Herpesviróza kaprov koi (KHV)
Význam
Koi herpesvirus ochorenie (KHVD) je herpesvirusová infekcia schopná vyvolať infekčné a akútne virémie u kapra rybničného (Cyprinus carpio) a ostatných kaprovitých rýb.
Etiológia
Etiologický agens je koi herpesvirus (KHV) – Herpesviridae. Sekvenčná analýza časti genómu ukázala, že KHV je úzko spätý s CyHV-1 (carp pox virus, fish papilloma virus) a CyHV-2 (goldfish haematopoietic necrosis virus) a vzdialene príbuzné s herpesvirus Ictalurid: IcHV-1 a Rana herpesvirus (RaHV-1). Porovnanie genómov KHV izolátov z rôznych geografických oblastí analýzou sekvencií nukleotidov sa ukázalo, že sú prakticky totožné. Rovnako tak, polypeptidy na KHV izoláty z rôznych geografických oblastiach boli podobné, aj keď jeden izolát z Izraela mali dve ďalšie polypeptidy. Štúdia v Izraeli ukázali, že KHV zostane aktívny vo vode po dobu najmenej 4 hodiny.
Štúdie v Japonsku preukázali významné zníženie infekčného titru KHV do 3 dní v oblasti životného prostredia vody alebo sedimentov pri teplote 15°C. Vírus je inaktivovaný UV žiarením a teplotami nad 50 ° C po dobu 1 minúty. Nasledujúce dezinfekčné prostriedky sú tiež účinné na inaktiváciu: jodoformom v dávke 200 mg l-1 po dobu 20 minút, lieh na 30% po dobu 20 minút a chlórnan sodný 200 mg l-1 po dobu 30 sekúnd a to na 15°C.Výskumné správy naznačujú, že žiabre sú hlavnou bránou vstupu vírusu KHV do kapra, avšak experimentálne štúdie preukázali aj vstup cez kryciu kožu a plutvy, kde potom mastáva systémové šírenie vírusu z kože a žiabrov do vnútorných orgánov. KHV- DNA bola detekovaná v obličkách, slezine, pečeni a čreve. Hyper-sekrécia hlienu je veľmi viditeľná v raných štádiách infekcie KHV a KHV- DNA bola zistená na vysokej úrovni v hliene z vybraných jedincov experimentálne infikovaných kaprov. To je ďalší dôkaz pre aktívnu účasť kože vo vírusovej patogenéze a vo vylučovaní vírusu do prostredia. Vylučovanie vírusu močom a výkalmi môže byť tiež dôležitý mechanizmus pre šírenie vírusu. Vysoká hladina KHV -DNA bola zistená v čreve a obličiek.
Vnímavé druhy
Prirodzene sa vyskytujúce KHV infekcie boli zaznamenané len z kapra rybničného (Cyprinus carpio carpio), koi kapra (Cyprinus carpio koi) a hybridov týchto druhov. Všetky vekové skupiny rýb sa zdajú byť citlivé na KHVD, ale podľa experimentálnych podmienok mladšie ryby sú náchylnejšie ako staršie ryby. Koi kapre sú najviac citlivé a mali by byť prednostne vybrané k odhaleniu vírusu. Žiabre, obličky, slezina sú orgány, v ktorom KHV je najhojnejšie zastúpený v priebehu infekcie.
Vektory a transmisný mechanizmus
Voda je hlavným abiotickým vektorom. Avšak iné druhy rýb, parazitárne bezstavovce a rybožravé vtáky a cicavce a kontaminované predmety môžu byť tiež zapojené do prenosu. Spôsob prenosu KHV je horizontálny, ale vertikálny prenos v súčasnosti nemožno vylúčiť. Virulentný vírus sa šíri stolicou, močom, žiabrami a kožným hlienom. Ochorenie sa môže prejaviť už do 3 dní po pridaní vnímavej ryby do rybníka obsahujúceho choré ryby.
