Besnota
aktualizované dňa 7. decembra 2011
Informácie o besnote
Besnota je akútne vírusové ochorenie zvierat prenosné aj na človeka. Postihuje pritom predovšetkým centrálny nervový systém v dôsledku čoho sa pozorujú poruchy vedomia, zvýšená dráždivosť, parézy a paralýzy. Ochorenie sa zvyčajne končí smrťou.Prenos ochorenia
Pôvodcom ochorenia je vírus, ktorý má afinitu k nervovým bunkám, a ktorý je pomerne odolný voči vplyvom vonkajšieho prostredia. Vírus, ktorý sa dostane do organizmu sa šíri z miesta infekcie do centrálnej nervovej sústavy, tu sa množí a vyvoláva zápal mozgu. Vírus sa do organizmu dostáva pohryzením besným zvieraťom, pretože sa vylučuje prakticky iba slinami chorého zvieraťa. Extrémne vnímavé na besnotu sú líšky a z hospodárskych zvierat hovädzí dobytok. Choroba je veľmi nebezpečná, pretože môže postihnúť všetky druhy teplokrvných zvierat, teda aj psy a mačky a taktiež aj človeka.Nákazová situácia
V súčasnosti je Slovenská republika krajinou, kde sa táto nebezpečná choroba nevyskytuje.Besnota psov a mačiek
Je dôležité uviesť ako sa besnota u našich psov a mačiek prejavuje. U psov prebieha zväčša v dvoch formách - a to zúrivej alebo tichej. Zúrivá forma má 3 štádiá. V začiatočnej fáze, ktorá trvá 1-3 dni sa pes stáva apatický, neposlušný, schováva sa na tmavé miesta, neochotne plní rozkazy chovateľa alebo na ne vôbec nereaguje, prestáva rozlišovať známych ľudí od neznámych a podráždene reaguje na vonkajšie podnety. Psík je často nepokojný, líha si alebo vstáva, lapá akoby po vzduchu. Niekedy možno pozorovať aj svrbenie pohryzeného miesta. Jedným z typických príznakov je zvrátená chuť- zviera požiera rôzne predmety ako napr. drevo, zem, kamene, sklo a.i. V dôsledku ochrnutia hltana zviera nemôže prijímať potravu a piť vodu a začne slintať. V druhej fáze sa však prejavujú príznaky ochorenia výraznejšie. Zvieratá majú záchvaty zúrivosti, často si hryzú niektorú časť tela a usilujú sa utiecť. Ak sa im to podarí, utekajú bezcieľne na veľké vzdialenosti. Tie zvieratá, ktoré sú v uzatvorenom priestore alebo v klietkach narážajú do stien, vylamujú si zuby, porania si papuľu. Je možné pozorovať nápadné slinenie, jazyk vyčnieva z papule. V poslednom štádiu už ochrnú ďalšie svalové skupiny, zvieratá nevydávajú žiadny hlas a po poklese telesnej teploty pes uhynie. U tichej formy, ktorá sa vyskytuje asi v 10-20 % prípadov možno pozorovať len príznaky zo začiatočného štádia zúrivej. U mačiek sa prevažne vyskytuje tiež forma zúrivá. Mačka vytrvale mňaučí, chrapčí, vrhá sa na ľudí a iné zvieratá, kúše a škriabe, pričom zubami a pazúrmi spôsobuje hlboké poranenia.Očkovanie spoločenských zvierat
Aby sme zabránili ochoreniu psov, mačiek, fretiek a ostatných mäsožravých zvierat sa zvieratá staršie ako 3 mesiace povinne očkujú na náklady majiteľa. Majiteľ je povinný zabezpečovať po celý život zvieraťa aj revakcináciu proti besnote podľa vakcinačnej schémy výrobcu použitej registrovanej vakcíny (1 x ročne, 1x za 2 roky resp. 1x za 3 roky). Očkovanie vykonávajú v súlade so zákonom o veterinárnej starostlivosti súkromní veterinárni lekári. V súčasnom období sú k dispozícii kvalitné očkovacie látky od rôznych výrobcov, ktoré garantujú ochranu očkovaného zvieraťa na obdobie minimálne 1 roku.Vlastník alebo držiteľ zvieraťa je povinný zabezpečiť bezodkladne veterinárne vyšetrenie zvieraťa, ktoré poranilo človeka. t
