekčnosť až 18 mesiacov, vo výkaloch pri 20 ˚C 11 dní, v surovom bravčovom mäse 15 týždňov, v iberijskej a seranskej šunke až 140 dní a v parmskej šunke až 399 dní. Avšak žiadny infekčný vírus nebol nájdený vo varených alebo konzervovaných šunkách spracovaných pri minimálne 70 ˚C.
  • Schopnosť vírusu perzistovať v prostredí: napriek dopadu na populácie diviakov v niektorých oblastiach s mortalitou 90% a zdanlivého vymiznutia vírusu, pôvodca AMO sa napriek prijatým rôznym prísnym stratégiám eradikácie po roku v oblastiach objavil znovu.
  • Špecifiká diagnostiky AMO u ulovených diviakov – percento pozitívnych ulovených diviakov v infikovaných oblastiach v roku 2014 korelovalo od 0,2% v Poľsku až po 1% pozitívnych ulovených diviakov z celkového počtu ulovených diviakov v Lotyšsku (zdroj EFSA 2015). Naopak percento pozitívnych uhynutých diviakov sa pohybuje rádovo v desiatkach percent – napr. takmer 80 % pozitívnych uhynutých z celkového počtu nájdených uhynutých diviakov bolo v infikovanej oblasti v Českej republike. Z tohto dôvodu sa všetka naša pozornosť sústreďuje popri zastrelených diviakov hlavne na monitoring uhynutých diviakov. To isté platí pre monitoring domácich ošípaných – po vniknutí vírusu AMO do „panenského“ chovu predpokladáme akútny 100% úhyn infikovaných ošípaných s takmer nulovou prežívateľnosťou infikovaných zvierat a následná 100% depopulácia zvierat v chove.
  • Vakcína proti AMO v súčasnosti vo svete nie je k dispozícii a preto ochrana zvierat spočíva napr. v dodržiavaní chovateľských podmienok- biologická ochrana chovov, regulácii poľovania, kontrole obchodovania so živými zvieratami a ich produktami, atď.
  • Vzdialenosť ostatných prípadov infikovaných diviakov od slovenskej hranice je 27 km na českej strane a 12 km na ukrajinskej strane. Keďže prakticky nie je možné zamedziť pohybu diviakov na hraniciach a taktiež v tejto oblasti nie sú žiadne prírodné resp. umelé a ostatné obmedzenia pohybu diviakov musíme byť na Slovensku pripravení vopred na eradikáciu nákazy AMO .
Oznam pre chovateľov ošípaných v nárazníkovej zóne
 
  1. v prípade úhynu domácej ošípanej je majiteľ zvieraťa povinný tento úhyn ihneď nahlásiť príslušnej Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe a príslušnému súkromnému veterinárnemu lekárovi,
  2. povinnosť nahlásenia úhynu zvieraťa a podozrenie z nákazy vyplýva chovateľovi zo Zákona č.39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a následných právnych predpisov,
  3. pri nedodržaní týchto povinností hrozí chovateľovi sankcia v zmysle platnej legislatívy a to vo výške od 400 do 1000 eur v prípade fyzickej osoby a od 10 000 do 160 000 eur v prípade fyzickej osoby podnikateľa alebo právnickej osoby,
  4. Chovateľ je povinný okrem toho podľa § 23 ods. 1 citovaného zákona oznámiť na príslušnú RVPS v SR aj dátum a čas vykonania domácej zakáľačky minimálne jeden pracovný deň vopred.
Opatrenia – nárazníkové zóny – diviačia zver
 
  1. Celoročný intenzívny lov diviačej zveri za účelom monitoringu AMO a znižovania denzity diviačej zveri v poľovnom revíri,
  2. Opatrenia na zníženie denzity diviačej zveri a dosiahnutie normovaných kmeňových stavov,
  3. Sanáciu uhynutej diviačej zveri a vedľajších živočíšnych produktov z ulovenej zveri,
  4. Dodržiavanie opatrení pri manipulácii s ulovenými diviakmi, ich zvyškami ako aj s uhynutými diviakmi zabraňujúce šíreniu AMO,
  5. Opatrenia na odber a predkladanie vzoriek na vyšetrovanie všetkej ulovenej zveri (a nájdenej uhynutej diviačej zveri),
  6. Vykonávanie monitoringu u diviačej zveri a odber vzoriek iba osobami vyškolenými na prehliadku zveri po ulovení na mieste alebo osobami vyškolenými regionálnou veterinárnou a potravinovou správou na odber vzoriek na KMO,
  7. Vedenie evidencie užívateľom poľovného revíru o každom ulovenom, uhynutom diviakovi a rozdelení diviny,
  8. Možnosť uvádzať na trh ulovené diviaky a premiestniť mimo poľovný revír (PR) až po obdŕžaní negatívneho laboratórneho výsledku na AMO,
  9. Možnosť premiestňovania živo odchytených diviakov mimo poľovný revír len do zverníc v rámci nárazníkovej oblasti a so súhlasom príslušnej RVPS,
  10. Predkladať mesačne príslušnému odboru pozemkového a lesného okresného úradu hlásenia o love a úhyne diviačej zveri podľa ich usmernenia.
Nárazníková zóna AMO s platnosťou k 11.5.2018


Nárazníková zóna AMO