Geografické rozloženie
V nadväznosti na prvé správy o KHVD v Izraeli a Nemecku geografický rozsah ochorenia sa stal rozsiahly. Choroba sa rozšírila do mnohých krajín po celom svete, prevažne prostredníctvom obchodu s koi kaprami. Bol zaznamenaný v rybách dovezených do najmenej 22 rôznych krajiny. V Európe to zahŕňa Rakúsko, Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Poľsko, Švajčiarsko a Veľkú Britániu. V Ázii, Čína (Hong Kong), Čínska Taipei, Indonézia, Japonsko, Kórea, Malajzia, Singapur a Thajska a tiež v Južnej Afrike a USA. Je pravdepodobné, že vírus je prítomný v mnohých ďalších krajín, kde ešte nebol identifikovaný alebo notifikovaný.
Mortalita a morbidita
Chorobnosť postihnutej obsádky rýb môže byť 100% a úmrtnosť 70-80%, ale aj 90 alebo 100%. Sekundárne a súbežné bakteriálne a / alebo parazitárne infekcie sú bežne prítomné v chorých kaproch a môže mať vplyv na úmrtnosť a zobrazenie klinických prejavov.
Kontrola a prevencia
Metódy pre kontrolu a prevenciu KHVD by sa mala hlavne oprieť o zamedzenie expozície vírusu spolu s dobrou zoohygienou a postupmi biologickej bezpečnosti. To je realizovateľné na malých farmách napájaných z prameňov.Vakcína
Bezpečné a účinné vakcinačné látky nie sú v súčasnosti široko dostupné. Oslabený vírus bol použitý na vakcináciu kapra na ochranu pred vírusovými infekciami. Vakcína vyvolala prítomnosť protilátok proti vírusu, ale doba trvania ochrany nebola známa. Vakcína je v súčasnej dobe v licencii pre použitie v Izraeli a bola široko používaná na farmách kaprov po celej krajine. Výsledky štúdií v Japonsku ukázali, že orálne podanie vakcíny obsahujúce inaktivovaný KHV bolo účinné pri ochrane proti infekcii KHV kapra.
Rezistentné druhy
Prírodné ohniská KHVD neboli hlásené u bežne chovaných druhov bylinožravých kaprovitých rýb: tolstolobik biely (Hypophthalmichthys molitrix), amur biely (Ctenopharyngodon idella) a tolstolobik pestrý (Aristichthys nobilis). Bylinožravé druhy kaprov sú často chované v polykultúre s kaprom, ale žiadne známky ochorenia alebo úhynu neboli pozorované u týchto druhov, a to buď za normálnych polykultúrnych podmienok alebo po experimentálnom spolužití s nakazenými rybami. Hybridy kapra tiež predstavujú spôsob konania na zabránenie vážnej straty z KHVD. Štúdie na populáciu hybridov samec karas striebristý × samica kapra potvrdila odolnosť na KHVD. Tieto hybridy vykazovali rýchly rast a morfologický vzhľad najviac podobný ich matke - kapra. Avšak KHV- DNA bola detekovaná pomocou PCR v prežívajúcich hybridoch a tým predstavujú potenciálnych vírusonositeľov.
Dezinfekcia ikier a lariev
Dezinfekciu ikier možno dosiahnuť jodoformom, kde inaktivácia KHV nastáva na 200 mg l-1 po dobu 30 sekúnd pri teplote 15 ° C.
Opatrenia biologickej bezpečnosti
Nové introdukcie rýb sú umiestnené do karantény po dobu minimálne 4 týždňov až 2 mesiace pred presunom na nasadenie ku pôvodnej populácii rýb. Hygienické opatrenia, na mieste by mali byť podobné tým, ktoré sú doporučené pre SVC a zahŕňajú dezinfekciu ikier, pravidelné dezinfekcie rybníkov, chemické dezinfekcie strojov a zariadení, starostlivé zaobchádzanie s rybami, aby sa zabránilo stresu a bezpečnú likvidáciu mŕtvych rýb.
