Kontrolami sa nebezpečná ryba pangasius z Vietnamu na slovenskom trhu zatiaľ nezistila

Od začiatku roku 2008 straší spotrebiteľov na Slovensku na internete neprofesionálna „zlátanina“ uverejnená pôvodne na internete v blogerskom príspevku „Nejedzte Pangasia! “, ktorá tvrdenia „o takých nevídaných svinstvách“, ako sú: „obsah arzénu, polychlorované bifenyly, DDT a jeho metabolity, ťažké kovy, izoméry hexachlórocyklohexánu (no, fuj!) či hexachlórbenzén“ ilustruje odkazom na síce serióznu odbornú štúdiu, ktorá sa však vôbec netýka spomínaných „nevídaných“ kontaminantov, ale ide o dokument hodnotiaci potenciálnu možnosť prenosu pôvodcov chorôb rýb prostredníctvom zmrazených filiet z pangasia z Vietnamu na ryby na Novom Zélande. Nejde teda o riziko pre ľudí, ale o riziko pre zdravie zvierat- na pôvodcov chorôb rýb uvádzaných v tejto analýze nie sú ľudia vôbec vnímaví. Navyše z výsledkov tejto analýzy Ministerstva poľnohospodárstva a lesníctva Nového Zélandu je evidentné, že ani na Novom Zélande sa pangasia z Vietnamu neboja, a to ani z hľadiska prenosu exotických pôvodcov chorôb na ich domáce ryby.
Autor príspevku si okrem toho vybral na podloženie svojich expresívnych tvrdení o nebezpečnosti pangasia z Vietnamu hlásenia zo stránky ŠVPS SR RAPID ALERT Systému ( Rýchly výstražný systém pre potraviny a krmivá) z minulých rokov, ale len o zisteniach. Nevšimol si totiž, že v stĺpci napravo „ podklady pre hlásenie“ je pri každom náleze poznámka „ kontrola na hraniciach – vrátenie zásielky/prípadne likvidácia zásielky“/. Netušil totiž, ako fungujú v Európskom spoločenstve úradné kontroly dovozov rýb a iných potravín živočíšneho pôvodu z tretích krajín. Všetky ryby, nie len z Vietnamu, ale aj z iných tretích (nečlenských) krajín, sú pred aj po dovoze do Európskej únie viacnásobne úradne kontrolované. Patrí to k veterinárnym systémom kontroly Európskych spoločenstiev, ktoré by určite zabránili, aby sa na spoločný trh dlhodobo dostávali akékoľvek potraviny živočíšneho pôvodu, pochádzajúce z produkcie, aká je zobrazovaná na fotografiách a na videu, na ktoré sa na internete odkazuje príspevok: “Nejedzte Pangasia ! „.

Systém kontroly importov rýb (a rovnako aj ostatných produktov živočíšneho pôvodu a živých zvierat) je v Európskom spoločenstve „harmonizovaný“ – tzn. zosúladený a veľmi prísny. Spočíva v nasledujúcich prvkoch úradných kontrolných opatrení:

•  Krajina, ktorá chce vyvážať do EÚ musí byť na zozname (nečlenských) tretích krajín, kam ju príslušné orgány Spoločenstva zaradia až vtedy, keď sa inšpekciami, ktoré vykonáva v mene EÚ Potravinový a veterinárny úrad (FVO) Európskej komisie preukáže, že táto tretia krajina zaručuje, že jej systém dozoru a úradných kontrol exportovaných rýb spĺňa požiadavky právnych predpisov EÚ rovnako, ako konkrétne prevádzkarne (napr. vo Vietname), z ktorých sa vyváža ( ktoré tiež musia byť osobitne schválené a uvedené na zozname EÚ vedenom Európskou komisiou ). Na zaradenie na tieto zoznamy tretích krajín a schválených prevádzkarní v nich musia tretie krajiny a ich prevádzkarne splniť množstvo kritérií, ktoré sa týkajú hygieny potravín, používania veterinárnych liekov (vrátane hormónov, ktoré sú v krajinách EÚ pre produkčné zvieratá zakázané), krmív, medikovaných krmív, organizácie, právomocí a nezávislosti príslušných orgánov v tretích krajinách, zdravia zvierat, hygienických podmienok produkcie, výroby, manipulovania, skladovania a prepravy produktov, schválených národných programov kontroly rezíduí a pod.).
  

• Úradné kontroly v týchto „schválených“ tretích krajinách, na ich farmách a v schválených prevádzkarniach vykonáva v mene Európskeho spoločenstva (ktorého členom je aj Slovensko) vyššie uvedený Food and Veterinary Office [Potravinový a veterinárny úrad (FVO) Európskej komisie] pravidelne ( alebo aj cielene, ak sa zistia nedostatky). Tento úrad vysiela misijné tímy svojich inšpektorov, ktorí sú expertmi Európskej komisie v danom odbore (v tomto prípade na chov rýb, spracovanie rýb, kontroly rezíduí u produktov rybolovu a farmového chovu rýb) priamo do tretej krajiny, kde vykonajú na mieste inšpekcie, kontroly a zhodnotenie systémov úradnej kontroly napr. rezíduí, kontaminantov, veterinárnych liekov, hygieny produkcie, spracovania, výroby a manipulácie s produktmi živočíšneho pôvodu určenými na export do EÚ. Vo Vietname v súvislosti s rybami a rezíduami boli v minulých rokoch dve takéto inšpekcie, ktoré (podľa verejne prístupných správ z týchto misií na http://ec.europa.eu/food/fvo/index_en.htm ) nezistili nič také, ako sa uvádza na: Don’t Eat this fish: Pangas (Pangasius, Vietnamese River Cobbler, White Catfish, Gray Sole) a ani na slovenskom blogu: „Nejedzte Pangasiusa!“ Keby sa podobné praktiky, hygienické nedostatky a kontaminácia v takej miere, ako sú uvedené v týchto príspevkoch zistili, zakázala by ihneď Európska komisia ochranným opatrením po vykonaných misiách FVO akýkoľvek import rýb z Vietnamu alebo by vyčiarkla príslušné prevádzkarne zo zoznamu schválených prevádzkarní [zoznam vietnamských prevádzkarní pre produkty rybolovu je na https://sanco.ec.europa.eu/traces/output/FFP_VN_en.pdf - podľa schvaľovacieho čísla na obale rybacieho výrobku si aj Vy môžete skontrolovať, či potravina živočíšneho pôvodu pochádza zo schválenej prevádzkarne.]
  

