Kontrolami sa nebezpečná ryba pangasius z Vietnamu na slovenskom trhu zatiaľ nezistila
Od začiatku roku 2008 straší spotrebiteľov na Slovensku na internete
neprofesionálna „zlátanina“ uverejnená pôvodne na internete v
blogerskom príspevku „Nejedzte Pangasia! “, ktorá tvrdenia „o takých
nevídaných svinstvách“, ako sú: „obsah arzénu, polychlorované
bifenyly, DDT a jeho metabolity, ťažké kovy, izoméry
hexachlórocyklohexánu (no, fuj!) či hexachlórbenzén“ ilustruje
odkazom na síce serióznu odbornú štúdiu, ktorá sa však vôbec netýka
spomínaných „nevídaných“ kontaminantov, ale ide o dokument
hodnotiaci potenciálnu možnosť prenosu pôvodcov chorôb rýb
prostredníctvom zmrazených filiet z pangasia z Vietnamu na ryby na
Novom Zélande. Nejde teda o riziko pre ľudí, ale o riziko pre
zdravie zvierat- na pôvodcov chorôb rýb uvádzaných v tejto analýze
nie sú ľudia vôbec vnímaví. Navyše z výsledkov tejto analýzy
Ministerstva poľnohospodárstva a lesníctva Nového Zélandu je
evidentné, že ani na Novom Zélande sa pangasia z Vietnamu neboja, a
to ani z hľadiska prenosu exotických pôvodcov chorôb na ich domáce
ryby.
Autor príspevku si okrem toho vybral na podloženie svojich
expresívnych tvrdení o nebezpečnosti pangasia z Vietnamu hlásenia zo
stránky ŠVPS SR RAPID ALERT Systému ( Rýchly výstražný systém pre
potraviny a krmivá) z minulých rokov, ale len o zisteniach. Nevšimol
si totiž, že v stĺpci napravo „ podklady pre hlásenie“ je pri každom
náleze poznámka „ kontrola na hraniciach – vrátenie
zásielky/prípadne likvidácia zásielky“/. Netušil totiž, ako fungujú
v Európskom spoločenstve úradné kontroly dovozov rýb a iných
potravín živočíšneho pôvodu z tretích krajín. Všetky ryby, nie len z
Vietnamu, ale aj z iných tretích (nečlenských) krajín, sú pred aj po
dovoze do Európskej únie viacnásobne úradne kontrolované. Patrí to k
veterinárnym systémom kontroly Európskych spoločenstiev, ktoré by
určite zabránili, aby sa na spoločný trh dlhodobo dostávali
akékoľvek potraviny živočíšneho pôvodu, pochádzajúce z produkcie,
aká je zobrazovaná na fotografiách a na videu, na ktoré sa na
internete odkazuje príspevok: “Nejedzte Pangasia ! „.
Systém kontroly importov rýb (a rovnako aj ostatných produktov živočíšneho pôvodu a živých zvierat) je v Európskom spoločenstve „harmonizovaný“ – tzn. zosúladený a veľmi prísny. Spočíva v nasledujúcich prvkoch úradných kontrolných opatrení:
-
Krajina, ktorá chce vyvážať do EÚ musí byť na zozname (nečlenských) tretích krajín, kam ju príslušné orgány Spoločenstva zaradia až vtedy, keď sa inšpekciami, ktoré vykonáva v mene EÚ Potravinový a veterinárny úrad (FVO) Európskej komisie preukáže, že táto tretia krajina zaručuje, že jej systém dozoru a úradných kontrol exportovaných rýb spĺňa požiadavky právnych predpisov EÚ rovnako, ako konkrétne prevádzkarne (napr. vo Vietname), z ktorých sa vyváža ( ktoré tiež musia byť osobitne schválené a uvedené na zozname EÚ vedenom Európskou komisiou ). Na zaradenie na tieto zoznamy tretích krajín a schválených prevádzkarní v nich musia tretie krajiny a ich prevádzkarne splniť množstvo kritérií, ktoré sa týkajú hygieny potravín, používania veterinárnych liekov (vrátane hormónov, ktoré sú v krajinách EÚ pre produkčné zvieratá zakázané), krmív, medikovaných krmív, organizácie, právomocí a nezávislosti príslušných orgánov v tretích krajinách, zdravia zvierat, hygienických podmienok produkcie, výroby, manipulovania, skladovania a prepravy produktov, schválených národných programov kontroly rezíduí a pod.).
-
Úradné kontroly v týchto „schválených“ tretích krajinách, na ich farmách a v schválených prevádzkarniach vykonáva v mene Európskeho spoločenstva (ktorého členom je aj Slovensko) vyššie uvedený Food and Veterinary Office [Potravinový a veterinárny úrad (FVO) Európskej komisie] pravidelne ( alebo aj cielene, ak sa zistia nedostatky). Tento úrad vysiela misijné tímy svojich inšpektorov, ktorí sú expertmi Európskej komisie v danom odbore (v tomto prípade na chov rýb, spracovanie rýb, kontroly rezíduí u produktov rybolovu a farmového chovu rýb) priamo do tretej krajiny, kde vykonajú na mieste inšpekcie, kontroly a zhodnotenie systémov úradnej kontroly napr. rezíduí, kontaminantov, veterinárnych liekov, hygieny produkcie, spracovania, výroby a manipulácie s produktmi živočíšneho pôvodu určenými na export do EÚ. Vo Vietname v súvislosti s rybami a rezíduami boli v minulých rokoch dve takéto inšpekcie, ktoré (podľa verejne prístupných správ z týchto misií na http://ec.europa.eu/food/fvo/index_en.htm ) nezistili nič také, ako sa uvádza na: Don’t Eat this fish: Pangas (Pangasius, Vietnamese River Cobbler, White Catfish, Gray Sole) a ani na slovenskom blogu: „Nejedzte Pangasiusa!“ Keby sa podobné praktiky, hygienické nedostatky a kontaminácia v takej miere, ako sú uvedené v týchto príspevkoch zistili, zakázala by ihneď Európska komisia ochranným opatrením po vykonaných misiách FVO akýkoľvek import rýb z Vietnamu alebo by vyčiarkla príslušné prevádzkarne zo zoznamu schválených prevádzkarní [zoznam vietnamských prevádzkarní pre produkty rybolovu je na https://sanco.ec.europa.eu/traces/output/FFP_VN_en.pdf - podľa schvaľovacieho čísla na obale rybacieho výrobku si aj Vy môžete skontrolovať, či potravina živočíšneho pôvodu pochádza zo schválenej prevádzkarne.]