Vakcinácia voľne žijúcich zvierat
Od roku 1994 sa v SR úspešne realizuje orálna vakcinácia líšok proti besnote. Posledné pozitívne prípady u divo žijúcej zveri boli zaznamenané v roku 2006. V roku 2009 informovala Slovenská Republika Európsku Komisiu o svojej nákazovej situácii vo vzťahu k besnote a prezentovala sa ako krajina bez výskytu besnoty. Vzhľadom na nákazovú situáciu v súvislosti s výskytom besnoty v susedných krajinách bude na území slovenskej Republiky pokračovať orálna vakcinácia líšok. Nakoľko Česká republika a Rakúsko sú vyhlásené za krajiny bez výskytu besnoty a v Maďarsku je priaznivá situácia vo výskyte besnoty, vakcinačné územie Slovenskej republiky tvoria okresy: Žilina, Bytča, Čadca, Kysucké Nové Mesto, Dolný Kubín, Tvrdošín, Námestovo, Liptovský Mikuláš, Poprad, Kežmarok, Levoča, Prešov, Sabinov, Bardejov, Vranov nad Topľou, Svidník, Stropkov, Humenné, Medzilaborce, Snina, Stará Ľubovňa, Košice, Košice – okolie, Michalovce, Sobrance, Rožňava, Spišská Nová Ves, Gelnica, Trebišov.Výskyt prípadov Besnoty
Posledný prípad besnoty bol v Slovenskej Republike potvrdený u líšky v auguste 2006. Odvtedy nebol na území Slovenskej Republiky potvrdený prípad besnotyInformácie, dokumenty, metodické usmernenia
- Informácia pre verejnosť o nepriaznivej nákazovej situácii v besnote v Poľskej republike format PDF pridané dňa 07.02.2011
- Postup pri poranení človeka zvieraťom pridané dňa
05.05.2010
Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky informuje verejnosť o postupe pri vyšetrení zvierat, ktoré poranili človeka, o povinnostiach vlastníkov alebo držiteľov zvierat a o právach poraneného človeka. Besnota je vírusová choroba všetkých teplokrvných živočíchov, ktoré postihuje predovšetkým centrálny nervový systém. Patrí medzi zoonózy (choroby prenosné na človeka). Pri typickom priebehu sa choroba manifestuje poruchami vedomia, zvýšenou dráždivosťou, hydrofóbiou, čiastočným a v neskoršom štádiu celkovým ochrnutím. Po objavení klinických príznakov sa choroba vždy končí smrťou. Ochranná vakcinácia je jediným známym opatrením, ktoré v prípade poranenia skutočne besným zvieraťom zachráni život poškodenému človeku. Vlastník alebo držiteľ zvieraťa je povinný - Vzor veterinárneho osvedčenia o vyšetrení zdravotného stavu zvieraťa, ktoré poranilo človeka alebo zviera format PDF
Často kladené otázky
Je očkovanie psov a mačiek nebezpečné?
Očkovanie psov a mačiek nie je pre zvieratá nebezpečné a neovplyvňuje psychiku zvieraťa. Psy a mačky nie je potrebné na očkovanie dopredu zvlášť pripravovať. Samotný úkon trvá veľmi krátko, očkuje sa do podkožia a komplikácie po očkovaní sa vyskytujú len veľmi ojedinele. Niektoré precitlivené jedince môžu reagovať opuchom v mieste vpichu, ktoré po niekoľkých dňoch ustúpi. Ak bola dodržaná vakcinačná dávka, ktorá je 1 ml očkovacej látky bez ohľadu na veľkosť zvieraťa a vakcinácia bola správne vykonaná je zviera proti besnote odolné minimálne po dobu 1 roka (podľa druhu použitej registrovanej vakcíny). Očkovaný pes nevylučuje vírus besnoty, aj keby psa poranila besná líška.Čo robiť ak pohryzie zviera človeka?