• Tretím prvkom systému ochrany v rámci priestoru voľného trhu v EÚ sú veterinárne kontroly zásielok z tretích krajín na vonkajšej hranici ( v tomto prípade rýb z Vietnamu v niektorom z prístavov v Európskej únii). Dovezené zásielky rýb musia do EÚ vstupovať len na určitých miestach vonkajšej hranice. Na týchto miestach sú zriadené BIP (border inspection points- hraničné inšpekčné stanice), kde všetky zásielky z takých tretích krajín, ako je Vietnam (a to bez ohľadu na to, do ktorého členského štátu EÚ sú ďalej určené) podliehajú komplexnej dokladovej, identifikačnej aj fyzickej úradnej kontrole ( v rámci fyzickej inšpekcie sa vykonáva aj odber a analýzy vzoriek). Ak sa týmito analýzami zistí, že produkt obsahuje nepovolené látky, pesticídy alebo kontaminanty nad limity ustanovené v právnych predpisoch EÚ alebo patogénne mikróby, celá zásielka sa po kontrole z vonkajšej hranice EÚ vráti (inšpektori ju neprepustia na distribúciu na voľný trh) alebo sa zlikviduje na hranici a systémom hlásenia sa zabezpečí, aby takáto nemohla „preniknúť“ do EÚ cez iný hraničný priechod.
  

Na základe hlásení o nevyhovujúcich zásielkach v Rýchlom výstražnom systéme je zjavné, že takto sa zabezpečilo, aby nebolo prepustených alebo bolo vrátených z vonkajšej hranice Európskej únie:

• v roku 2005 26 zásielok rýb pangasius z Vietnamu pre nálezy nepovolených látok (malachitová zelená, leukomalachitová zelená, antimikrobiálne veterinárne lieky);

• v roku 2006 9 zásielok rýb pangasius z Vietnamu pre nálezy nepovolených látok (malachitová zelená, leukomalachitová zelená, antimikrobiálne veterinárne lieky);

• v roku 2007 už len 4 zásielky pre nálezy nepovolených látok (malachitová zelená, leukomalachitová zelená),

• v roku 2008 len 1 zásielka ( pre nález rezíduí nepovoleného pesticídu); pre porušenie chladiarenského reťazca a falšovanie zdravotného certifikátu bolo vrátených alebo zlikvidovaných na hraniciach 5 zásielok mrazených filiet z pangasia z Vietnamu.

Z toho možno vidieť, že je veľmi málo pravdepodobné, aby cez takýto komplexný a prísny systém kontroly prenikli zásielky rýb kontaminovaných ťažkými kovmi, pesticídmi alebo s rezíduami nepovolených látok a veterinárnych liekov z Vietnamu aj na náš trh, ktorý podlieha rovnakým pravidlám a predpisom, ako v ostatných členských štátoch EÚ a spoločnému ochrannému kontrolnému systému na vonkajšej hranici EÚ.
Okrem uvedených tzv. „harmonizovaných“ úradných kontrol“ na mieste v tretej krajine (vo Vietname) a na vonkajšej hranici EÚ aj naše veterinárne a potravinové správy vykonávajú náhodné veterinárne kontroly v miestach určenia zásielok na Slovensku a úradnú kontrolu v maloobchode na Slovensku. V rokoch 2007 a 2008 bolo pri týchto úradných kontrolách v Slovenskej republike odohraných a na štátnych veterinárnych a potravinových ústavoch laboratórne chemicky vyšetrených ( na kontaminanty, pesticídy zakázané látky/veterinárne lieky, zloženie)celkovo 66 vzoriek rýb pochádzajúcich z Vietnamu, z toho bolo celkovo 48 vzoriek filiet z pangasia.
V roku 2009 to bolo zatiaľ vyše 20 vzoriek pangasia z Vietnamu ( vyšetrované na obsah rezíduí kontaminantov, ako sú kadmium, olovo, ortuť, arzén, kongenéry PCB, rezíduí pesticídov, ako sú suma DDT alebo gama HCH, HCB, na nepovolené látky, ako sú malachitová zelená, leukomalachitová zelená, rezíduá veterinárnych liekov a dokonca na obsah melamínu).

V žiadnej vyšetrenej vzorke na Slovensku sa zatiaľ nezistil nález, ktorý by vzbudzoval podozrenie, pokiaľ ide o bezpečnosť tejto potraviny.
Spotrebiteľom možno teda zodpovedne povedať, že môžu pangasia po obvyklom spôsobe prípravy (tzn. po bežnej tepelnej úprave) konzumovať bez obáv, pretože žiadna z „hrôzostrašných“ informácií o ňom, ktoré uvádzajú internetové príspevky sa zatiaľ nepotvrdila.