-
Tretím prvkom systému ochrany v rámci priestoru voľného trhu v EÚ sú veterinárne kontroly zásielok z tretích krajín na vonkajšej hranici ( v tomto prípade rýb z Vietnamu v niektorom z prístavov v Európskej únii). Dovezené zásielky rýb musia do EÚ vstupovať len na určitých miestach vonkajšej hranice. Na týchto miestach sú zriadené BIP (border inspection points- hraničné inšpekčné stanice), kde všetky zásielky z takých tretích krajín, ako je Vietnam (a to bez ohľadu na to, do ktorého členského štátu EÚ sú ďalej určené) podliehajú komplexnej dokladovej, identifikačnej aj fyzickej úradnej kontrole ( v rámci fyzickej inšpekcie sa vykonáva aj odber a analýzy vzoriek). Ak sa týmito analýzami zistí, že produkt obsahuje nepovolené látky, pesticídy alebo kontaminanty nad limity ustanovené v právnych predpisoch EÚ alebo patogénne mikróby, celá zásielka sa po kontrole z vonkajšej hranice EÚ vráti (inšpektori ju neprepustia na distribúciu na voľný trh) alebo sa zlikviduje na hranici a systémom hlásenia sa zabezpečí, aby takáto nemohla „preniknúť“ do EÚ cez iný hraničný priechod.
Na základe hlásení o nevyhovujúcich zásielkach v Rýchlom výstražnom systéme je zjavné, že takto sa zabezpečilo, aby nebolo prepustených alebo bolo vrátených z vonkajšej hranice Európskej únie:
-
v roku 2005 26 zásielok rýb pangasius z Vietnamu pre nálezy nepovolených látok (malachitová zelená, leukomalachitová zelená, antimikrobiálne veterinárne lieky);
-
v roku 2006 9 zásielok rýb pangasius z Vietnamu pre nálezy nepovolených látok (malachitová zelená, leukomalachitová zelená, antimikrobiálne veterinárne lieky);
-
v roku 2007 už len 4 zásielky pre nálezy nepovolených látok (malachitová zelená, leukomalachitová zelená),
-
v roku 2008 len 1 zásielka ( pre nález rezíduí nepovoleného pesticídu); pre porušenie chladiarenského reťazca a falšovanie zdravotného certifikátu bolo vrátených alebo zlikvidovaných na hraniciach 5 zásielok mrazených filiet z pangasia z Vietnamu.
Z toho možno
vidieť, že je veľmi málo pravdepodobné, aby cez takýto komplexný a
prísny systém kontroly prenikli zásielky rýb kontaminovaných ťažkými
kovmi, pesticídmi alebo s rezíduami nepovolených látok a
veterinárnych liekov z Vietnamu aj na náš trh, ktorý podlieha
rovnakým pravidlám a predpisom, ako v ostatných členských štátoch EÚ
a spoločnému ochrannému kontrolnému systému na vonkajšej hranici EÚ.
Okrem uvedených tzv. „harmonizovaných“ úradných kontrol“ na mieste v
tretej krajine (vo Vietname) a na vonkajšej hranici EÚ aj naše
veterinárne a potravinové správy vykonávajú náhodné veterinárne
kontroly v miestach určenia zásielok na Slovensku a úradnú kontrolu
v maloobchode na Slovensku. V rokoch 2007 a 2008 bolo pri týchto
úradných kontrolách v Slovenskej republike odohraných a na štátnych
veterinárnych a potravinových ústavoch laboratórne chemicky
vyšetrených ( na kontaminanty, pesticídy zakázané látky/veterinárne
lieky, zloženie)celkovo 66 vzoriek rýb pochádzajúcich z Vietnamu, z
toho bolo celkovo 48 vzoriek filiet z pangasia.
V roku 2009 to
bolo zatiaľ vyše 20 vzoriek pangasia z Vietnamu ( vyšetrované na
obsah rezíduí kontaminantov, ako sú kadmium, olovo, ortuť, arzén,
kongenéry PCB, rezíduí pesticídov, ako sú suma DDT alebo gama HCH,
HCB, na nepovolené látky, ako sú malachitová zelená,
leukomalachitová zelená, rezíduá veterinárnych liekov a dokonca na
obsah melamínu).
V žiadnej vyšetrenej vzorke na Slovensku sa
zatiaľ nezistil nález, ktorý by vzbudzoval podozrenie, pokiaľ ide o
bezpečnosť tejto potraviny.
Spotrebiteľom možno teda zodpovedne
povedať, že môžu pangasia po obvyklom spôsobe prípravy (tzn. po
bežnej tepelnej úprave) konzumovať bez obáv, pretože žiadna z
„hrôzostrašných“ informácií o ňom, ktoré uvádzajú internetové
príspevky sa zatiaľ nepotvrdila.