Často sa stáva, že zviera pohryzie človeka. V takýchto prípadoch poranenia človeka psom je potrebné, aby vyhľadal bezodkladne lekársku pomoc a informoval ho o tom, čo sa stalo. Lekár nariadi ďalší postup. Ak je známy vlastník psa, ktorý človeka pohrýzol musí podľa zákona o veterinárnej starostlivosti upovedomiť príslušnú regionálnu veterinárnu správu alebo súkromného veterinárneho lekára o tejto situácii ( podozrení na besnotu), aby sa mohli začať realizovať všetky nevyhnutné opatrenia. To znamená, že majiteľ musí dať svojho psa klinicky vyšetriť súkromnému veterinárnemu lekárovi, po stanovenú dobu držať zviera v izolácii tak, aby mohlo byť podozrenie na besnotu vylúčené alebo potvrdené. Pes musí byť vyšetrený v deň kedy pohrýzol človeka. Kontrola jeho zdravotného stavu sa vykonáva na 5 deň.V prípade potvrdenia besnoty je vyhlásené ohnisko nákazy, čo spravidla býva kataster obce, ak sa jedná o výskyt besnoty vo väčšom meste, za ohnisko nákazy sa vyhlasuje príslušná mestská časť. Orgány veterinárnej starostlivosti vydajú v ohnisku nákazy mimoriadne veterinárne opatrenia, ktorých súčasťou je zákaz premiestňovania vnímavých zvierat z a do vyhláseného ohniska nákazy. Vymedzenie ohniska nákazy sa zhoduje s hranicou obce alebo mestskej časti práve v súvislosti so zákazom premiestňovania, aby sa neobmedzovali obyvatelia vo vnútri vyhláseného ohniska nákazy nad nevyhnutne nutnú mieru (napríklad návštevy rodiny či známych v rámci obce, ...).
Aby sa zabránilo eventuálnemu šíreniu nákazy, vydá príslušný orgán veterinárnej starostlivosti mimoriadne veterinárne opatrenia. Ich súčasťou býva i zákaz premiestňovania zvierat, zákaz konania pretekov a výstav v obci, na ktorú sa tieto mimoriadne veterinárne opatrenia vzťahujú. Samozrejme, zabezpečuje sa taktiež informovanosť obyvateľov rozhlasom, tlačou či výstražnými tabuľami o výskyte ohniska toho to ochorenia a o nariadených opatreniach, ktoré je potrebné rešpektovať.
Zvody vnímavých zvierat (jedná sa o všetky cicavce) sú zrušené práva s ohľadom na zákaz premiestňovania vnímavých zvierat, ktoré sa nariaďuje ako jedno z celej rady opatrení. Týmto opatrením sa sleduje minimalizovanie rizika prenosu vírusu prostredníctvom imunizovaného zvieraťa mimo ohnisko.
V súčasnej dobe a ani v blízkej budúcnosti sa z vyššie uvedených dôvodov neuvažuje s iniciovaním zmien v zákone, ktorá by dovoľovala pohyb imunizovaných zvierat. Pri súčasnom poznaní imunitného systému a interakcií organizmu a prostredia, nik nedokáže s absolútnou istotou zaručiť, že v žiadnom prípade nedôjde k prelomeniu imunity a i nepatrné riziko ohrozenia zdravia človeka je dôvod na zachovanie obozretnosti. Zmena legislatívy v tomto zmysle by vyžadovala vedecky nespochybniteľný dôkaz o tom, že imunitný systém zvieraťa nemôže zlyhať (paralela s AIDS, ťažké infekčné ochorenie rôznej etiológie, ktoré vyčerpá organizmus, a pod.) a teda, že imunizované zviera nemôže ochorieť alebo preniesť virulentný vírus.