Odber vzoriek
Všetky vekové skupiny kaprov sa zdajú byť citlivé na KHVD, hoci mladšie ryby pod 1 rok života sú viac náchylné ku klinickému ochoreniu a sú odporúčané pre odber vzoriek. Vhodnosť vybraných vzoriek rýb vzoriek na KHVD bude závisieť od použitých diagnostických testov. Hynúce alebo čerstvo uhynuté ryby kaprov s typickými klinickými príznakmi ochorenia sú vhodné pre testovanie vo väčšine testov. Ryby vykazujúce známky rozkladu tkaniva môžu byť vhodné iba na testovanie PCR metódami. Celé ryby by mali byť zaslané do laboratória živé, alebo usmrtené a balené oddelene v uzavretých nádobách a asepticky.
Celá ryba alebo vybrané vzorky orgánov by mali byť poslané v chladiacich nádobách alebo na ľade. Pri testovaní klinicky postihnutých rýb metódou PCR a najmä izoláciu vírusu, je potrebné obmedziť vyšetrenie na maximálne dve ryby na reakciu. Pre monitoring zdravia metódou PCR by malo byť združovanie vzorky obmedzené na maximálne päť rýb na jednu reakciu PCR. Pri testovaní klinicky postihnutých rýb metódou PCR, je potrebné odoberať vzorky žiabier, obličiek, sleziny a hepatopankreasu. Pri vyšetrovaní sub-klinických rýb sa odporúča zahŕňať aj črevá a mozog.
Diagnostické metódy
Diagnóza KHVD v klinicky postihnutých rýb sa dá dosiahnuť niekoľkými spôsobmi. Bunkové kultúry izolácie KHV nie sú v súčasnosti považované za tak citlivé ako uverejnené PCR-metódy na detekciu KHV - DNA. Imunodiagnostické metódy - napr. imunofluorescenčné [IF] testy alebo ELISA testy môžu byť vhodné pre rýchlu identifikáciu a diagnostiku KHVD ale neboli značne validované.
Klinické príznaky
Pri vypuknutí KHVD pozorujeme nárast úmrtnosti rýb v populácii. Pri bližšom skúmaní jednotlivých rýb medzi typické klinické príznaky patrí svetlé sfarbenie alebo sčervenanie kože, ktoré môže viesť k lokálnym zmenám alebo k celkovej strate epidermis, nad-alebo pod-produkcia hlienu na koži a žábrách, a bledé sfarbenie žiabrí. K ďalším príznakom patrí celková enophthalmia (zapadnuté oči) a krvácaniny na koži a v bázach plutiev a erózie. Ryby sú apatické, oddelené od ostatných rýb pri prítoku alebo na stranách rybníka. Niektoré ryby môžu mať stratu rovnováhy a dezorientáciu, alebo môžu tiež vykazovať známky hyperaktivity.
Post mortem nálezy
Nie sú žiadne patologicko-anatomické zmeny. Konečná diagnóza musí počkať na priamu detekciu vírusovej DNA PCR metódami. Najväčšie patolog. zmeny vidieť na žiabrách, a to sa môže líšiť v rozsahu od svetlo nekrotických škvŕn po rozsiahle zafarbenie, ťažká nekróza a zápaly, erózie primárnych lamiel, fúzie sekundárnych lamiel a opuchy. Medzi ostatné hrubé patologické zmeny, ktoré boli hlásené patria adhézie v dutine brušnej s abnormálnym zafarbením vnútorných orgánov (svetlejšie alebo tmavšie). Obličky alebo pečeň môžu byť rozšírené a môžu byť tiež vystavené petechiálnym krvácaninám. Posúdenie prítomnosti iných patologicko-anatomických zmien môže byť zložité, pretože choré ryby, najmä kapre, sú zvyčajne vždy zamorené ektoparazitmi: Argulus., Chilodonella sp., Cryptobia sp., Dactylogyrus sp., Gyrodactylus sp., Ichthyobodo sp., Ichthyophthirius sp., Trichodina sp. a žiabrové monogeneí, rovnako ako prítomnosť početných druhov baktérií, najmä Flavobacterium columnare.