Aj na slovenský trh sa môžu legálne umiestňovať „makrela maslová “ alebo „maslová ryba“, ktoré prirodzene obsahujú toxíny, treba však dodržiavať upozornenia na obale
Na základe podnetu spotrebiteľa sa zistilo, že už aj na slovenskom trhu sa v obchodnej sieti nachádzajú ryby z čeľade Gempylidae najmä druhy s vedeckým latinským názvom Ruvettus pretiosus alebo Lepidocybium flavobrunneum, pre ktoré dovozcovia a distribútori na Slovensku zvolili lákavé obchodné názvy „Maslová ryba“ alebo „Makrela maslová“ (Butterfish). Na obale týchto rýb uvádzaných na trh ako hlbokozmrazené alebo rozmrazené filety alebo stejky je nevšedné upozornenie pre spotrebiteľov a návod na tepelnú úpravu.
Prečo tieto varovania?
Tieto ryby ulovené v teplých a v
tropických vodách najmä v Tichom oceáne môžu byť legálne importované
do členských štátov Európskeho spoločenstva aj napriek tomu, že
prirodzene obsahujú pomerne vysoké množstvo (približne až 20% v
svalovom tkanive) olejovitých látok spôsobujúcich hnačku, nazývaných
podľa čeľade, do ktorej ryby patria - gempylotoxín. Aj keď je
gempylotoxín vo všeobecnosti nestráviteľný, pretože obsahuje estery
voskov (podobné ricínovému oleju), ktoré nemôže človek stráviť,
jednotlivci majú voči nemu rôznu toleranciu a reakcie po konzumácii
môžu byť rôzne. Nie každý konzument ryby má nežiaduce symptómy. Ak
sa však vyskytnú, nastanú zvyčajne do niekoľkých hodín po konzumácii
„makrely maslovej“ alebo „maslovej ryby“ a vytratia sa do 24- 48
hodín. Symptómy „otravy“ gempylotoxínom môžu zahŕňať kŕče žalúdka a
hnačku, ktorá je často olejovitá s oranžovou alebo žltou farbou.
Môže sa vyskytnúť aj nevoľnosť, bolesti hlavy a zvracanie. Aj keď u
starších osôb a osôb so súčasnými inými tráviacimi problémami môže
byť reakcia na gempylotoxín vážnejšia, toto hnačkové ochorenie sa
nepovažuje za ohrozujúce život.
Vzhľadom na to môžu
prevádzkovatelia potravinárskych podnikov tieto ryby síce uvádzať na
trh, ale len, ak sú splnené požiadavky, ktoré pre ne ustanovuje
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č . (ES) č. 853/2004, ktorým
sa ustanovujú osobitné hygienické predpisy pre potraviny živočíšneho
pôvodu v platnom znení a to:
„Čerstvé, pripravené,
zmrazené alebo spracované produkty rybolovu patriace do čeľade
Gempylidae, najmä Ruvettus pretiosus a Lepidocybium flavobrunneum,
môžu byť uvedené na trh iba v balenej forme v priamom alebo v druhom
obale a musia byť vhodne označené tak, aby spotrebiteľovi poskytli
informácie o metódach prípravy alebo varenia a o riziku spojenom s
prítomnosťou látok s nepriaznivými gastrointestinálnymi účinkami. Na
etikete musí byť okrem bežného názvu uvedený aj vedecký názov
produktov rybolovu.“
Príslušné orgány musia podľa
nariadenia (ES) č. 854/2004 úradne kontrolovať, či prevádzkovatelia
zabezpečujú, že sa tieto ryby uvádzajú na trh balené, vhodne
označené povinnými informáciami pre spotrebiteľa vrátane varovania o
riziku konzumácie a, či sú okrem bežných obchodných názvov a iných
povinných informácií označené aj vedeckými názvami, aby nemohlo
dôjsť k zámene.
Spotrebitelia, prípadne aj prevádzkovatelia
reštaurácií by mali zvážiť, či budú riskovať nepríjemné, aj keď nie
priamo život ohrozujúce hnačkové príznaky. Ak sa tak rozhodnú, ide o
tzv. „informovaný výber“ a mali by rozhodne dodržiavať pokyny na
prípravu ryby uvedené v označení na obale. Pri dodržaní týchto
pravidiel možno minimalizovať potenciálne nežiaduce zdravotné účinky
gempylotoxínu. Treba konzumovať len menšie porcie ryby- podľa
Kanadskej agentúry pre inšpekciu potravín je priemerná porcia pre
dospelú osobu 150g (dovozcovia odporúčajú 170 g v surovom stave).
Všetky zdroje svorne neodporúčajú konzumáciu bez dôkladnej tepelnej
úpravy a považujú za najvhodnejšie metódy prípravy tie, ktoré
odstránia určitý podiel oleja a s ním aj gempylotoxínu (napr.
grilovanie) a zároveň radia nepoužívať ďalej na prípravu pokrmov
olej, vodu, v ktorej sa vykonala úprava, pretože sa do nich uvoľnil
gempylotoxín.
( Voľne z Internetových stránok CFIA Canada /
www.inspection.gc.ca/ a US
FDA Bad Bug Book / www.fda.gov /)